ČERNOVÁ. Mužstvo z ružomberskej mestskej časti, ktoré po jeseni viedlo 14 – členný pelotón s dvomi plusovými bodmi na druhú Ludrovú a tretí Važec, spolu vykopalo 52 bodov (16 víťazstiev – 4 remízy – 6 prehier). K uplynulej sezóne sme sa vrátili s mladým, len 25 – ročným hrajúcim koučom Černovej Jakubom Kudličkom, ktorý predtým mal hráčske misie vo vyšších súťažiach.
Do jari vaše mužstvo nevyštartovalo dáko ideálne, po troch kolách mala Černová dve prehry a po piatich už tri, čo vy na to?
Máme mladé mužstvo, ktoré postupne kvôli zraneniam opúšťali jeho lídri. Hneď na začiatku vypadol najlepší hráč Patrik Vierik, pričom musel podstúpiť operáciu kolena. Potom si Matúš Kútnik zlomil nohu. Ďalej k maródom, pribudol stopér Matej Vorčák. Nuž a vážne zranenie postihlo aj mňa. Naši mladíci sú šikovní, ale ešte im chýbajú skúsenosti z ťažkých zápasov. Samozrejme, tým netvrdím, že sa nedalo uhrať aj viac bodov. Avšak, nič sa nedeje, ideme ďalej pracovať a o titul sa pokúsime získať v najbližšej sezóne.
Čo vás vyautovalo a aký je váš aktuálny zdravotný stav?
Bol to zápas 23. kola v Lúčkach, keď skončil som v nemocnici. Pri vysokej lopte sme išli dvaja do súboja. Došlo k nejakému k drgnutiu, no keď som dopadol na zem, tak mi prasklo v kolene. Nešlo však u žiadnu chybu protihráča. Koleno nevydržalo a diagnóza odkryla zlomenú píšťalu v kĺbe. Momentálne som už po operácii a ešte nejaké tri týždne ma čaká len pohyb za pomoci barlí, keďže na nohu sa mi nedá dostúpiť. Zatiaľ zranené kolena držia skrutky.
Už vás, počas hráčskej dráhy niečo podobné zastihlo?
Nie, je to prvý raz v živote, ale futbal prináša aj takéto veci.
Napriek všetkým problémom, ste tri kolá pred koncom súťaže postup mali vo vlastných rukách, no potom prišla rozhodujúca domáca prehra s vašim najväčším konkurentom Ľubeľou (1:3), ako ste to vnímali?
Na tom zápase som chýbal, bolo to tesne po mojej operácii. Avšak, možno povedať, že rozhodla skúsenosť súpera. Naše mužstvo pravidelne nastupovalo s tromi-štyrmi dorastencami v základe, ktorí každý víkend boli maximálne vyťažení. V sobotu odtiahli deväťdesiat minút v III. dorasteneckej lige a na druhý deň išli zase za mužov. Takže, už mali toho dosť.
V jesennej časti ste si pochvaľovali tréningovú morálku, čo na jar neupadla?
Zostala na vysokej úrovni. Pravidelne sme sa stretávali v hojnom počte dvakrát do týždňa. Mužstvu vyšla aj zimná príprava. Chalani chcú trénovať, baví ich to. Keď som ja, po zranení chýbal, mal sa kto tréningov ujať. V tíme máme trénerov, ktorí pôsobia pri ružomberskej mládeži Adriána Drígeľa a Petra Dudka. Tiež ešte vypomáhal Štefan Jančo.
Ale predsa, po slušne rozbehnutej sezóne, nevládne trochu aj sklamanie?
Keby niekto pred štartom súťaže vyhlásil, že Černová bude do poslednej chvíle v hre o postup, ťažko by mu niekto veril. Veď vlani skončila ôsma a predtým, po vypadnutí z krajskej súťaže, zachraňovala siedmu ligu. Možno povedať, že v jeseni sa aj z tejto histórie ťažilo. Bola to svojim spôsobom naša výhoda. Mužstvo do každého zápasu išlo s tým, že akurát môže niečo získať. Nuž a darilo sa nám, tiež sa potiahla pekná víťazná šnúra. Po zimnej prestávke sa ale každý chcel na Černovú vytiahnuť, súperii nám nič nedarovali. Takisto zavážila nerovnováha medzi zápasmi doma a vonku, herná i výsledková. To bolo sto ku jednej. Aj tak, po prehre v Hrboltovej (0:1), prišla šnúra piatich víťazstiev v rade, ktorá nás zase posunula na prvú priečku, keďže aj súperi zakopli. Možno potom svoje urobil i zvýšený psychický tlak z vedúceho postavenia. Keďže boli sme veľmi blízko k prvenstvu, trochu to aj mrzí, že mužstvu ušlo. Navyše, ja som víťazný typ.
Čo by ste ešte dodali?
„Chcem sa poďakovať našim fanúšikom, že v hojnom počte navštevovali stretnutia v Černovej a chodili s nami i na zápasy vonku. Som rád, že sme ich svojimi výkonmi prilákali na štadión. Tiež absolutórium si zaslúžia všetci ľudia, čo robia okolo futbalu v Černovej. Hlavne Ján Rojček. Slavomír Tkáč a Patrik Habo.
