MALATÍNY. Gerdi Vanfleteren prišiel s manželkou Silviou bývať na Liptov pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Sympatický Belgičan aj po rokoch tvrdí, že na Slovensku je Liptov regiónom číslo jeden.
Upútali ho hory, pramene, množstvo zaujímavostí a turistických atrakcií. Prácu v banke zavesil na klinec a v liptovskej obci Malatíny na zelenej lúke vybudoval rozsiahly turistický rezort.
„Povedal som si, taká krásna krajina, idem ju ukázať Belgičanom,“ opísal Gerdi, ktorý na Slovensko roky ťahá turistov.
„Precestoval som kus sveta, videl veľa jaskýň po celom svete, no trúfam si povedať, že Jaskyňa slobody na Liptove je jedna z najkrajších,“ pokračoval v chválach na región.
Čuduje sa, že v spojitosti so Slovenskom sa prevažne spomína Bratislava a Vysoké Tatry, keď región, ktorý si zaľúbil, je očarujúci rovnako.
Rezort v Malatinách (zdroj: Archív (G.V.))Bali na Liptove
Gerdi prišiel pred rokmi pracovať na Slovensko pre belgickú banku, pôsobil v Žiline. Na starosti mal marketing a vymýšľal nové produkty. Vo voľnom čase veľa cestoval po krajine.
„Po niekoľkých rokoch som zistil, že to nie je pre mňa stále sedieť, nedialo sa nič veľké.“
Rozhodol sa vziať si úver a postaviť vlastný hotel. „Keďže mám rád pokojnejšie prostredie, okolie Tatralandie ani Demänovskej doliny mi nevyhovovali,“ opísal a pokračoval, že stavať chcel v Partizánskej Ľupči.
Dedina, ktorá bola v stredoveku mestom, ho fascinovala hlavne históriou. Z osobných dôvodov z plánu upustil, ale v rovnakom čase zahliadol inzerát v susedných Malatínách.
„Šiel som sa tam pozrieť a videl som kravu a trávu,“ usmial sa Gerdi a v humornej nálade dodal, že kravu nekúpil, iba trávu. Naplánoval si, že v regióne postaví hotel ako na Bali, ibaže na liptovský spôsob. Z bazéna uprostred záhrady Belgičan neskôr upustil, uvedomil si, že je medzi horami na Liptove.
Rezort Vanfleterenovcov pozostáva dnes z viacerých možností ubytovania so službami, ale aj bez nich.
Pre Belgičanov bolo Slovensko exotikou
Prvé roky medzi ubytovanými hosťami Silvie a Gerdiho boli v rezorte predovšetkým Belgičania. Gerdi chodil do Belgicka na medzinárodné veľtrhy a všetky pobyty na Slovensko predal.
„Pre Belgičanov prísť na Slovensko bola exotika, niečo neznáme a zároveň riskantné,“ priblížili manželia.
Teraz je to iné. V podnikaní je človek raz hore, inokedy dole. „Zahraniční turisti sa sem boja prísť z viacerých dôvodov, pre mnohých je vojna proti Ukrajine blízko Slovenska,“ opísala Silvia a dodala, že veľa urobili aj negatívne správy z tlače.
„V belgickej tlači sa o nich písalo, aj o atentáte na premiéra. Popularite krajiny to nepridávala,“ zhodli sa.
Dnes chodí do rezortu viac individuálnych turistov, pretože si vedia informácie o krajine nájsť na internete.
Naďalej ale chodia z Belgicka organizované skupiny, ktorým manželia naplánujú program.
„Boli časy, keď o krajine nič nevedeli, tak som každému individuálne ukazoval všetko na mape, vysvetľoval všetko o Slovensku “ zaspomínal Gerdi a dodal, že aj dnes sa snaží s každým turistom - zákazníkom prehodiť niekoľko slov.
Rodina Vanfleterenovcov. (zdroj: Archív (G.V.))Ponúkajú belgické pivá
Gerdi v banke komunikoval zväčša po anglicky, až počas posedení pri pive sa učil po slovensky. „Po roku a pol som vedel zatelefonovať, no bolo to veľmi slabé,“ zaspomínal. Dnes rozumie všetko, no tvrdí, že máme ťažký jazyk. Kurzy pred dvadsiatimi rokmi neboli, priznal, že gramatiku veľmi neovláda. „Iba podľa tušáka,“ zavtipkuje.
Alergické reakcie pribúdajú, lekárka hovorí o extrémnych počtoch poštipnutí hmyzom Čítajte Flámi a Slováci majú podľa Gerdiho blízko, preto si bývanie na Slovensku pochvaľuje. „Nevedel by som napríklad bývať v Česku alebo Maďarsku, ale tu nemám problém.“
Slováci si oproti Flámom nevedia vychutnať jedlo, všetko robia v náhlivosti. „Belgičania prídu na aperitív, rozprávajú sa, jedia pomaly, diskutujú. Keď prídu Slováci, rýchlo zjedia a utekajú na prechádzku.“
V reštaurácii kedysi ponúkali Slovákom belgické jedlá a, naopak, Belgičanom slovenské. „Najviac fungovali belgické pivá, máme aj vlastné,“ opísala Silvia.
Gerdi má slovenskú kuchyňu rád, halušky mu stačí ale jesť párkrát ročne. „Naše deti sú zvyknuté viac na slovenskú kuchyňu, tým že sa stravujú podľa nej od narodenia. Ja zas stále inklinujem k belgickým chutiam.“
Chýba im podpora štátu
Belgickí hostia v rezorte. (zdroj: Archív (G.V.))Na Slovensku je v cestovnom ruchu podľa Vanfleterenovcov podnikať ťažké. Chýba im podpora štátu aj viac propagácie krajiny v zahraničí.
„Keď chodíme do Belgicka na veľtrhy cestovného ruchu, všetky krajiny majú zastúpenie okrem Slovenska. Potom je veľmi ťažké predať niekomu pobyt v krajine, o ktorej sa nemá ako dozvedieť, chýbajú propagačné materiály, ľudia majú radi fotografie,“ konštatovala Silvia a dodala, že veľakrát na veľtrhoch suplujú úlohu štátu.
„Musíme najskôr predať krajinu, potom región a až potom predávame hotel.“
Gerdi povedal, že pre ľudí zo západu je Slovensko stále neznáma krajina. Podnikať v sektore je ťažké.
„Sú krajiny, kde keď majú slabšie obdobie, nemusia platiť zamestnancov, podnikateľ so štátom sú v spolupráci. My cez leto zarábame a na jeseň, keď je prázdno, všetko minieme na mzdy. Pomoc pre podnikateľa na Slovensku nie je.“
Život medzi horami by nevymenil
Dvojica sa zhodla, že služby na Slovensku nie sú vôbec zlé. „Keď je klient príjemný, tak sa správa aj obsluha, v každej krajine je to o ľuďoch.“
Slováci podľa Gerdiho vedia dobre pracovať a aj sa zabávať. V Belgicku má rodinu, za ktorou pravidelne s rodinou cestujú. Vrátiť sa neplánuje vôbec.
„.Nebolo by to jednoduché, my žijeme podľa slovenských peňazí. Ceny nehnuteľností sú tam ďaleko vyššie,“ povedal Gerdi a uzavrel, že na Slovensku žije oveľa pokojnejší život s bonusom medzi horami.
