Matka o dieťati lekárovi povie všetko. Otec trochu tuší, že bola teplota, hovorí pediater

RUŽOMBEROK. JOZEF JAKUBEC pôsobí ako pediater v Ružomberku. Prednedávnom si na sociálnej sieti založil profil, ktorý oslovil tisíce rodičov.

Hovorí, že oteckovia sú dnes úplne iní, ako v časoch jeho detstva. Aktívnejšie prežívajú tehotenstvo, chcú byť prítomní pri pôrode, podieľajú sa vo väčšej miere na starostlivosti o dieťa. Pediater z Ružomberka im zároveň dáva praktické rady a učí ich sebadôvere pri zvládaní zdravotných ťažkostí detí.

Pri liečbe najmenších odporúča použiť aj zdravý sedliacky rozum. Rodičom pred nástupom detí do školy radí nastaviť pokojné tempo, deti viac počúvať a túliť sa s nimi.

„Dotyk rodiča u detí je dôležitý a liečivý,“ hovorí.

Na sociálnej sieti máte pomerne slušné publikum sledovateľov. Je ich presne osemnásťtisíc. Čo vás viedlo k tomu založiť si profil s názvom Pediater oteckom?

Boli to hlavne opakujúce sa otázky rodičov a potreba osvety. Plus vnímam ovplyvňovanie rôznymi sociálnymi sieťami, na ktorých sa rodičia dostanú k nesprávnym, zavádzajúcim informáciám, ktoré môžu zdravotne skôr poškodiť, ako pomôcť.

Jedna vec sú pacienti, o ktorých sa staráte a ste s nimi v priamom kontakte. Iné je radiť pacientom, ktorí sú pre vás cudzí a nepoznáte ich. Prekvapia vás otázky, alebo rady, o ktoré vás žiadajú, alebo sa opakujú?

Väčšinou neprekvapia. Rodičia dieťaťa s vážnejším ochorením veľmi dobre spolupracujú so svojim ošetrujúcim lekárom a majú potrebné informácie, s ktorými vedia pracovať. Dookola sa venujeme skôr tým, nazvime to banálnejším otázkam, ako dávkovať antipyretiká, čo pomôže na kašeľ, ako znížiť horúčku a podobne.

Z regiónu Z regiónu Zemiaky majú čerstvé od jesene do jari. Tajomstvo uskladňovania tkvie v jedinečných pivničkách Čítajte 

Nájdu sa i takí pacienti, ktorí poďakujú za odporúčania, že fungovali v domácom prostredí?

Áno, ak im naozaj pomohli a dieťaťu sa polepšilo, poďakujú a často nešetria pochvalou. Takáto spätná väzba je pre každého lekára dôležitá a prináša, samozrejme, aj uspokojenie z práce.

Váš profil ste nazvali Pediater oteckom, sú vašou cieľovou skupinou skôr muži?

Informácie na mojom pediatrickom profile sú určené pre oboch rodičov, vlastne sú určené pre každého, kto sa stará o deti a ich zdravie. Na druhej strane, oteckovia sú dnes úplne iní, ako v časoch môjho detstva. Aktívnejšie prežívajú tehotenstvo, chcú byť prítomní pri pôrode, podieľajú sa vo väčšej miere na starostlivosti o dieťa.

Nerád by som to genderovo určoval, no väčšinou mama prináša emócie, láskavosť. Otec istotu, stabilitu. Je skvelé, ak má dieťa dvoch rodičov a od oboch dostáva to, čo treba, ak fungujú spolu v harmonickom tíme. V tejto oblasti väčšina informácií však smeruje práve k mamám, vo forme jazyka a spôsobe, ktorý je blízky im.

Rád by som ale sprevádzal aj oteckov svetom zdravia dieťaťa. Podporil ich v ich chuti podieľať sa vo vzdelávaní v tejto oblasti. Budem rád, ak prispejem k posilneniu ich sebadôvery pri zvládaní zdravotných ťažkostí detí a schopnosti správneho úsudku.

A možno aj vďaka týmto informáciám bude menej tých oteckov, ktorí v ambulancii ihneď po mojej prvej otázke vyťahujú telefón so slovami: „Počkajte, zavolám manželke, ona bude vedieť.“

Pediater radí rodičom aj prostredníctvom sociálnej siete. (zdroj: Archív J. Jakubec)

V čom sa líši návšteva ambulancie, keď príde s chorým dieťaťom na vyšetrenie otec?

