LIPTOV. Medveď je fascinujúce a záhadné stvorenie, ktoré vzbudzuje u ľudí rešpekt, úctu, ale aj strach. Vo svete divokej prírody sa stáva symbolom sily, samostatnosti a odolnosti, schopným prežiť aj v tých najnáročnejších podmienkach.
Pre mnohých ľudí je medveď zároveň odrazom niečoho pôvodného, čo v nás evokuje túžbu po slobode a návrat k prírode. Jeho správanie v divočine, kde si musí sám zabezpečiť potravu a zároveň sa vyhýbať nebezpečenstvám, môže byť inšpiráciou ako si udržať vnútornú rovnováhu a samostatnosť v dnešnom uponáhľanom svete.
Videá Liptáka PETRA MYDLIARA zbierajú vo virtuálnom priestore veľké úspechy. Najmä tie, na ktorých ľuďom ukazuje medvede v ich prirodzenom prostredí majú desaťtisíce videní. Vystupuje pod prezývkou Medvedí Lesný Duch.
„Ten neoznačuje mňa, skôr prírodné územie, na ktorom sa vyskytuje medveď a takéto miesta majú svoju zvláštnu atmosféru. V človeku vzbudzuje bázeň a pokoru voči prírode a tajomstvám života,“ povedal mladý Lipták, ktorý videá zbiera z fotopascí. Tie sa nachádzajú najmä na území Liptova a Turca. Postupne sa rozhliada aj po Spiši.
Prostredníctvom jednoduchých záberov z fotopascí bez zbytočných príkras, divák dostáva príležitosť nahliadnuť do života divočiny bez rušivých civilizačných vplyvov. Tieto obrazy, aj keď sú technicky limitované, v sebe nesú silné posolstvo, že skutočná krása prírody spočíva v jej autenticite a nefalšovanej prirodzenosti.
Aké zviera je pre vás medveď? Ako ho vnímate?
Medveď je pre mňa zviera, ktoré oplýva veľkou silou, je na vrchole potravinového reťazca. Aj napriek tomuto faktu musí byť opatrný, aby sa mu nič nestalo, pretože príroda každého tvora nekompromisne skúša, či je schopný prežiť.
Rovnako je medveď pre mňa symbolom samostatnosti, pretože si vystačí sám. Je to pekný symbolický príklad aj pre nás ľudí, učme sa v prvom rade vychádzať sami so sebou, uvedomme si zodpovednosť za svoje šťastie, buďme emocionálne samostatní a potom môžeme dobre vychádzať aj s ostatnými.
Vaše videá sú v zásade najmä zábery veľkých šeliem z fotopascí bez komentovania, teda bez ľudského hlasu a zároveň aj v technickej kvalite fotopasce, ktorá má svoje limity. Ide čisto o videá z prírody, ktoré majú obrovský dosah. Prekvapuje vás, že na to, aby bolo video úspešné, netreba špeciálne efekty a nadupanú techniku?
Na začiatku videí väčšinou poviem pár slov k záberom, ktoré budú nasledovať, potom už cez zábery rozpráva samotná príroda. Myslím, že to je plne postačujúce na to, aby cez video na diváka pôsobil jej regeneračný pokoj bez zbytočných príkras.
Civilizačných ruchov, aj komunikačných šumov je všade navôkol dosť a ako protiváha môže byť niečo, čo nás upokojí, utíši a v uponáhľanej dobe spomalí.
Ak sa niečo leskne a má prepracovanú formu, nemusí znamenať, že to má aj kvalitný obsah. Moje videá sú skôr postavené na jednoduchosti a minimalizme a hlavné slovo v nich má príroda. Tá je nadčasová a prežije všetky módne vlny a trendy, preto verím, že si k nim nájdu cestu ľudia, ktorí vedome, či podvedome vnímajú toto posolstvo.
Rozhodli ste sa hodiny a hodiny kráčať po lesoch a prinášať ľuďom videá z divokej prírody. Už ste ich zverejnili takmer 300. Prečo sa to vôbec celé začalo?
Je to cesta, ktorá ma baví, prináša radosť mne a možno cez videá aj radosť druhým. Môj nebohý otec bol lesník a už ako veľmi malý chlapec som s ním chodil do hory, zanechalo to vo mne stopy. Túžba byť v prírode a aspoň trocha ju pochopiť, sa zo mňa nikdy nevytratila. Zároveň objavím čosi nové, mám prehľad, kde aké zvieratá žijú a to sú poklady, ktoré sa finančne ani nedajú vyčísliť.
Koľko fotopascí máte naraz v teréne? Musí byť náročné sa o ne starať...
Zbierku fotopascí som oproti minulému roku rozšíril a ich stav sa môže pohybovať medzi 30 až 40 kusmi. To budem presne vedieť, keď ich z prírody všetky vyzdvihnem. Ku každej fotopasci treba samozrejme dokúpiť batérie a pamäťové karty, niektorá občas zmizne a aj s týmto faktorom musí človek rátať.
