KRMEŠ. O bylinkách sa neučila, vyrastala s nimi. Preto cesta k ich poznaniu, pestovaniu, zberu a spracovaniu bola akási prirodzená.
Rovnako to bolo aj s mydlami, ktoré už desať rokov vyrába s úctou k bylinkám a ich liečivej sile. Je jednou z mála mydlárov na Slovensku, ktorých výroba je výlučne remeselná a z čisto prírodných surovín. Základom sú bylinky dopestované alebo zbierané na liptovských lúkach.
Keď počúvame Slávku Strenkovú, ktorá žije v Krmeši, až ťažko uveriť, že nie je chemička, botanička, lekárnička či parfumeristka. A pritom je kúsok z každého. Výroba mydiel vyžaduje znalosti zo všetkých oblastí a prepája ich do komplikovaného procesu, výsledkom ktorého je kocka mydla s povznášajúcou vôňou prírody a liečivými vlastnosťami.
„Obdivujem, keď sa spojí ľudová múdrosť s vedou a dokážu sa dopĺňať. Bylinky nie sú záchranou na akútne problémy, ponúkajú riešenie chronických ťažkostí. Keď sa to takto dokáže spojiť, je to fascinujúce,“ povedala.
„Čudovali by ste sa, ale prvé mydlá vyrábali mäsiari, pretože mali prístup k loju a kostiam, teda tuku. Až potom sa mydlári oddelili a začali vznikať prvé mydlárske cechy. Na Liptove ale takýto cech nebol, ľudia si ich vyrábali doma sami. Dnešné prírodné mydlá sa však vyrábajú z rastlinných tukov a olejov,“ priblížila.
Na začiatku bol divozel
Aj výroba mydiel prišla do jej života tak ako bylinky. Akoby ich poznala odjakživa. Prirodzene dokázala vymyslieť vlastné receptúry, ktorých zložky spolu fungujú. Do mydiel sa jej podarilo dostať liečivé účinky pätnástich byliniek liptovských vidieckych záhrad a podhorských lúk, napríklad rebríčka, žihľavy, sedmokrásky či kostihoja. Pomáhajú ľuďom s ekzémami, ťažkým akné, hydratujú pokožku a majú protizápalové účinky.
„Ľudia väčšinou vnímajú bylinky najmä v súvislosti s ich vnútorným použitím, napríklad na čaje, tinktúry. My sa na ne pozeráme z pohľadu toho, čo dokážu urobiť s našou pokožkou a dokážu toho veľa.“
Mydlá sa netrbliecu, nemajú farbu neba, ani nie sú odlievané do bláznivých tvarov. Sú zemité, majú autentickú farbu liptovských polí a ich kvetov.
Na začiatku všetkého bol divozel veľkokvetý, majestátna vysoká bylina s výraznými žltými kvetmi a Slávkina láska k mydlám.
„Má nádhernú, veľmi jemnú vôňu. Túžila som po mydle, ktorého bude divozel súčasťou. Nikto ho ale nevyrábal. Dokonca som sa nikde nedopátrala po silici z kvetov divozela,“ opísala jediná liptovská mydlárka. Neostávalo jej nič iné, ako si divozelové mydlo vyrobiť.
Kancelárie vymenili za otvorené lúky
Rozhodnutie pustiť sa do výroby mydiel prišiel u manželov s radikálnou zmenou životného štýlu. Obaja, Slávka aj manžel Juraj, pracovali v úplne odlišnej sfére, ich prostredím boli mestá, sídliská a kancelárie. Často cestovali po služobných cestách, konferenciách, roky obaja pracovali v oblasti riadenia ľudských zdrojov.
Dnes žijú úplne inak. Ako hovoria, porovnať sa to nedá, pretože ide o dva úplne odlišné svety. „Povedala by som, že sme sa vrátili bližšie k prírode,“ vysvetlila Slávka.
Výroba mydiel možno znie ako nenáročná záľuba, ktorá sa dá robiť popri žehlení, no nie je to pravda. Poctivé mydlárstvo je drina s vysokými požiadavkami na kvalitu, z ktorej nie je možné uhnúť. Ide o výrobu kozmetického výrobku a tu platia prísne pravidlá európskej legislatívy. Manželia hovoria, že najmä v lete často ani 12 hodín v práci nestačí.
„Sme asi taká stará škola. Ak niečo nemáme robiť poriadne, tak to radšej robiť ani nebudeme,“ priblížila.
