MARTINČEK. Zemiaky čerstvé od jesene do jari majú obyvatelia malej dediny na Liptove, v Martinčeku vďaka zemiakovým pivniciam, ktoré volajú dášky. Pomenovanie pochádza z nemeckého výrazu das Dache, teda strecha.
Spôsob uskladňovania po liptovsky švábky je jedinečný, v iných kútoch Slovenska ho nepoznajú. Od starostu obce Juraja Bobeka sa dozvedáme, že sa do nich zmestí až sto vriec zemiakov.
„V našich pivničkách švábka nikdy nezamrzla. Koľkokrát dášky v zime pre sneh nebolo vidieť, no úrode vo vnútri jamy sa nič nestalo,“ vymenoval jedinečnosť pivničiek starosta.
Domáci v nich aj dnes skladujú zeleninu, no hlavne zemiaky. Tie si držia potrebnú, rovnakú teplotu a vlhkosť bez ohľadu na to, či vonku mrzne, alebo úradujú horúčavy.
„Švábka v jamách neklíči, pred sadením ju z jamy vyberieme aj dva týždne skôr, aby sa aklimatizovala na potrebnú teplotu.“
Diaľničiari zverejnili nové zábery postupujúcich prác v tuneli Čebrať Čítajte Návštevníkov vedia prekvapiť
Turisti merajú cestu do obce s viac ako štyristopäťdesiatimi obyvateľmi hlavne kvôli jednej z najstarších pamiatok na Liptove, kostolu svätého Martina.
Na vŕšku je viditeľný aj z hlavnej cesty, pri papierňach. Prekvapí ich, keď okolo kostola spozorujú malé drevené striešky. „Sú to studne?“ pýtajú sa.
Starosta prezradil, že striešku na pozemných pivničkách si vyrobil v dedine pod Chočom každý sám.
Vzhľadom sa výrazne od seba nelíšia. Sú z dreva, niektorí na vrch položili plech. „Keď sa stavali drevenice, každý z gazdov vedel vyrobiť šindlovú strechu. Zo šindlov čo zostali z domu, si neskôr vyrobili striešky aj na pivničkách,“ priblížil Juraj Bobek.
Zaujímavých striešok sa okolo kostola v Martinčeku zachovalo tridsaťpäť, dodnes domáci používajú desať.
Vyhĺbené sú do vápenca
Obyvatelia nevedia celkom jednoznačne povedať, kedy prvú pivničku predkovia do zeme v Martinčeku vyhĺbili. V obecnej kronike záznam nemajú.
Dozvedáme sa ale, že dášky sa medzi generáciami dedili, rovnakú tradíciu zachovávajú dodnes. O uskladňovanie zeleniny v nich mali záujem aj cezpoľní, no starosta chce, aby pivničky slúžili výlučne domácim.
Unikátne pivničky zachytil maliar V. Kuska už v roku 1921. (zdroj: Archív V. Kuska)Zaujímavosťou je, že ich predkovia vyhĺbili do vápenca. Je to jeden z podstatných faktov, prečo sa vo vnútri pozbieranej úrode tak darí. Hoci sa vonkajším vzhľadom dášky na seba podobajú, rozmery majú rôzne. Hlboké sú od dvoch do piatich metrov, s priemerom vo vnútri cez dva metre. Teplota v nich sa pohybuje okolo desať stupňov Celzia.
„Nestalo sa, aby jamu zavalilo, vytopilo a vznikla by na úrode škoda.“
Na známom kostole použili nevhodnú krytinu, strechu prerábajú už po trinástich rokoch Čítajte Dnes skladujú aj vo vreciach
Pred tým, než si idú domáci do pivničiek po úrodu, striešku preklopia. Vo vnútri jamy je tma, vchádzajú do nej za pomoci rebríka. Kedysi po zemiaky chodili výlučne so sviečkou, dnes si pomáhajú mobilom. Je to skôr práca pre dvoch.
Zemiaky na jeseň sypú do pivničiek postupne, nie naraz. „Teraz sú k dispozícii aj sieťkové vrecia, švábku skladujú v jamách aj v nich,“ vraví Juraj Bobek.
Na jar si domáci povyberajú úrodu, vyčistia jamu a nechajú ju vetrať. Niekto si unikátnu pivničku vysíri, čo slúži ako dezinfekcia a odpudzovač pred hmyzom či hlodavcami.
Dedičstvo neplánujú zrušiť
Podobný spôsob uskladňovania zemiakov poznajú v Liptovskej Tepličke. Na rozdiel od nich, do pivníc v Martinčeku sa vchádza zhora, zvisle, nie spredu.
Predkovia to podľa Bobeka mali dôsledne premyslené. Uvažovali, kde môžu úrodu na zimu uskladniť. „V humne bol zápach zo statku, v drevenici miesta ani podmienky neboli. Tak vymysleli jedinečné pivničky.“
Hoci dnes v obci pestujú ľudia menej, nájdu sa takí, čo sú pivničkám verní a nedajú na ne dopustiť. Nielen starosta, ale aj pamiatkari chcú, aby sa v obci zachovali a o tento slovenský unikát starali.
„Dášky k obci Martinček jednoducho patria, zemiaky máme vďaka nim po celý rok čerstvé, akoby sme ich práve vybrali zo zeme,“ poznamenal na záver Juraj Bobek.
