VÝCHODNÁ. Na zjazd z diaľnice smerom na obec Východná si to mieria okrem nášho i ďalšie tri autá.
Je piatok 5. júla, druhý deň najväčšieho folklórneho festivalu na Slovensku. Kto si trúfne spraviť si z Východnej prechodný pobyt na štyri dni, ten už má svoj stan postavený.
Skvelo zorganizované parkovanie, milí dobrovoľníci, všetko prehľadne označené. To len potvrdzuje fakt, že pri organizácii 69. ročníka masového podujatia už ide o precíznu a niekoľko mesačnú prípravu.
Po zaparkovaní sa oproti nám, napriek pomerne skorej hodine, skvelo zabáva partia mladých. Štedro pozývajú na uvítací pohárik. Že vraj dobre je a ešte bude. O tom niet pochýb, všade dookola pobehujú organizátori aj účastníci. Východná sa opäť stala na štyri dni centrom folklóru a ľudových piesní.
S jubilantom aj zvykmi našich predkov
Prvé stánky lemujúce vchod od hlavnej brány už stoja. Remeselníci i predávajúci zároveň núkajú výrobky svojich rúk. Sortiment má spoločného menovateľa – ľudovú tematiku, spojenie s folklórom, s tradíciami.
Na pódiách paralelne prebiehajú priestorové a zvukové skúšky. Aktuálne sa na malej scéne pohybujú folkloristi z Folklórnej skupiny Poračan z Poráča, okresu Spišská Nová Ves.
Mimochodom, je to tohtoročný jubilant, Poračan funguje od roku 1974. Do Východnej tak prišli ako 50-ročný kolektív. Folkloristi zo stredného Spiša ukázali život v ich obci s programom Na Poraču.
Spiš neskôr striedal folklór z Hontu. Obrázky regiónu priniesol prítomným folklórny súbor Krtíšan z Veľkého Krtíša.
Policajt z Liptovského Mikuláša päťkrát zdolal Mont Blanc. Teraz pokoril Elbrus Čítajte Tancovisko, kde to žije
Kým na pódiách je to korigované a kontrolované, spontánnosť a živelnosť je v stane Tancovisko, kde všetko energia len tak valcuje. Tanečníci sa zvŕtajú tak, ako ich korigujú fundovaní taneční pedagógovia Alfréd Lincke s Martinou Lincke.
Do diaľky znejú ľudové piesne z východu. „Čuduju še ľudze, za co pijak pije,“ spievajú muzikanti z jedného pódia, z pódia oproti už profesionálny tanečný pár predtancuváva kroky, ktoré opakujú desiatky prítomných.
Tance jednotlivcov striedajú vystúpenia v pároch. A kto je tam sám, tomu sa stačí poobzerať okolo seba, parťák sa zaručene bezproblémovo nájde.
Na legendárnom s legendami
Jedným z bodov piatkového programu je vystúpenie Folklórnej skupiny Jána Lazorika z Krivian zo Sabinovského okresu.
Ako sme sa dozvedeli od jednej z najstarších a najzapálenejších členiek súboru, ktorá je súčasťou jeho viacčlenného vedenia, pani Ireny Gernátovej, do Východnej prišli po 24 rokoch.
„Kedysi sme tu chodili každý rok, potom prišla pauza, a tak o to radšej sme tu teraz,“ vyznala v mene svojom aj ostatných Gernátová. Na festivalové dosky priniesli program Večar na valaľe. Vtip a spev prepojený s hádankami a podčiarknutý jedinečnými melódiami.
Mimochodom, tento program videli návštevníci vo Východnej v roku 1978. Teraz sa vrátil v podaní obmenenej zostavy folkloristov opäť.
Celý ich početný kolektív, ktorého rady postupne rastú, stál aj pri otvorení výstavy venovanej ich folklórnemu patrónovi, tomu, po kom nesú meno, Jánovi Lazorikovi. Etnodom priniesol jeho bohatú výstavu s príznačným názvom Nesmrteľný Šarišan.
V Liptovskom Mikuláši ohlásili ďalší developerský projekt Čítajte Kurátorom výstavy sa stal dlhoročný priateľ pána Lazorika a fundovaný muzikant, milovník tradícií a neúnavný propagátor ľudovej piesne a hudobných nástrojov Michal Smetanka. Idea výstavy vzišla od riaditeľa festivalu Pavla Pitoňáka, programového riaditeľa festivalu Východná.
„V tomto prípade nebol problém to, čo tu umiestniť, ale čo tu neumiestniť,“ zdôraznila rozsiahlosť archívov a zbierkového fondu Jána Lazoríka Michal Smetanka.
Súčasťou výstavy bola aj spomienka na Alexandra gernáta z Krivian, vynálezcu dvojgajdice, ktorý nás opustil začiatkom tohto roka.
Zábava na každom kroku
Celý areál Východnej je ako jedno obrovské mravenisko, kde sa to ale zo všetkých strán zlieva v speve a tanci. V gastro zóne na kopci sa spieva pri takmer každom druhom stánku.
A kde nie je miesto pri stoloch, tam sa spieva len tak, na prvom voľnom fleku. Mladá partia muzikantov dáva pieseň za piesňou, kto ide okolo, zatiahne si s nimi či rovno sa pristaví. Jeden okoloidúci si rozkáže horehronské piesne, ďalší začína pieseň z horného Šariša, slečna nôti rusínsku z Jakubian.
Muzikantov žiaden výber neprekvapí. „Chlapci, odkiaľ ste?“ zisťuje ktosi z davu. „Z Partizánskeho,“ odpovie pomedzi prehrávky primáš a už vyťahuje ďalšiu známu nôtu, pri ktorej sa zladia prítomní od Myjavy až po Humenné.
Východná? Aj rozlúčka so slobodou pre nevestu
Po prechode davom zachytíme všetky možné nárečia našej krajiny, zaznieva čeština, poľština, maďarčina, ukrajinčina, čo je dôkazom faktu, že Východná je festivalom medzinárodným v tom pravom zmysle slova.
A medzi stovkami prítomných stretneme aj desať krásnych mladých žien, ktoré šerpami dávajú svetu najavo, že sú z tímu nevesty. Družičkovská zostava sa vyskladala od Prahy až po Prešov.
Ivan Hričovský viedol na Liptove veľkú ovocnú plantáž. Bola najdrsnejšia, akú kedy založil Čítajte A nevesta Izabela si zaželala mať svoju rozlúčku priamo tu, medzi folkloristami vo Východnej. A keďže má priateľky, ktoré ju majú rady, pripravili pre ňu tento nezabudnuteľný deň.
„Kde lepšie by sme mohli tento čas pre svadbou stráviť ako na skvelom festivale vo Východnej?“ zhodli sa dámy, ktoré opäť len potvrdili jedno – folklór a láska k ľudovej piesni nepoznajú vek, hranice ani časové ohraničenie.
Vo Východnej je vítaný každý človek dobrej vôle i dobrého srdca, ktoré bije pre folklór. A ak nie, toho aj tak strhne pulzujúca energia, ktorá do nedele pod Kráľovou hoľou vládne.