„V sezóne jarmokov nás často v stánkoch nevidieť, lebo našim produktom nesvedčia vysoké teploty, viachodinové slnečné žiarenie a rovnako dážď. Vždy sme dbali na kvalitu našich produktov a mydlá ponúkame len v podmienkach, ktoré ich kvalitu neznižujú,“ doplnila.
Pestujú ich alebo chodia zbierať
Bylinky si Slávka a Juraj pestujú sami alebo ich spolu chodia zbierať. Nie je jedno, kedy sa bylinky zbierajú. Toto leto je veľmi teplé a slnečné, bylinky vykvitli veľmi rýchlo, takže mali s manželom výrazne menej času na ich zber.
Mydlá sú certifikované, prešli náročným testovacím procesom. Každá receptúra má svoju správu o bezpečnosti kozmetického výrobku.
„Keď sa mydlo uvádza na trh, musí spĺňať všetky kritériá. Má chemické, fyzikálne a dermálne testy, ďalej správu o bezpečnosti kozmetického výrobku. Toto testovanie zahŕňa aj testy na ťažké kovy, tie ohrozujú ľudské zdravie,“ vysvetľuje.
Výroba prebieha pod kontrolou štátneho zdravotného dozoru, ktorá príde kedykoľvek a odoberie vzorky. Preto je dôležitý výber lokality zberu bylín do mydiel.
„Vyberáme čisté a overené lokality. Ťažké kovy sa do bylín môžu dostať z pôdy či dažďov. Nežiaduce látky môžu byť do pôdy, kde bylinky rastú, spláchnuté z blízkeho poľa. Nikdy by som preto nezbierala bylinky z lúky pod poľom,“ vysvetlila.
Liptov nepatrí k regiónom Slovenska so stálym teplým a slnečným počasím. Bylinky to nevyžadujú a na kvalite im to neuberá.
„Bylinka potrebuje svoje podmienky. Ona si nájde miesto, kde jej je dobre. Materinu dúšku môžete mať stokrát vysadenú v záhrade a pravidelne a s láskou sa o ňu starať. Najkrajšia je tá, ktorá rastie tam, kde chce rásť. Preto najkrajšia materina dúška je pod lesom na podhorských lúkach,“ povedala Slávka Strenková s tým, že na zber materinej dúšky majú už svoje miesta pod horami.
„Ide o symbiózu s prostredím. Zoberte si kapucínku väčšiu. Človek by povedal, že jej musí dopriať, aby kvitla. Keď dáte ale kapucínke výživnú pôdu, nebude kvitnúť, bude mať krásne listy. Preto ju vždy podsypem štrkom, aby kvitla, pretože kvitnutie si vyžaduje chudobnejšiu pôdu. A napríklad repík lekársky na dolniakoch, kde je úrodná pôda, nie všade rastie, potrebuje podhorské lúky s vápencovým podložím, pasienky a rúbaniská a má rád aj kamenistú pôdu. Bylinky vznikli v podmienkach, ktoré mali. Ony nepotrebujú mať to najlepšie, čo si my myslíme, že je najlepšie,“ vysvetlila Slávka.
Nie je jedno, kedy ich zbierajú
Rovnako je pre mydlárku dôležitý aj samotný čas zberu bylín, pretože potrebuje, aby mali čo najviac účinných látok. „Zbierame ich vždy za slnka. Najvhodnejší čas na zber je za slnečného počasia, ideálne nasledujúci deň po krátkom letnom osviežujúcom daždi.“
Väčšina byliniek sa zbiera za plného slnka, ale aj tu platia špecifiká. „Divozel má najkvalitnejší kvet do deviatej hodiny ráno, potom kvet začína vädnúť. Kvety slezu maurského zase zbierame k večeru, keď sa ho dotýkajú posledné lúče slnka, vtedy je rozkvitnutá najväčšia časť kvetných púčikov. Rumanček zbierame na pravé poludnie. Bylinky, u ktorých využívame listy a vňať, ako sú mäta, žihľava či šalvia, je lepšie zbierať dopoludnia, pretože popoludní, najmä pri horúčavách, už lístky nie sú svieže.“
Cestu cez Donovaly začali stavať pred 70 rokmi. Pomohla turizmu, korytnickú železničku pochovala Čítajte Ich bylinky po usušení nestrácajú farbu
Jedným z kľúčových faktorov je aj sušenie, to musí mať presný postup a podmienky, aby si bylinky zachovali svoju prirodzenú farbu a dali sa ďalej použiť v kozmetike. Na sitá ich Slávka ukladá ručne. Kúsok po kúsku, aby sa okvetné lístky nedotýkali a neutrpela ich kvalita. Bylinky na Krmešáky sa sušia prirodzeným spôsobom, v prítmí nízkeho podkrovia dreveničky s dvoma vetracími otvormi a konštantnou teplotou.
