VLACHY. Zrubová drevenica v liptovskej obci Vlachy ukrývala vzácne vybavenie niekdajšej kováčskej vyhne. Tá pochádza ešte z roku 1911 a je národnou kultúrnou pamiatkou. Zariadenie vyhne je však oveľa staršie, má 160 rokov. Vyhňa ale útlmom kováčskeho remesla začala chátrať.
Múzejníci z liptovskomikulášskeho Múzea Janka Kráľa ju po súhlase a pod dohľadom pamiatkarov presťahovali do Liptovského Mikuláša. Práve kováčstvo je jedným z remesiel, ktorým sa obyvatelia mesta v minulosti živili.
Kováčska vyhňa majstra Jozefa Moleka z Vlách má po novom sídlo v Rázusovie dome v liptovskomikulášskej Vrbici. Radnica nechala za 20-tisíc eur zrekonštruovať strechu v hospodárskej časti rodného domu súrodencov Rázusovcov. Dielňu už sprístupnili verejnosti.
Takto vyzerala pôvodná vyhňa vo Vlachoch.„Dlhé desaťročia vyhňa chátrala a bola nevyužívaná, takže sme ju vlastne zachránili pred rozpadnutím. Miestnosť pri Rázusovie dome sme navyše upravili tak, aby bola vyhňa funkčná. Počas podujatí v nej bude miestny kováč tvoriť nové výrobky,“ priblížila Katarína Verešová riaditeľka Múzea Janka Kráľa s tým, že súčasťou expozície je aj nástrojové vybavenie z pôvodnej vyhne či informačné panely.
"Vzácne komponenty mohli skončiť niekde v zberných surovinách a to by nebolo dobré, pretože kováčstvo ako také je jedno z najstarších remesiel v našom meste," doplnil liptovskomikulášsky primátor Ján Blcháč.
Stála pri požiarnej zbrojnci
Majiteľom kováčskej vyhne vo Vlachoch je Ján Molek, ktorý ju zdedil po otcovi Jozefovi, chýrnom kováčovi. Nachádzala sa priamo pri požiarnej zbrojnici vo Vlachoch.
„Môj otec bol v rodnej dedine vážený remeselník. Viem od neho, že vyhňa bola založená v roku 1860. Otec bol vyučený kováč a v čase fungovania vyhne bývala celá naša ulica zaplnená množstvom vozov a koňmi,“ povedal pred časom syn kováča z Vlách. Remeslo upadlo nástupom industrializácie, keď na obrábanie polí už nebola potrebná v takej miere ľudská práca a drobné nástroje a nahradili ich veľké stroje.
(zdroj: MAREK JURIŠ)Návštevníci uvidia aj ukážku prác
Remeselná expozícia je súčasťou Rázusovie domu, do ktorého mieria často školáci na exkurzie. Po novom bude návšteva rodného domu významnej mikulášskej rodiny pútavejšia.
„Už slávnostné otvorenie vyhne sme spojili s remeselnými dielňami pre žiakov tunajších škôl a pre verejnosť. Keď som videl deti, ako sa zaujímajú o prácu šikovných kováčov, ani na chvíľu som nepochyboval, že táto expozícia bude lákadlom nielen pre turistov, ale aj pre školy a rodiny s deťmi,“ doplnil Blcháč.
Kováčske remeslo predviedli miestni kováči. Jeden z nich, Andrej Lukáč, bude priamo vo vyhni ukazovať počas podujatí prácu s kovom.
„V každom prípade chceme ukázať, že nielen na počítači sa dajú tvoriť zaujímavé veci, ale dá sa krásne tvoriť a hrať s rôznymi materiálmi, kovmi. Ľudia si to môžu prísť vyskúšať, nech si vážia hodnotu ručne vyrobených vecí, nech vedia, že je za tým tvrdá drina,“ povedal mladý kováč.
Najstarší cech bol kováčsky
Zriadením expozície kováčstva sa plány s Rázusovie domom nekončia. „Vedľa kováčskej vyhne chceme zriadiť expozíciu garbiarstva, ktoré je pýchou Liptovského Mikuláša, veď práve kožiarske remeslo bolo v našom meste v minulosti najrozšírenejšie. Celé priestory budú ešte atraktívnejšie,“ doplnil primátor.
Najstarším cechom na území mesta bol práve kováčsky cech, založili ho už v roku 1617. Fungoval až do druhej štvrtiny 19. storočia. Najznámejšími miestnymi kováčskymi majstrami boli Dudovci, po ktorých je dodnes pomenovaná jedna z mestských ulíc, nachádza sa neďaleko Rázusovie domu.
