LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Vo futbale je celý svoj život. V mladosti ho hrával, no pre šelest na srdci ho nemohol hrať naplno. To ho však nezastavilo, aby sa stal rozhodcom a neskôr delegátom pre Stredoslovenský futbalový zväz. Vladimír Hubka sa uplynulý mesiac dožil krásneho jubilea 70 rokov. Delegát, ktorého pozná skoro každý na Liptove, bol navrhnutý na zlatý odznak SFZ. Sekretár LFZ toho počas svojej bohatej kariéry preskákal veľa. Svoj príbeh priblížil v rozhovore pre naše noviny.
V mladom veku vám zistili šelest. S futbalom ste to museli mať náročné. Pamätáte si na svoje začiatky s futbalovou loptu?
V tom čase hrával každý mladý chlapec futbal a cez zimu hokej. Výnimkou som nebol ani ja. Futbal ma veľmi bavil a môžem povedať, že som patril k rýchlejším hráčom na ihrisku, nemal som však rád kontakt. Mal som šelest na srdci, a tak som futbal naplno nemohol hrať. Na strednej priemyselnej škole chemickej vo Svite som bol vybratý do miestneho dorastu, ktorý hral 1. triedu. Po strednej škole sa uvoľnilo miesto na OV ČSZTV, post referent športov. Prihlásil som sa do výberového konania a prijali ma. Moja púť sa tam začala prvého mája 1983.
Šimon Nemec: Zmenil som stravu. Bola to moja najlepšia príprava v živote Čítajte Ako ste sa dostali zo športového referenta na delegáta a rozhodcu?
V priebehu rokov, hlavne po roku 1989, organizácia, pod ktorou som pracoval, začala vykazovať určité finančné problémy a dôsledkom toho bolo, že zanikla. Nedokázala utiahnuť všetky športy. Čo sa týkalo nás pracovníkov, ktorí robili futbal, prebral ich Slovenský futbalový zväz. SFZ zdedil 38 pracovníkov, ktorí boli v tom čase rozdelení do 38 okresov. Túto funkciu vykonávam doteraz. V roku 1985 som si urobil licenciu na trénera tretej triedy. Trvalo to sedem dní a robilo sa to internátne. Päť rokov som trénoval žiakov vo vtedajšom klube Dynamo Palúdzka. Popri trénovaní som pričuchol k rozhodcovskej práci, pretože na niektoré stretnutia nie vždy prišli delegované osoby.
Niekdajší tréner žiakov v Ružomberka pán Uličný, už vtedy sedemdesiatnik, mi pred jedným zápasom, kde neprišli rozhodcovia, navrhol, či by som ho nemohol viesť ako laický rozhodca. Po zápase prišiel za mnou a vyslovil mi uznanie, čo ma povzbudilo. Odvtedy som sa nebál a nebránil viesť ďalšie futbalové zápasy, keď neprišli rozhodcovia. Stretnutí pribúdalo, oslovilo ma to a získal som prax. V rámci mojej práce ako športový referent som mal na starosti i organizáciu seminárov pre rozhodcov, kde mali aj fyzické previerky. Využil som to a zúčastnil som sa ich aj ja a patril som medzi rozhodcov, ktorí mali fyzické testy veľmi dobré. Po testoch ma oslovili, aby som sa zaradil na nominačnú listinu rozhodcov, a tak som sa dostal k rozhodcovskej práci.
Po troch rokoch rozhodovania zápasov v okresnej súťaži som bol navrhnutý na postup do Stredoslovenského futbalového zväzu. Dotiahol som to do tretej ligy SsFZ.
Po skončení mojej rozhodcovskej kariéry som plynulo prešiel na prácu delegáta zväzu a túto prácu robím doteraz už 25 rokov. Vzhľadom na vek toto je môj posledný ročník v súťažiach SsFZ.
Máte za sebou dekády skúseností. Viete si spomenúť na nejakú kontroverznú alebo vtipnú vec, ktorá sa stala v dedinskom futbale na Liptove?
Jeden taký príbeh sa stal na začiatku nového milénia, no na presný rok si nespomeniem. V tom čase hrali Lúčky v ôsmej lige a hrali veľmi dobre. Tuším, že cez sezónu nemali ani jednu prehru a suverénne súťaž vyhrali a postúpili. Čakal ich posledný zápas, keď už bolo všetko rozhodnuté, proti Smrečanom. Pred zápasom rozhodcovia pri kontrolovaní registračiek zistili, že jeden z hráčov Lúčok nemá platný registračný preukaz. Rozhodcovia ho nepripustili k zápasu. Do troch dní poslali zápis, ale bez registračky, ktorú boli povinní odobrať. Neplatná registračka sa na zväz nikdy nedostala. Smrečany, ktoré hrali v tej sezóne dobre, vyhodnotili, že pre túto registračku by mali byť všetky zápasy Lúčok na jar skontumované. Tým pádom by ich Smrečany predbehli a postúpili by.
Vtedy sa začala papierová a administratívna vojna. Trvalo to mesiace.
Nafúklo sa to tak, že sa to riešilo po celom regióne. Smrečanom sa to nikdy administratívne dotiahnuť nepodarilo a dostali odpoveď z vyšších miest, že nemôžu Lúčkam skontumovať každý zápas preto, lebo na podanie protestu bola po zápase lehota tri dni a nie všetky zápasy odohrali Lúčky proti Smrečanom. Nakoniec sa to všetko upokojilo a vrátilo do starých koľají. Mysleli si však, že to bolo proti Smrečanom zámerne urobené.
