LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V utorok 2. júla zomrel vo veku 92 rokov profesor Ivan Hričovský, nestor slovenského záhradníctva a ovocinárstva. Celý svoj profesijný život zasvätil nielen práci, ale aj odborným radám verejnosti, ktorá sa na neho dlhé roky s dôverou obracala.
V Liptovskom Mikuláši ohlásili ďalší developerský projekt Čítajte Meno Ivana Hričovského sa spája aj s Liptovom, kde v náročných pôdnych a klimatických podmienkach dokázal založiť a úspešne viesť veľkú plantáž.
Najprv len na skúšku
Veľkoplantáž drobného ovocia v Okoličnom založili a spravovali Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši. Pri jej zrode stál od roku 1962 profesor Ivan Hričovský, ktorý plantáž viedol až do roku 1969, keď boli vysadené kríky a odrody už zastabilizované a bohato rodivé.
Plantáž fungovala už skôr, pretože najprv vysadili drobné ovocie len na skúšku. No zakrátko sa ukázalo, že pestovať ovocie vo veľkom na Liptove sa dá aj so zaujímavým ziskom.
Svahy Hája Nicovô
Plantáž ležala v nadmorskej výške 700-750 metrov nad morom na južných a východných svahoch Hája Nicovô, úhľadne zasadené kríky sa ťahali až ku železničnej trati. Rozloha ovocinárskej plantáže bola až 50 hektárov.
Najväčšie plochy zaberali čierne a červené ríbezle, maliny a višne. No výborne sa tam darilo aj jahodám a egrešom. Z jedného hekára plochy dokázali vypestovať ovocie v hodnote 45-tisíc korún. Išlo o prvú plantáž na Liptove. Sever Slovenska si vybrali preto, lebo ovocie tu vďaka chladnejšej klíme bolo odolnejšie pred chorobami.
Spomienky Ivana Hričovského
„Plantáž, ktorú som založil v Mikuláši, je pre mňa výnimočná, pretože spomedzi všetkých, ktoré som vo svojom živote vybudoval, táto bola v najdrsnejších pôdno-klimatických podmienkach. Výsledky boli vynikajúce, ovocie z nej bolo nádherné. Plantáž mala obrovský význam nielen pre konzervárne a liehovary, ale aj pre okolie Liptova. Žiaľ, krátko po mojom odchode zanikla. V tomto čase som v Mikuláši z úprimného srdca pôsobil aj ako osvetár a dával som ľuďom rady v oblasti ovocinárstva,“ povedal Ivan Hričovský pred dvoma rokmi.
Aj vtedy hovoril Liptákom, aby pestovali vlastné ovocie, pretože pre náročnejšie podmienky dlhšie vydrží a má vysoký obsah vitamínu C.
Keď viedol okoličiansku plantáž, jeho rodina žila v Liptovskom Mikuláši s ním. Pamätníci si na neho spomínajú ako na človeka vždy ochotného poradiť a pomôcť.
Plantáž existovala ešte niekoľko rokov po Hričovského odchode. "Dnes je už všetko zlikvidované, je to na škodu nielen Liptova ale aj detí z mesta, ktoré nevedia, ako vyzerajú a chutia maliny, či egreše," povdal v minulosti Hričovský.
Mladíkovi z Liptova ušli z bytu jedovaté škorpióny. Obec radí susedom opustiť byty Čítajte Pestovali aj rakytník
Cieľom založenia ovocnej plantáže na Liptove bolo zlepšenie zásobovania surovinami z miestnych zdrojov a snaha o zníženie dovozu zo zahraničia, pretože obľuba drobného ovocia rástla. Najväčšiu plochu zaberali rady malín, pestovali najmä odrody Lloyd George a Pruská. Darilo sa tu i jahodám, pestovali odrodu Senga-Sengana
Plantáž v Okoličnom ale nebola klasická plantáž, sadili tu aj nové ovocné kultúry, ktoré nachádzali uplatnenie v konzervárenskom priemysle, preto pestovali napríklad rakytník, šípky, jarabinu.
Ako spomienku na známu plantáž pomenovali jednu z najnovších ulíc v meste Jahodová. Nachádza sa na mieste, kde sa jahody v minulosti pestovali.
