Nielenže patrí v súčasnosti k najlepším slovenským atlétkam, ale dokáže verejne rozprávať aj o ťažkých a nepríjemných témach. Napríklad o duševnom zdraví, keď na vlastnej koži zažila panické ataky. Veľmi jej pomohol švajčiarsky tréner, ktorý jej zmenil pohľad na atletiku. V rozhovore nie je frázovitá, ale snaží sa poodhaliť, čo najviac zo svojho sveta.
"Dovoľ si sklamať ostatných. Možno ťa budú riešiť deň či dva, o týždeň však na to zabudnú. Každý má svoje problémy, svet sa netočí len okolo mňa," tvrdí 24-ročná GABRIELA GAJANOVÁ.
V rozhovore sa dočítate
- Aké bolo začať rozprávať o duševnom zdraví,
- či mala strach zo zlyhania na olympijských hrách,
- v čom jej najviac pomohol švajčiarsky tréner,
- aké má podmienky na atletiku a či ju dokáže šport uživiť.
Bezprostredne po semifinále osemstovky ste povedali, že vo vás prevládajú zmiešané pocity. Ako preteky vnímate s odstupom dvoch týždňov?
Snažila som sa to spracovať, dopriať si čas sama pre seba a uvedomiť si, akým spôsobom som bežala. Bol to rýchly beh, robila som, čo som mohla.
Pred koncom mi trochu súperky ušli, nechala som si tam väčšiu medzeru a keď nemáte niekoho v kontakte, beží sa náročnejšie. To bola jediná chybička. Inak som v tom behu nemala čo spraviť viac.
Bežkyňa Gajanová: Žinčicu na salaši nevyrábam, ale rada si tam chodím oddýchnuť Čítajte Veľkú radosť ste mali z národného rekordu 1:58,22 min., ktorý ste vylepšili po dlhých 37 rokoch (Gabriela Sedláková zabehla v roku 1987 čas 1:58:40). Bol to váš olympijský cieľ?
Aj áno, aj nie. Mala som cieľ bežať 1:57. Nemala som v hlave rekord, ale skôr tento čas, čím by som prekonala aj rekord. Vedela som, že svetová špička je vysoko.
Ukázali to na Diamantovej lige v Londýne, čo bolo posledné podujatie pred olympiádou. Všetky bežkyne mali rýchle časy. Bola to méta, ktorú som si priala pokoriť, lebo som vedela, že by mi mohla zaručiť účasť vo finále. A tak to aj bolo. Od postupu ma delilo 44 stotín sekundy.
Po pretekoch ste vraveli, že vo finiši ste už nevedeli prepnúť do ‚šestky‘. Znamená to, že ešte máte rezervy? Kde môžu byť vaše hranice?
Vnímam, že dokážem pretaviť natrénované do pretekov. Povzbudzujeme ma to do ďalšej práce a verím, že rýchlejšie časy ešte prídu. Môj tréner verejne priznal, že naším cieľom je čas 1:56.
Moja méta je momentálne 1:57. Keď sa mi podarí všetko udržať pohromade, budem zdravá, absolvujem kvalitné prípravy ako predošlé dve sezóny, môžem prekonať aj vyššie méty.
Celkovo ste na olympiáde v Paríži skončili na 11. mieste. Čo všetko ste museli obetovať, aby ste sa dostali na túto úroveň?
Cesta začala už dávnejšie. Keď som bola na svojej prvej olympiáde v Tokiu, povedala som si, že to chcem zažiť opäť. Bolo to skvelé, aj keď v Tokiu boli rôzne covidové opatrenia.
V roku 2022 mi to príliš nešlo, stále som však myslela na olympiádu v Paríži. Na Diamantovej lige v Lausanne som sa išla pozrieť do olympijského múzea, čo bol pre mňa silný impulz, aby som pracovala ešte tvrdšie a dostala sa do Paríža.
V minulej sezóne som sa rozbehla, trikrát sa mi podarilo zlomiť dvojminútovú hranicu a kvalifikovala som sa na olympiádu. V tejto sezóne sa to ešte zlepšilo. Prešla som si však kadečím, aj horším obdobím, ktoré ma posilnilo.
Zrejme narážate aj na panické ataky, ktoré ste prvýkrát dostali v marci 2021 a výrazne ovplyvnili vašu kariéru. Kam ste sa odvtedy posunuli?
