HYBE. Na látku na prvé futbalové dresy si museli chlapi z Hýb zobrať úver. Ušili im ich miestne dievčatá. Mali bielu a červenú farbu a na hrudi boli prišité vrecká so špicom. Vyzerali ako futbalisti zvučnej Slávie Praha.
Hybský futbal oslavuje storočnicu. Nielen pre niekdajšie kráľovské mesto je futbal fenomén, ktorý stmeľuje spoločnosť, učí disciplíne, tímovému duchu a nepriamo núti k snahe byť lepší.
Futbal miestnych štvrtí
V Hybiach sa už desaťročia hráva futbal miestnych štvrtí. Je to obdivuhodné, pretože už pred desiatkami rokov tu futbal hrávalo toľko chlapcov a chlapov, že dokázali vyskladať niekoľko družstiev. Turnaj prežil do dnešných dní, nedávno, pri príležitosti stého výročia, odohrali už 45. ročník. Vyhralo ho mužstvo Vyšný koniec.
Obec pripravila spolu s Telovýchovnou jednotou Tatran Hybe slávnostnú akadémiu. Otvorili ju symbolicky najstarší žijúci členovia obecného futbalu spolu s aktívnymi mládežníkmi. Nebolo to náhodou, veď hybský futbal sa dnes môže pýšiť až šiestimi mládežníckymi družstvami.
Večer sa niesol v duchu príjemných spomienok a stretnutí. Vo vestibule nedávno zrekonštruovaného kultúrneho domu sa nachádzala veľká výstava historických fotiek. Bývalí aj súčasní futbalisti viedli nekonečné debaty, hľadali na fotkách svojich kamarátov, či príbuzných. Veď futbal sa v mnohých rodinách dedil.
„Oslovili sme ľudí s prosbou, aby pohľadali v starých albumoch fotografie zo zápasov. Priniesli nám ich veľa, väčšina z nich je dosiaľ nepublikovaná,“ vysvetlil Karol Pavlíček, hybský starosta.
Na slávnostnej akadémii ocenili funkcionárov klubu, predsedu Telovýchovej jednoty Tatran Hybe Jaroslava Piovára a predsedu futbalového oddielu Zdenka Michalidesa za ich zásluhy vo fungovaní futbalu v Hybiach.
„Ďakovnú plaketu symbolicky odovzdávame všetkým futbalistom, funkcionárom za sto rokov, ktoré majú za sebou. Tešíme sa na ďalších sto rokov,“ povedal Pavlíček pri odovzdávaní ocenení.
Medzi pozvanými hosťmi boli Branislav Huntoš, predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Hybe, Ján Podstrelenec z Okresného futbalového zväzu v Liptovskom Mikuláši, liptovskomikulášsky viceprimátor Rudolf Urbanovič, liptovskohrádocký primátor Branislav Tréger, starosta susednej Východnej Pavel Krupa, či bývalý starosta Kráľovej Lehoty Vladimír Kapríni. Umenie do športového podujatia priniesla mužská spevácka skupina Kriváň z Východnej a tanečníci zo skupiny Jessy.
Z turnaja miestnych štvrtí zo soboty 20. júla. (zdroj: Archív obce Hybe)Prvú loptu vraj našiel pri železnici
„Podľa informácií športových historikov, sa do Liptova dostal futbal na začiatku 20. storočia. Údajne sa tak stalo v Ružomberku, kde novú hru predstavili anglickí robotníci a technici montujúci stroje a zariadenia v ružomberskej textilke v Rybárpoli. Okolo roku 1911 začali hrať futbal neorganizovaní mladíci v Liptovskom Sv. Mikuláši,“ vysvetlil Stanislav Žiška, znalec miestnej histórie.
V Hybiach sa futbal začal oficiálne hrať od roku 1924, prvú koženú futbalovú loptu doniesol do dediny Mikuláš Stolárik, ktorý ju vraj našiel pohodenú pri železnici.
Počiatky organizovanej hry boli veľmi ťažké, pretože mládež sa okrem materiálnych starostí stretávala aj s nepochopením gazdov a starších ľudí. Tí by uvítali, keby chlapci radšej pomáhali na gazdovstvách a nenaháňali sa za loptou. Napokon ale ustúpili, videli, že pohyb je presalen lepší, ako posedávanie v krčme. Hybskí mládenci začali hrať futbal na jarmaročnom pľaci pre dobytok pri cintoríne na Vyšnom konci.
„Dresy a kopačky ešte nemali, každý hral v tom, čo mal. Založenie športového klubu je spojené s menom Ondreja Dorčiaka, ml., ktorého môžeme považovať za zakladateľa futbalu v Hybiach. Ako mäsiarsky učeň v Košiciach, tam prišiel do kontaktu s týmto športom a ostal mu verný po celý život,“ povedal Žiška.
Pamätná sezóna bola pre hybský futbal v rokoch 1967/1968. V konečnej tabuľke II. triedy sa umiestnili na prvom mieste a postúpili do I.B triedy, čo bolo najvyššie umiestnenie v histórii klubu.
Z turnaja miestnych štvrtí zo soboty 20. júla. Vyhralo družstvo Vyšný koniec. (zdroj: Archív obce Hybe)Hrávali v gumených kopačkách za 45 korún
Možno povedať, že sú Hybe futbalovou dedinou? Menilo sa to, prichádzali vlny veľkého úspechu a aj mierneho útlmu. No v storočnej histórii akéhokoľvek športu, či spolku, je to bežné. Určite futbal patril k životu v dedine, no nielen ten, pretože Hybe sú športová obec, so silnou futbalovou tradíciou ale aj tradíciou bežeckého lyžovania.