Keď príde s dieťaťom mama, tak presne vie, aké lieky dieťa užíva, pozná začiatok a priebeh ochorenia, svoje dieťa skrátka pozná do najmenšieho detailu. Otecko si väčšinou spomenie iba na aktuálne ťažkosti a trocha tuší, že bola asi aj teplota.

Nechcem generalizovať, sú aj oteckovia, ktorí s prehľadom zvládajú návštevu ambulancie a perfektne sa orientujú v zdravotnom stave dieťaťa, ale sú stále v menšine.

Pediatrov nielen na Liptove je žalostne málo. Spočiatku ste tiež vyštudovali technický smer, až neskôr vám učarovalo lekárstvo.

Áno, vyštudoval som počítače, aplikovanú informatiku. Vedu, v ktorej sa tvoria algoritmy, postupy na dosiahnutie určitého cieľa. Je to skoro ako pri navrhovaní liečby, podobností by sme tam našli určite viac.

Neskôr som sa rozhodol pre štúdium medicíny, veľmi ma zaujímalo, ako ľudské telo funguje. Ide o neskutočný systém.

Často sa ma pri týchto otázkach o štúdiu pýtajú, prečo ešte medicína. Keď sa mi nechce dlho vysvetľovať, mám pripravenú stručnú odpoveď: „Lebo mama kázala.“ No pravda je taká, že tá netušila nič a o medicíne sa dozvedela až po úspešných prijímacích skúškach.

Prečo podľa vás pediatria mladým lekárom nevonia?

Myslím, že sa to nedá úplne takto tvrdiť. Cesta absolventa k vlastnej praxi, ambulancii je dlhá a náročná. Možno ich trochu odrádza pôsobenie v regiónoch mimo miesta bydliska, tam najmä lekári chýbajú. Možno celkový stav spoločnosti, strata autority lekára ako takého, odborníci typu google sú na každom kroku.

A trochu možno pediatria vzbudzuje dojem, že ide len o soplíky a nie o veľké výzvy ako napríklad v chirurgických odboroch. Taká môže byť predstava mladého medika.

Vráťme sa ku detských pacientom. Sú podľa vás dnes deti viac chorľavé?

Nie sú, ale možno je viac alergií. Viac dbáme o zdravie. Riešime veci, na ktoré pred štyridsiatimi rokmi rodičia nemali energiu, čas, ani poznanie. To, že dbáme viac o zdravie, je skvelé, hoci niekedy to my, rodičia, preháňame.

Ideálny by bol pre mňa kompromis, to znamená zapnúť sedliacky rozum, počúvať materinský inštinkt, selektovať informácie, nepreháňať to so sociálnymi sieťami a tiež počúvať dieťa. Obdobie, v ktorom žijeme, ponúka naozaj dobré podmienky, len ich treba správne uchopiť.

Platí rovnica, že šťastná rodina aj zdravšie dieťa?

Rozhodne platí. Človek je naozaj celistvým systémom a psychika riadi úplne všetko, aj imunitu.

Častejšie sa stretávame s názorom, že po pandémii a všeobecne nosením rúšok sa nám narušila imunita, sme hákliví na rôzne choroby, než to bolo kedysi. Stretávate sa v ambulancii s podobnými tvrdeniami?

Nemyslím si, že imunita sa narušila nosením rúšok. Jednoducho sa objavil nový vírus, s ktorým sa musíme vyrovnať a dať znovu celý ekosystém do rovnováhy. Boj o prežitie prebieha aj vo svete vírusov, odborníci predpokladali zvýšenú agresivitu v boji o teritórium.

Veľmi dlho sme si namýšľali, že sme pánmi tvorstva a máme to tu všetko v rukách. No nemáme. Dlho sme boli ušetrení od nejakej závažnejšej epidémie. Ale tak to tu skrátka chodí, vírusy, baktérie tu žijú tiež. O tom je adaptácia, prispôsobenie sa. Jednoducho sa musíme naučiť žiť vo svete, aký je.

