LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Textilné fabriky po celom svete chrlia ročne enormné množstvá oblečenia. To sa v skriniach zákazníkov často nezdrží, neraz je málo kvalitné. Alebo ho majú ľudia toľko, že kúsky z obchodov si oblečú len raz či dva razy.
Ako vysvetlila SANDRA HALAČOVÁ, mladá dizajnérka a krajčírka z Liptovského Mikuláša, oblečenia je na svete v aktuálnej chvíli toľko, že by ľuďom vydržalo na najbližších sedemdesiat rokov.
Vo svojej dielni, v ktorej pracuje spolu s mamou Janou, vyrábajú unikátne kúsky oblečenia. Unikátne sú v tom, že nevyrábajú z nových látok, ale zo starých kusov oblečenia či textílii. Vytvorili pútavé vzorované vesty z uterákov či neprehliadnuteľné bundy z nepotrebných šálov.
Odborne sa to volá upcyklácia. Nejde o novinku, v minulosti bolo bežné, že sa oblečenie a textil nevyhadzovali, gazdiné im vdýchli nový nápad a nový život domáckym prešívaním. Vplyvom masovej výroby oblečenia, najmä z ázijských krajín, klesla jeho cena a od prešívania či šetrenia oblečenia domácnosti ustúpili. Na druhej strane sa začal enormne hromadiť textilný odpad.
„MojeHáby je v podstate malý rodinný biznis. Rodinný, preto, že pracujeme spolu mama a dcéra,“ vysvetlila Sandra. Značku založila ešte mama Jana, ktorá študovala na textilnej priemyslovke v Liptovskom Mikuláši v odbore dámska krajčírka.
Dlho sa tejto profesii venovala len vo voľnom čase. V roku 2019 sa rozhodla odísť zo svojej vtedajšej práce a otvoriť si vlastnú dielňu. Postupom času, po skončení školy, sa k nej pridala dcéra Sandra. Študovala na Škole umeleckého priemyslu v Ružomberku v odbore odevný dizajn a od roku 2022 pomáha mame naplno.
Ako hovorí Sandra, pôvodný zámer bola krajčírska dielňa a značka s vlastnou tvorbou. „K ekologickým alternatívam a zmýšľaniu máme však blízko celý život, a tak sa to postupne stalo jedným z našich hlavných cieľov.“
Čo vás inšpirovalo k založeniu krajčírskej dielne zameranej na ekologickú tvorbu?
Určite každý aspoň trochu zručný a kreatívny človek niečo v živote upcykloval a možno o tom ani nevedel. Upcyklácia je proces výroby produktov. Od takého konvenčného vyrábania sa však líši tým počiatočným vkladom, čiže materiálmi a surovinami, ktoré vstupujú do procesu.
Pri upcyklácii sú to už hotové výrobky, väčšinou nechcené alebo nevyužité, z ktorých vznikne nový produkt s vyššou hodnotou.
V našom prípade je to oblečenie alebo textílie z druhej ruky, z ktorých následne šijeme nové originálne kúsky. Upcyklácia je udržateľným spôsobom tvorby práve preto, že sa nemusí vyrábať už nič nové, ale využívame hotové veci, ktoré vylepšujeme.
Už vyrobeného oblečenia je na svete momentálne toľko, že by dokázalo obliekať ľudí ďalších približne 70 rokov. To je jeden z dôvodov, prečo využívame v našej tvorbe veci z druhej ruky.
Pre obyvateľov vidieka je darcovstvo krvi náročnejšie, zdravotníci prídu za nimi Čítajte Skúsme vysvetliť pojem upycklácia, pravdepodobne ho ľudia nepoznajú. Ale možno i áno, len nevedia, že sa tak volá.
Upcyklácia určite nie je novinka, len to tak ľudia nevolali. Teda určite nie na Slovensku. Kedysi to bolo bežné, že ľudia opravovali, vylepšovali a upravovali veci, ktoré mali a používali ich, kým sa doslova nerozpadli. Ľudia ovládali rôzne ručné práce, a preto to nebolo pre nich nič nezvyčajné. Robíme u nás v dielni aj kurzy šitia práve preto, aby sa ľudia vrátili k zručnostiam a remeslu.
Je nám jasné, že nie všetci, čo skončia náš kurz šitia, budú módni dizajnéri a krajčíri, ale je super, keď sa naučia, ako si niečo ušiť, prípadne opraviť a upraviť oblečenie tak, aby im slúžilo čo najdlhšie. A možno to nakoniec niekoho chytí a začne sa tomu venovať. Robili sme napríklad kurz pre deti na základnej škole, do dielne k nám chodia aj mladí ľudia – tínedžeri, takže nikdy nevieme, čo z nich nakoniec v dospelosti bude. Možno aj módni dizajnéri.
Prečo je z vášho pohľadu potrebné hovoriť o slowfashion (pomalej móde), respektíve poukazovať na nadmernú spotrebu oblečenia?
Momentálne žijeme v dobe nadmerného konzumu. Ročne sa na celom svete vyrobí približne 100 miliárd kusov oblečenia a toto číslo každoročne narastá. Viac ako polovica z toho sa do roka stane odpadom. Väčšina oblečenia končí na skládkach a v spaľovniach.
Ďalej sa v článku dočítate:
- Kedy v poriadku, nakupovať v obchodoch s rýchlou módou,
- čo je festivalové oblečenie,
- ako funguje Green Washing v módnom priemysle.
