LIPTOVSKÉ SLIAČE. Každý kroj, od precíznych výšiviek až po starostlivé šitie, v sebe nesie príbeh o predkoch a ich živote.
Svoje o tom vie Emília Šimčeková z Liptovských Sliačov, ktorá šije kroje takmer desať rokov. Vyučená pánska krajčírka odkukala remeslo od mamičky.
„Mala som dobrú učiteľku, odmalička som šila, čo prišlo pod ruku. Obšívala som vrecia, dievčatám vyrábala oblečenie,“ spomína Liptáčka.
Pred niekoľkými rokmi ju oslovil známy, ktorý na jarmokoch predával kožiarske výrobky, aby mu pre túto príležitosť ušila kroj z Liptova. Po prehováraní ho zhotovila a tým odštartovala vlnu záujmu so žiadosťami, či neušije aj ďalším.
(zdroj: Archív E. Šimčeková)Denné nosenie krojov je už na ústupe
V dnešnej dobe, keď sa móda často mení a trendy prichádzajú a odchádzajú, je radosť vidieť, ako sa tradičný prvok našej kultúry zachováva a udržuje pri živote.
„Kroj nie je len kus odevu, je to symbol našej identity, dedičstva a hrdosti,“ hovorí Emília a pokračuje že od precíznych výšiviek až po starostlivé šitie v sebe nesie príbeh o našich predkoch a ich živote.
Kroje v jednotlivých regiónoch sú po materiálnej stránke podobné, rozdiely sú hlavne vo výšivkách.
„Ľudia sa na jarmokoch v minulosti identifikovali práve krojom, v každej dedine nosili iný,“ prezrádza a dopĺňa že napríklad ženy z Liptovských Sliačov nosili dlhé sukne, Liskovčanky kratšie, ženy z Likavky mali kroje čierne.
Kroje sa delili na slávnostný, príležitostný a pracovný, ktorého súčasťou bolo čo najmenej výšiviek, aby sa dobre ošetroval.
Sú dobré na imunitu a chránia pred rakovinou. Huby obsahujú aj vitamíny, jeden nemá ani zelenina Čítajte V kroji predkovia vykonávali každodenné činnosti, dokonca v ľanových krojoch aj spali. Zaujímame sa, či v najväčšej liptovskej dedine sú ženy, ktoré tieto odevy nosia denne.
„No veru sú už len dve staršie tetušky, ktoré v uliciach vídam. Staršia generácia už vymiera,“ odpovedá Emília.
Ženský kroj z Liptovských Sliačov má niekoľko variantov.Na fotografii sú kroje typické pre vydaté ženy. (zdroj: Alena Balážecová)Ceny za kroj sú rôzne
Vyrobiť kroje nie jednoduchá záležitosť. Materiál na ich zhotovenie si Liptáčka objednáva z internetu. Šije ich vo voľnom čase, Emília si neskôr dorobila vysokú školu a momentálne učí na základnej škole deti s poruchami autistického spektra. Šitie považuje za psychohygienu, predtým ako sa do neho pustí, si o danom kroji zistí čo najviac informácií. Následne si zhotoví strih, vzor namaľuje.
Suma za kroj je rôzna, záleží od požiadaviek zákazníka, aký materiál si vyberie, akú výšivku na ňom chce mať. Najdrahší kroj má hodnotu aj päťsto eur. Ušiť kroj nie je náročné, časovo zdĺhavejšie je dozdobiť ho výšivkou.
„Stalo sa, že som vyšívala aj celú noc, aby som ho stihla odovzdať majiteľovi načas,“ opisuje.
Kempy na Liptove: Zábava pri vode či relax pod stromami, ceny aj služby sa výrazne líšia Čítajte Kroje šije pre folklórne súbory, zákazníkov, ktorí si ich obliekajú na folklórne slávnosti, predáva aj na jarmokoch. Kroje Emílie Šimčekovej majú v šatníku ľudia po celom Slovensku. Nosia ich aj v zahraničí v Kanade, Nemecku či Českej republike.
(zdroj: Archív E. Šimčeková )Jedna vec sa nededila
Nosenie krojov je na ústupe, no nájdu sa i takí, ktorí chcú tradíciu zachovať a šíriť ju ďalej. Emíliu kontaktujú zákazníci, ktorí chcú ušiť kroj pre niekoho ako darček, alebo si ho dajú zhotoviť len preto, že sa im páči. Za svoju prácu získala Emília pred niekoľkými rokmi označenie Produkt Liptova. Ide o značku regionálneho produktu, ktorý je vyrobený poctivo na Liptove.
Kroj si oblieka aj sama, keď ide predávať. V Liptovských Sliačoch, kde býva, má kroj bohatú tradíciu, je to vraj preto, že v dedine žili tvoriví ľudia.
„Žena si kroj ozdobila výšivkou, závidela jej ju suseda, tak vzor zopakovala po nej,“ opísala.
V dedine existuje veľa prevedení kroja pre rôzne príležitosti. Na krst, svadbu, na juniáles, detský. Poväčšine sa kroje dedili.
Dievčatá učili v Liptovských Sliačoch vyšívať matky už veľmi skoro, samy si vyšívali veno. Pre nevestu krstná alebo mama ušila šál prehodený cez chrbát, ten jediný sa nededil. „Keď žena porodila, tak počas šestonedelia si ho zavesila nad posteľ. Ten istý šál dávali aj do truhly, išiel s ňou,“ prezrádza zaujímavosti.
(zdroj: Archív E. Šimčeková )Chce, aby sa tradície šírili ďalej
Svoje špecifikum mal aj čepiec. V Liptovských Sliačoch je jedinečný tým, že sú po okrajoch na ňom zvýraznené akoby uši.
Keď bežia cez mesto, ľudia im tlieskajú. Partia mladých ľudí začala v meste bežeckú revolúciu Čítajte „Žena pred vydajom nosila vo vlasoch farebné stuhy. Po svadbe mohla už iba čepiec,“ opísala a dodala, že farba šatky tiež napovedala o ženskom stave veľa. Napríklad, či je vydatá aj ako dlho, či sa jej skončilo šestonedelie.
Slobodný mládenec mal zozadu klobúka bielu a červenú stuhu, keď sa oženil mohol mať len bielu. Prostredníctvom krojov sa rozlišovali ľudia podľa kraja, majetku či náboženstva. Vyjadrovali aj napríklad to, či je niekto slobodný, alebo už má deti.
Kroj šije aj pre bábiky. (zdroj: Archív E. Šimčeková)Emília rada sleduje aj prácu iných žien, ktoré kroje šijú a vyšívajú. V dedine s podobnou záľubou nie je jediná. Baví ju, keď sa o krojoch niečo nové dozvie, keď narazí na novú zaujímavosť. Dcéry zatiaľ v jej šľapajach pokračovať nechcú. Jej snom je, aby sa tradície našich mám ďalej rozširovali cez mladú generáciu.
„Najväčšou odmenou je spokojnosť zákazníka, ale aj každé povzbudzujúce slovo ľudí, ktorým sa moja práca páči,“ dodala Emília.
