ŠVOŠOV. V jarnej časti sa už mužstvo nedokázalo vrátiť na výsledkovú vlnu, na akej sa viezlo počas podstatnej časti jesenného „polčasu“, keď vykopalo 26 bodov. Po zimnej prestávke OŠK pridal len deväť bodíkov, a to za víťazstvá v Závažnej Porube (3:2), v Turzovke (4:0) a nad Čiernym (4:3).
Prečo jar bola diametrálne odlišná v porovnaní s vašou jesennou cestou? – znela otázka na šovošovského trénera Michala Poništa.
V druhej polke futbalového roka všetky negatívne veci a okolnosti zahrali proti nám. Herne to však nebolo dáke strašné, hlavne v domácich stretnutiach. Piata liga je kvalitná súťaž, avšak s jesennou súpiskou by sme dokázali mužstvám konkurovať až do konca. Keď pri úzkom kádri vám traja chalani odídu a navyše kvôli zraneniam vypadne päť hráčov, musí sa to prejaviť na výkonnosti i voavýsledkoch.
Už aj v závere jesene prišiel nejaký pokles, no nebola šanca sa cez zimu zase nadýchnuť?
Áno, problémy nastali na konci prvej polky. Lenže, ako som už spomenul, kabínu opustili traja kľúčoví hráči, obranca Marko Kučera a tvorcovia našej hry v strede poľa Peter Dudko a Juraj Vrlík. To bol veľký zásah do mužstva, výrazné oslabenie, ktorým utrpela tiež herná kvalita. Už v závere jesennej časti nás bolo málo. Dotiahli sme síce dva príchody, lenže Adam Kráľovanský pre zranenie odohral len tri zápasy. Filip Droppa však veľmi dobre zapadol a musím ho pochváliť.
Nevyprchal postupne entuziazmus z postupu a nováčikovský elán?
„To neviem, aj nad tým som často premýšľal. Nedostatok hráčov, to bol najväčší problém. Chalani išli v zápasoch na doraz, no na jar nastupovali aj viaceré mladíci, ktorý do A mužstva vstúpili z okresnej dorasteneckej súťaže. A to bol obrovský skok. Neraz museli byť na ihrisku aj traja-štyria. Na druhej strane je pozitívom, že v týchto zápasoch naberali cenné skúsenosti a verím, že ich v budúcnosti zúročia.“
Celkove na siedmy flek, čo poviete?
Vzhľadom na na všetky naše peripetie, je to slušné umiestnenie. Veď neraz bol problém vôbec vyskladať zápasovú jedenástku. Treba si uvedomiť, že sme malá dedinka, ktorá nastupovala aj proti súperom z miest. Takže, možno ide malý zázrak.
Ale predsa, z čoho ste boli najviac sklamaný?
Určite spokojní som bol s domácimi chalanmi, čo tvorilo gro tímu, s Marekom Žiarom, Šimonom Žiarom, Lukášom Drdákom, ale aj s ´cezpoľným´ brankárom Samuelom Račekom. Lenže bolo treba, aby sa k nim pridalo viac chalanov.
Čo by ste dodali na záver?
Po poldruha roku, keď všetko fungovalo a potom prišli nejaké prehry, tak niektorí hráči i ľudia okolo futbalu v obci akoby stratili o záujem. Žiaľ, taký som mal dojem. A samozrejme, je nevyhnutné, aby sa súpiska doplnila o štyroch-piatich hráčov.