A imunita, tá je predsa úžasná. To nie je orgán nemenný. Imunita sa vyvíja, reaguje, posilňuje.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Otvárajú triedu pre deti s ťažkosťami s rečou Čítajte 

Ste pediater a zároveň otec piatich detí. Majú deti, ktoré žijú v rovnakom prostredí, jedia rovnakú stravu totožnú imunitu?

Každý z nás je jedinečný, imunita je komplikovaný systém. Len prostredie alebo strava ju iste netvoria, aj keď sú významným základným kameňom. Pristupujú ďalšie faktory ako psychika, genetika, temperament. A tu môžem premostiť k predchádzajúcej otázke o mojom technickom vzdelaní, a síce program treba vyladiť.

Blíži sa začiatok školského roka, rodičia medzi sebou diskutujú prosia o rady, ako nakopnúť ich deťom imunitu. Čo odporúčate?

Imunoglukány sú fajn a naozaj fungujú. Odporúčam nepreháňať to, ako vieme aj dobrého veľa škodí. Za mňa celoročne zdravá strava, zdravý pohyb a hlavne zdravé vzťahy s minimom stresu. Nastavte sa na pokojné tempo v tejto nepokojnej dobe. Prijmite fakt, že čo máte stihnúť, určite stihnete, ostatné vedome pustite a imunita sa naštartuje. A nepodceňujme čas strávený s dieťaťom, počúvaním a túlením. Dotyk rodiča u detí je dôležitý a liečivý.

Je pravda, že čo si dieťa odkrúti za mlada, časom sa dokáže s chorobami viac popasovať?

Imunita sa školí a trénuje, to je pravda. Ideálne v prirodzenom prostredí, no nie vo vydezinfikovanom dome, ale vonku v blate.

Kedy je dieťa pripravené nastúpiť do škôlky a aký máte názor na jasle?

Tak tu asi nepôjdem úplne s prúdom. Podľa mňa, dieťa by mohlo byť čo najdlhšie s rodinou doma. Socializácia v prirodzenom prostredí absolútne postačuje. Pre deti do približne 8 až 10 rokov nie je tak potrebné vytváranie umelých skupín rovesníkov.

Na vašom profile sa dočítame, že kedy je ideálne navštíviť pediatra, pokiaľ je dieťa choré. Sú rodičia dnes precitlivení a utekajú za vami, aj keď nemusia?

Na jednu stranu, divíte sa? Rodičia si pri ťažkostiach vyhľadajú na internete hneď tú najzávažnejšiu diagnózu a potom panikária. Ďalej tu máme rôzne potvrdenie do škôlky a školy, potvrdenie pre zamestnávateľa, potvrdenie na krúžok a pobyty. Tu si dovolím trocha osvety. Zákon jasne definuje, že prehlásenie o zdravotnom stave podpisuje zákonný zástupca, teda rodič.

Od začiatku tohto roka pediater nevydáva potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na zotavovacie podujatie. Pod zotavovacím podujatím sa rozumie akékoľvek podujatie, kde deti trávia, spia viac ako štyri noci. Na kratšie akcie potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti netreba.

Rodičia sú v tom často nevinne a rád by som sa ich zastal, pretože škola ich niekedy doslova šikanuje a naháňa s rôznymi nezmyselnými potvrdeniami, ktoré sú absolútne neopodstatnené a ktoré ani nie je možné z medicínskeho hľadiska potvrdiť.

Môže zaujať Môže zaujať Všimli ste si? Na cestách v Liptovskom Mikuláši je nové značenie. Zbystriť by mali chodci Čítajte 

Prečo tento problém vzniká?

Nie všetci riaditelia školských, predškolských zariadení chápu, čo je v ich kompetencii žiadať. No a ďalšou kapitolou sú ordinujúce pani učiteľky. Keď do ambulancie príde mamička s naliehavou prosbou, že pani učiteľka žiadala urobiť výtery, lebo niektorý spolužiak mal stafylokoka, indikujú nám aj usg vyšetrenia rôznych orgánov, odbery a podobne.

Pousmejem sa, no rodičia sú často vyplašení a dožadujú sa vyšetrenia, lebo pani učiteľka kázala. Týmto prosím pedagógov, aby nám neordinovali vyšetrenia a nestresovali rodičov, ak tak len známkami.