Na slávnostnú akadémiu prišlo množstvo bývalých hráčov a spomínali na svoje aktívne roky, keď každú nedeľu obliekali futbalový hybský dres. Medzi hosťami sme stretli aj Jána Lehotského, hybského rodáka a čestného občana, ktorý i keď žije a pracuje v Martine, domov sa často a rád vracia. „Futbal som hral od desiatich rokov do tridsiatky. Priviedol ma k nemu brat a kamaráti, s ktorými som hrával. Futbal bol základ. Ísť na ihrisko, presadiť sa, byť lepší, rýchlejší ako ostatní. Aké je to pozerať si staré fotky? Je to pocit nostalgie, pýchy, spomienky na priateľstvá, no aj rivalitu a túžbu byť lepší, odolnejší. Je to schopnosť, ktorá je dôležitá a v mladom človeku sa musí postupne budovať,“ povedal Ján Lehotský.
Ján Kúdola, hybský rodák si tiež s radosťou prezeral historické fotografie. „Futbal v dedine v minulosti veľmi podporovalo roľnícke družstvo, dnes sú to obec a urbár. Spomínam si na problémy s ihriskom, prvé bolo malé a dole kopcom. To súčasné sa budovalo dlho a zatiaľ chlapci hrávali na ihrisku, ktoré sme volali niže mesta. Dnes majú Hybe krásne ihrisko, o ktoré sa príkladne starajú. Súčasnosť hybského futbalu je presvedčivá, áčku aj deťom sa darí. Pozeráme sa na súčasný futbal skutočne s nádejou.
Neodmysliteľnou súčasťou hybského futbalu je Vlastimír Kráľ starší. Vystriedal viacero klubov, od 90 rokov sa, ako hovorí, motá okolo futbalu. Najprv ako hráč, neskôr ako tréner, či funkcionár. „Hrali sme v gumených kopačkách za 45 korún, dnes majú chlapci kopačky aj za viac ako 200 eur. Ťažko povedať, či boli podmienky lepšie alebo horšie, idú s dobou. Keby to, čo máme teraz, sme mali už v minulosti, hrali by sme možno tak isto,“ povedal s tým, že futbal bol vždy pre dedinu dôležitý. „Vždy sme boli partia, len pri futbale s deťmi je dnes 60 ľudí, je to masa ľudí.“
Výrazné trénerské osobnosti
Pýtali sme sa na výrazné mená hybského futbalu, rezonovala osobnosť trénera, ktorého nevolali inak ako Tadeáš, jeho civilné meno bolo Miloš Mlynár. „Bol to výrazný tréner, prísny a technicky vyspelý futbalista,“ zaspomínal Jaroslav Zuskin, jeden z najstarších žijúcich hybských futbalistov.
Druhé výrazné meno, ktoré domáci často opakovali, bol Miroslav Medvedský. Ide o aktuálneho trénera hybského áčka a dorastu. Hybský futbal totiž v ostatných rokoch výrazne napreduje a zaznamenal viaceré historické úspechy. Domáci to pripisujú práve výbornej tréningovej príprave. Veľký kus práce so žiakmi zas urobili tréneri Ivan Čimbora a Rudolf Jančuška.
O budúcnosť je postarané
Predsedom futbalového oddielu je Zdenko Michalides, ktorý pochádza z futbalovej rodiny.Za posledných päť rokov sa hybskému áčku nám podarilo už dvakrát postúpiť do vyššej ligy. Podľa toho sa menia aj rivali, v minulosti to boli Važec, neskôr Liptovský Hrádok, potom Závažná Poruba, Bobrovec, či Liptovská Kokava. Teraz je to opäť Važec.
„História aj úspechy hybského futbalu hovoria, že sme futbalová obec. Teraz sme na tom veľmi dobre, hráme najvyššiu okresnú futbalovú súťaž. Máme ale aj výborných dorastencov, ktorí už postúpili do krajskej súťaže, vyhrali piatu ligu a postúpili už do štvrtej ligy. Máme naozaj kvalitný dorast, veľa hráčov máme v Tatrane v Mikuláši v mládežníckych mužstvách,“ povedal Michalides s tým, že o budúcnosť hybského futbalu by malo byť postarané.
Do budúcnosti sa chcú zamerať na ďalšie zvyšovanie kvality, základom je skutočne práca s mládežou, deťmi. „Záujem očividne je, máme päť žiackych družstiev, akoby hrávala polovica základnej školy. Chodia aj z okolitých dedín, máme družstvo aj s Kráľovou Lehotou. Rodičia ku nám radi dávajú deti, pripisujem to tomu, že máme kvalitný tréningový proces,“ doplnil.
A aké sú pre neho pamätné okamihy hybského futbalu? „Vždy to bol postup, z pozície funkcionára to bol pre mňa vlaňajší postup do siedmej ligy, poradilo sa nám to po tridsiatich rokoch,“ dodal.
Silné žiacke a dorastenecké družstvá im môžu závidieť
Hodnotenie toho, kedy zaznamenal hybský futbal najdôležitejšie úspechy, je podľa starostu Karola Pavlíčka ťažké.
„Každý sa na futbal pozerá s ohľadom na svoju éru. Naši dorastenci aj muži majú za sebou úžasné sezóny. Pre mňa je úspechom skutočnosť, že futbal u nás funguje a udržal sa už sto rokov alebo aj to, že máme aktuálne až päť mládežníckych družstiev a jedno mužstvo dospelých. Tým sa môže pochváliť naozaj máloktorá obec.“
Starostovia v Hybiach si vždy zakladali na tom, aby sa šport v dedine rozvíjal. Dnes na fungovanie prispieva obec, hybský urbár, veľmi pomáhajú rodičia detí. „Máme dobré vzťahy, a to je veľmi dôležité, aby veci v dedine fungovali," uzavrel Pavlíček.
