LIPTOV. Slovenskému horolezcovi z Liptova Martinovi Krasňanskému sa spolu s tromi kolegami, Tomášom Bučekom, Michalom Mikušíncom a Františkom Buličkom z Česka podaril unikátny horolezecký výstup. Ako prví Slováci vyliezli na Trango Tower (Trango vežu) v Pakistane, ktorá je vysoká vyše 1100 vertikálnych metrov a jej vrchol leží v nadmorskej výške 6254 metrov. 41- ročný Krasňanský, ktorý bol vedúcim expedície, sa presťahoval z Pezinka do Liptovského Ondreja pred šiestimi rokmi, pre lásku k horám. Je totižto vášnivým horolezcom už 25 rokov. V oblasti Trango Towers už pred 12 rokmi liezol, no pre zlé počasie ju nedokončil.
Kedy začali prvotné dohady s expedíciou a kto oslovil koho? Ako prebiehala príprava?
Prípravu na expedíciu sme začali riešiť v decembri minulého roku. Česká strana oslovila slovenskýhorolezecký spolok s ponukov spoločnej expedície. Mali sme možnosť nahlásiť sa viacerí a ja som prejavil záujem hneď od začiatku. Pri prvotných dohadoch to vyzeralo, že na expedíciu pôjde takmer celá česká a slovenská horolezecká špička.
Na začiatku nás bolo 16, no počas našej pravidelnej komunikácie cez sociálnu sieť, začalo členov postupne odbúdať. Nie každý chcel merať cestu do Pakistanu a nadmorská výška tiež nie je najmenšia. Tam sa človek nezaklimatizuje za deň či dva, takže to je i časovo náročnejšie. Niektorí si to rozmysleli a išli radšej inde.
Vedúcim expedície ste boli vy. Poznali ste sa s vašimi kolegami už predtým?
Tomáša Bučeka i Michala Mikušinca, ktorí sú slovenskí reprezentanti v lezení som poznal. Vedel som, že sú to mladí a veľmi dobrí skalní lezci, ktorí sa neboja aj väčších kopcov. Obom som chcel ukázať a motivovať ich na ďalšiu oveľa vyššiu métu ako mali doteraz. Český horolezec František Bulička liezol pred rokom s Tomášom Bučekom v Alpách, kde som im podarilo vyliezť mnoho veľmi ťažkých ciest a ich vzájomná lezecká chémia bola veľmi dobrá. Otázkou bolo či budú chalani dobrí vo výškach, pretože ani Alpy vás úplne nepripravia na niečo ako Trango. Zistiť sa to dá až na mieste. Náš tím sa teda skladal z 23 ročných mladých nádejných horolezcov a mňa 41-ročného seniora.
Veľký prehľad cien v slovenských akvaparkoch: Ktorý je najdrahší a ako sa dá ušetriť Čítajte Presuňme sa k samotnému lezeniu. Aká bola prvotná aklimatizácia? Prialo vám počasie?
Základný tábor sme mali vo výške 4000 metrov a to už dokáže s ľudským organizmom trošku zamávať. Našťastie nám výstup do tábora trval tri dni, čiže sa človek aklimatizoval postupne. Prvý deň v tábore sme si oddýchli. Výškový rozdiel medzi táborom a úpätím steny, kde sme začali liezť bol ďalších 1100 výškových metrov. Materiál sme začali presúvať o tretej hodine ráno, kým nebolo také teplo a nehrozilo, že by spadla lavína. Čiže vynášanie materiálov, ktoré mali dokopy 160 kilogramov s kombináciou prvotnej aklimatizácie nebolo najľahšie. Keď sa do toho pridalo slnko, teplo, lavíny tak to bol skutočne náročný štart do lezenia. Samotné lezenie v stene už bolo pre nás po tomto vykúpením.
Na stene ste spali v špeciálnych stanoch. Aké to bolo?
Závesne stany (portaledge) sme mali dva, každý mal cca trinásť kilogramov. Tie stany až tak komfortné nie sú. Ale sú stavané tak, aby sme v nich prečkali i dlhú periódu zlého počasia. A dobrý lezec si musí vedieť rýchlo zvyknúť i na nepohodu. V každom prípade nám poskytovali nádherné výhľady vždy, keď bolo počasie aspoň trošku normálne. Dokopy sme ich presúvali štyrikrát do druhej, šiestej, desiatej a štrnástej dĺžky. Primárne tam, kde bol sneh, ktorý sme potrebovali na prípravu jedla a tekutín. Lebo je to vlastne pre nás spálňa, kuchyňa i obývačka. Našťastie toaletou sa nestali ani raz.
Každý stan mal trinásť kilogramov. (zdroj: Pavel Nesvadba)