„Čas sušenia je rôzny, niektoré bylinky, napríklad divozel, sa vysušia za deň. Šalvii, ktorá má hrubšie lístky, to trvá dlhšie. Rovnako aj kvetom rumančeka či nechtíka,“ opísala mydlárka, ktorá časy sušenia už presne pozná.
Unikátne receptúry vyskladala sama
Z vysušených bylín pripravuje silné výťažky, ide o odvary, zápary a maceráty, ktoré tvoria prímes zmesi pre výrobu mydla. "V jednej kocke mydla je približne toľko bylín, koľko by sme dali do dvoch šálok čaju. Výťažok z bylín pripravený na výrobu mydla by sa nedal vypiť, je príliš silný a určite by nikomu nechutil,“ opísala.
Do tajov mydlárstva sa chodila Slávka zaúčať do Čiech, kde je tradícia tohto remesla silnejšia a staršia. Bol jej sympatický poctivý remeselný prístup a rešpekt k prírode, ktorá má na všetko svoj čas. Doniesla si odtiaľ aj svoju prvú drevenú formu na výrobu mydla. Dva roky nato už zakladala s manželom firmu.
Hoci dostala kvalitné základy, žiaden mydlár neprezradí svoje postupy pri tvorbe receptúry. Mnohé postupy a grify sa mydlár naučí až praxou, metódou pokus – omyl. A používanie bylinkových výťažkov tiež mieša karty, s overenými postupmi robia účinné látky byliniek divy, no výrobný proces treba prispôsobovať.
Receptúr vymyslela hneď niekoľko, aktuálne vyrábajú 15 druhov mydiel.
Vymyslieť kombináciu vhodných zložiek, ich množstvo a čas pridania, je doslova alchýmia. Slávke sa podarili vyskladať až filigránske kombinácie. Mydlá z Krmeša v sebe ukrývajú od 11 do 16 prírodných zložiek .
Chladne v štyroch dekách
Mydlá vyrobené procesom za studena remeselným spôsobom zachovávajú liečivé účinky bylín. „Priemyselné spracovanie je veľmi kruté k prírodným surovinám, znehodnocuje ich. Proces za studena zachováva prírodné výživné látky, ktoré pokožke prospievajú,“ ozrejmila.
Prírodné mydlá sú v porovnaní s priemyselnými mäkšie, nelisujú sa a ani sa do nich nepridávajú tvrdiace látky.
„Remeselné mydlá sú úplne iný svet.“ Hmota sa mieša vysokých nádobách, mydlo vzniká pri prirodzenej chemickej reakcii, pri ktorej vzniká aj teplo. Potom sa naleje do drevených foriem.
Jeden mydlový blok, ktorý vyrábajú v Krmeši, váži približne dva kilogramy. Mydlo vo forme chladne, zreje pomaličky. Ešte ich prekryjú štyrmi dekami, aby bol proces chladnutia čo najpomalší. Pri rýchlom vychladení by nemali požadovanú štruktúru.
„Mydlo potrebuje konštantné teplotné podmienky a čas, preto nemôžeme robiť ukážku výroby niekde na jarmokoch,“ vysvetlili manželia s tým, že ide o živý proces.
Železnica mešká desať rokov, s diaľnicou ani nezačali. Štát chce urýchliť výstavbu infraštruktúry na Liptove Čítajte „U nás má čerstvo odkrojený kúsok mydla asi 100 gramov, po prvotnom odparení a ustálení, teda asi po piatich týždňoch mydlo stratí odparom asi 15 gramov, do konca svojej životnosti môže stratiť ešte ďalšie tri až štyri gramy. Preto je dobré, keď je prírodné remeselne vyrobené mydlo zabalené v prírodnom materiáli, malo by dýchať.“
Zvlášť remeselné mydlo potrebuje pri používaní trošku starostlivosti, potrebuje uschnúť a odpočinúť si na vzdušnej podložke. „Preferujeme mydlovničky z dreva, ktoré umožňujú prúdenie vzduchu. Takto opatrené mydlo vydrží dlhšie.
