LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Liptovskomikulášska Obchodná akadémia má od nového školského roka čestný názov. Ponesie meno Petra Zaťka. Čestný názov škole udelilo ministerstvo školstva pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania a zároveň 30. výročia vzniku školy.
S nápadom prišla riaditeľka školy
S návrhom uchádzať sa o čestný názov aj s návrhom osobnosti prišla riaditeľka školy Anna Dvorščáková, návrh schválila a podporila Štátna školská inšpekcia, Žilinský samosprávny kraj ako zriaďovateľ školy aj Regionálny úrad školstva. Udelenie podporila aj rodina, vnučka a vnuci, Petra Zaťka.
„Veľmi nás potešil záujem o pomenovanie školy menom nášho starého otca, dúfame, že aj takto bude môcť byť inšpiráciou pre mladých ľudí. Som presvedčená, že on sám by cítil zadosťučinenie a vážil by si, že ide o školu v jeho rodnom regióne, na ktorom mu veľmi záležalo. My radi s pomenovaním súhlasíme,“ povedala vnučka Katarína Zaťková.
„Je nám cťou, že Obchodná akadémia v Liptovskom Mikuláši získala názov Obchodná akadémia Petra Zaťka. Pre nás je nielen významnou osobnosťou ekonomiky a hospodárstva, ale aj morálnym a hodnotovým vzorom,“ dodala Anna Dvorščáková, riaditeľka školy.
V priestoroch akadémie pribudla veľká pôsobivá mozaika s podobizňou Petra Zaťka, jej autorom je umelec Robert Močiliak.
Patril k najvýznamnejším ekonómom
Peter Zaťko sa narodil vo Vavrišove 17.októbra 1903 do rodiny murárskeho majstra. Bol významný ekonóm a národohospodár Československa v období medzi dvoma svetovými vojnami.
Ako mladý, len tridsaťtriročný ekonóm sa stal generálnym tajomníkom Ústredného združenia slovenského priemyslu v Bratislave. Mal povesť výnimočného odborníka, ktorý obhajoval postavenie a záujmy Slovákov v Československu.
V období Slovenského štátu neúnavne pracoval v prospech domáceho priemyslu a zásobovania obyvateľstva. Dokonca ako poslanec slovenského snemu niekoľkokrát intervenoval u Jozefa Tisa za prepustenie väzňov z ilavskej väznice.
Ako človek hlboko veriaci a človek, ktorému bola prirodzená pomoc druhým, sa zapojil aj do Slovenského národného povstania. Zastával v ňom jednu z popredných úloh. Pripravil návrh na materiálne zabezpečenie obyvateľstva a armády potravinami a priemyselnými výrobkami. Stal sa členom ilegálnej Slovenskej národnej rady.
No problémy sa pre Petra Zaťka začali po politických zmenách v roku 1948, keď odmietol vstúpiť do komunistickej strany. Hoci Zaťko chcel pomáhať národohospodárskemu záujmu krajiny, musel sa svojej profesie vzdať. Ako človek s neotrasiteľnými zásadami politickej kresťanskej morálky a etiky nenašiel zhodu s nastupujúcim novým štátom.
Komisia komunistickej strany Slovenska ho pridelila na prácu do Drevony, kde pracoval ako vedúci investičnej učtárne. V roku 1952 ho ale aj s celou rodinou odviedli do Tisovca, kde pracoval ako robotník v kameňolome.
Zaťko sa musel v roku 1959 postaviť pred súd. Režim ho obvinil zo snahy o podvracanie republiky. Súd ho odsúdil na trojročné väzenie. Po návrate na slobodu sa presťahoval s rodinou do Bratislavy, no ako jeden z najkvalitnejších slovenských ekonómov sa už k svojej profesii nedostal. Pre podlomené zdravie sa musel stiahnuť na invalidný dôchodok.
V obnovenom rehabilitačnom konaní, ktoré bolo v roku 1968, Zaťkovo obvinenie zrušili. Bola mu udelená Pamätná medaila k 20. výročiu SNP. Celý svoj život ostal verný svojej viere a morálnym hodnotám.
Zomrel ako 75-ročný 10.1.1978 v Bratislave. V rodnej dedine má od roku 1998 pamätnú tabuľu. V roku 1991 mu prezident Česko-Slovenskej republiky udelil Rad T. G. Masaryka IV. triedy in memoriam.

