LIPTOV. Cestu cez Veľký Šturec vo Veľkej Fatre nechal okolo roku 1500 postaviť banský ťažiar Ján Thurzo mladší. Potreboval ju pre prevoz rudy z oblasti Banskej Bystrice, musela byť veľmi dobre upravená. Ťažiari tadiaľ vozili meď z a dovážali z Poľska a Sliezska olovo.
Nevyužívali ju len pre dovoz a vývoz surovín súvisiacich s baníctvom, prúdil tadiaľ tok množstva tovaru medzi severom a juhom. Preto cestu volali aj kráľovská alebo krakovská.
Stúpanie na liptovskej strane sa začínalo v Liptovských Revúcach, po prekonaní najvyššieho bodu potom klesala k osade Motyčky na pohronskej strane. Cesta z Banskej Bystrice na Liptov cez Veľký Šturec trvala na voze ťahanom koňmi jeden celý deň, v Slovenských ľudových besedách o tom v roku 1905 písal známy ružomberský tlačiar Karol Salva.
Revúčanov Šturec živil
Cesta bola dôležitá aj pre obyvateľov Liptovských Revúc, ktorí sa živili voziarstvom. Napríklad oravskí plátenníci využívali ich služby pomerne často. Nemali toľko koní, aby ich ťažké vozy vytiahli hore strmými svahmi, tak si v Revúcach prenajali a zapriahali aj domáce kone. Okrem toho, tie svoje si museli šetriť, veď mali pred sebou ešte dlhú cestu do Pešti. Cestou sa napríklad vracali domov aj liptovskí pltníci so svojím ťažkým náradím.
Pri Pribyline sa ťažko zranili motorkári, zasahovali dva vrtuľníky Čítajte Liptovské Revúce boli teda poslednou zastávkou pred prechodom horským sedlom, cestujúci si tu pred namáhavým úsekom často oddýchli, aby oni aj ich kone načerpali silu. Preto bolo v dedine niekoľko halášov, prícestných hostincov.
No postavením Košicko-bohumínskej železnice sa zmenili aj trasy tovarov, veľké náklady bolo rýchlejšie a výhodnejšie prepravovať po železnici a revúcke voziarstvo začalo upadať.
Skúsených furmanov pri prevoze ťažkých nákladov cez sedlo už nebolo treba.
Spojenie ľuďom sľubovali dlho
Cesta Veľkým Šturcom bola kľukatá a náročná, povestná svojimi deviatimi serpentínami, kde na každom metri číhalo nebezpečenstvo. Preto ľudia neraz volili bezpečnejšiu, no dlhšiu a drahšiu možnosť a cestovali veľkou obkľukou. Pokiaľ chceli ísť z Ružomberka do Banskej Bystrice, volili cestu cez Zvolen a Vrútky. Autobusom bolo takmer nemožné prejsť Veľkým Šturcom, v zime a v zlom počasí bola cesta nezjazdná.
Aj tu ľudia dlhé roky počúvali sľuby, že budú mať poriadnu cestu. Sťažnosti sa objavovali v dobovej tlači už v roku 1931, viac ako 20 rokov pred oficiálnym spustením výstavby. Hoci Donovaly so svojím letoviskom a kúpele v Korytnici boli od seba vzdialené hodinu chôdze, neboli navzájom prepojené. Nová cesta by nepriniesla nové príležitosti len domácemu vidieckemu obyvateľstvu, ale sprístupnila by veľké strediská cestovného ruchu, Donovaly a Korytnicu.
Cez zimu sa Šturcom chodiť nedalo
O výstavbu cesty loboval aj ružomberský Slovakotour, ktorý poukazoval na to, že pre dôležitú medzinárodnú autobusovú linku Viedeň Krakov by bolo výhodnejšie, keby jazdila cez Donovaly, a poukazoval na dôležitosť toho, aby linka zastavovala aj v Ružomberku.
S výstavbou cesty sa napokon začalo v roku 1954 a dovedna mala štyri etapy. Práce mal na starosti štátny podnik Doprastav. Liptov a Pohronie prepojili cez Donovaly v roku 1961. Stará cesta Veľkým Šturcom sa využívala už len pri lesných prácach až sa zmenila na neudržiavanú lesnú vozovku.
Pre horskú osadu Donovaly znamenala výstavba medzinárodnej cesty veľký stavebný boom. Dovtedy bolo možné do letoviska prísť len zo strany od Banskej Bystrice.
Rozvoj priniesla cesta aj Ružomberku, no na druhej strane treba povedať, že bola jedným z výrazných faktorov, pre ktorý zrušili úzkokoľajnú železnicu z Ružomberka do Korytnice.
Význam cesty stúpal desaťročiami, dnes ide o jednu z hlavných dopravných tepien medzi severom a juhom Slovenska.
Pod vplyvom drog zmrzačil dvoch ľudí, väzeniu sa mal vyhnúť. Odvolací súd to zmenil Čítajte
Železnica mešká desať rokov, s diaľnicou ani nezačali. Štát chce urýchliť výstavbu infraštruktúry na Liptove Čítajte