A čo robia výrobcovia bylinkových mydiel v zime? Vyrábajú mydlá.
„Nie je to len o samotnom zbere bylín či výrobe mydla. Príprava je zložitá, vyžaduje precíznosť. A tým, že fungujeme ako bežná firma, neobchádza nás ani byrokracia a papierovačky. Vyrábame celoročne, no najviac od septembra, pretože v závere roka je predaj najväčší, pribudnú väčšie firemné objednávky, vianočné darčekové balenia a zvýši sa e-shopový predaj,“ opísala.
Pracujú aj so zabudnutými bylinkami
Slávka s manželom vyrábajú mydlá z liečivých bylín, ktoré samy osebe často nemajú výrazné vône žiadané v bežnom kozmetickom priemysle. Nevnímajú to ako risk. Práve naopak. O tom majú byť Krmešáky, chcú využiť liečivú silu bylín a vôňa nie je prvoradá. Napriek tomu voňajú, do mydlovej hmoty pridávajú čisté prírodné silice.
„Áno, kozmetika je aj o vôni. 95 percent ľudí vyberá podľa nej. Nie každá bylinka má silicu, napríklad žihľava, a pritom má úžasné vlastnosti. Naše žihľavové mydlo ale vonia, je prevoňané citronellou, ktorá účinok žihľavového mydla vhodného na mastnú a zapálenú pokožku podporuje. Mydlá sú teda vyskladané tak, aby účinok, o ktorý ide, bol vylepšený každou zložkou,“ vysvetlila s tým, že pri skladbe mydla myslí aj na aromaterapiu a konečnú vonnú kompozíciu.
„Rebríček obyčajný má výrazné hojivé účinky, je to naozaj úžasná bylinka. No silica, teda koncentrovaný výťažok, je extrémne drahý, na Slovensku sa ani nevyrába. Oproti levanduľovej silici je rebríčková až 30-násobne drahšia, je však veľmi výdatná, stačí jej málo. Podobne je na tom aj rumanček. Preto napríklad vymizlo remeselné rumančekové mydlo a rebríčkové. Myslím, že ho vyrábame na Slovensku iba my,“ vysvetlila liptovská mydlárka.
Mydlá obohacujú bioolejmi, ktoré obsahujú vzácne esenciálne mastné kyseliny prospešné a lahodné pre ľudskú pokožku. „Vďaka nim patria všetky medzi výživné mydlá,“ doplnila.
Remeselnou prácou sa uživiť dá len ťažko
Slávka s Jurajom sa do výroby prírodných bylinkových mydiel nepustili preto, lebo to potrebovali. Urobili tak, pretože chceli. Ako vravia, tak veľa a za tak málo peňazí sa nikdy nenarobili. Rozhodnutie ale neľutujú.
„Nie je to na uživenie sa pre mladú rodinu. Všeobecne je ručná remeselná práca na Slovensku veľmi málo docenená. Produkty, aby výroba mala význam, musia byť predajné, teda cenovo dostupné. V našej práci je veľký kus práce bez nároku na hmatateľnú odmenu, zaplatená je len menšia časť. Ale pri remeselných výrobkoch to tak, žiaľ, u nás na Slovensku, býva. Lenže srdce nadšenca bije silno,“ pousmiala sa.
Nie sú liekom, ale pomáhajú uzdravovať
Ich mydlá sú na remeselnom trhu už osem rokov. Svojich priaznivcov si získali aj tie s menej používanými, zabudnutými bylinkami. Manželia hovoria, že najlepšia recenzia je skúsenosť a dobrá skúsenosť sa šíri rýchlo. Zákazníci sa vracajú, najmä tí, ktorých trápia kožné problémy.
Ivan Hričovský viedol na Liptove veľkú ovocnú plantáž. Bola najdrsnejšia, akú kedy založil Čítajte Slávka vždy zdôrazňuje, že mydlo nie je liek.
„Napriek tomu pomáha uzdravovať. Aj chorá pokožka sa musí umývať a aby sa hojila, musí byť čistá. Hojenie najlepšie funguje vtedy, ak sa pokožka môže chovať prirodzene a nemusí bojovať so syntetickou chémiou. Ak pokožke doprajete čistotu za veľmi ohľaduplných podmienok, podporíte jej hojenie. Šancu dostanú fyziologické procesy a spúšťa sa samoliečenie kože, podporené liečivými zložkami prírodného mydla,“ uzavrela jediná liptovská mydlárka.