Podľa čoho hľadáte miesto na osadenie fotopasce?
Buď na mieste nájdem pobytové znaky zvieraťa ako sú trus, stopy, ležoviská, alebo viem predpokladať, že dané miesto je pre zvieratá čímsi atraktívne. Môže to byť zdroj vody, miesto, kde majú vhodnú potravu, alebo tadiaľ prechádzajú. Tých faktorov je viac. V konečnom dôsledku je pre mňa podstatný pocit, ktorý cítim v sebe, že práve toto miesto je to pravé a prinesie niečo zaujímavé.
Videá, ktoré zverejňujete, majú povedzme 10 minút, no často je to výsledok niekoľko mesiacov trvajúceho pozorovania. Pozeráte si komplet všetky zábery?
Keď vytiahnem z fotopasce pamäťovú kartu, snažím sa poctivo prezrieť všetky zábery, hoci ich môže byť aj niekoľko stovák. Aj na záberoch, kde sa fotopasca spustila len pre konáre, rozhýbané vetrom, či oblakom presúvajúcim sa po oblohe, môže byť scéna, ktorá očarí. Preto sa aj v tomto prípade poctivosť a dôslednosť vypláca.
Pes na Liptove napadol a zabil iného psa, majiteľ žiada povinný výcvik poslušnosti Čítajte Nikdy neviete, čo na fotopasci bude. Čo vás najviac prekvapilo?
Veľmi ma zaujala líška, ktorá nemala uši a chvost, alebo jeleň, ktorý mal namiesto spodnej časti zadnej nohy už len kosť, ktorou sa opieral o zem. Keď prišiel druhýkrát, nemal už ani tú kosť. Človek sa v takýchto prípadoch pýta, čo zvieratá asi zažili, pretože za všetkým je pravdivý príbeh o živote a smrti, ktorého sme všetci súčasťou.
A čo bežiaci medveď? Video, na ktorom sa vám ho podarilo zachytiť, má obrovské množstvo videní. Vie sa, že medvede vedia utekať celkom šikovne, ale je to asi iné, keď to môže človek pozorovať na vlastné oči.
Na jednom zábere z fotopasce som mal medveďa, ktorý prebehol z hora nadol poriadny kus strmej lúky za veľmi krátky čas. Keby mal za rovnakých podmienok utekať človek, za pár sekúnd by neudržal rovnováhu a spadol by. Ak som stretol medveďa naživo, väčšinou sa snažil čo najskôr opustiť priestor. Raz som ho vyplašil na veľmi krátku vzdialenosť a on začal utekať dole svahom podo mnou, až odletovali skaly a rozrušene pri tom fučal. Keď medveď chce, je samozrejme veľmi rýchly.
Ukazujete ľuďom život divokých zvierat, beriete ich na odľahlé miesta. Vnímate, že bežní ľudia majú strach chodiť do lesa?
Áno, na niektorých miestach majú ľudia strach chodiť do lesa. Aj kamarát, ktorý už mal mnoho desiatok stretnutí s medveďmi, už na niektoré miesta v lese nechce chodiť sám.
Je ten strach oprávnený?
Sú oblasti, kde je tých medveďov viac ako bývalo kedysi. Osobne to robím tak, že ak ho nechcem v lese stretnúť, dám o sebe vedieť zapískaním, či iným zvukovým prejavom. Strach by nemal človeka paralyzovať natoľko, aby do prírody prestal chodiť. Samozrejme sa treba k prírode správať s úctou.
Existuje miesto a čas, kde na sto percent viete, že stretnete medveďa?
Určite sú miesta, kde je pravdepodobnosť stretnutia s medveďom vysoká a tie miesta sa počas roka od jari do jesene menia. Viem, že medvede chodili napríklad na jednu lúku na hornom Liptove počas istého obdobia roka každý deň a žrali tam ďatelinu.
Dokedy, do ktorého mesiaca v roku, na fotopasciach sledujete medvede? Kedy sa z vašich pozorovaní ukladajú na zimný spánok?
Posledný záber s medveďom z minulého roka som mal niekedy koncom októbra. Možno ak by fotopasca bola vo vyšších polohách, objavil by sa na zábere aj neskôr. Istý čas pred zaľahnutím v brlohu sa určite pohybujú v jeho okolí a uložiť na spánok sa môžu niekedy v novembri alebo decembri. Závisí to od vonkajšej teploty a napríklad minulá zima bola dosť teplá. Ak má dostatok potravy, ktorá zostala z jesene, napríklad bukvice, môže byť aktívny aj cez zimu.
S ľuďmi sa delíte aj o zábery vlkov, jeleňov. Ale najväčší dosah majú medvedie videá. Čím to podľa vás je, že ľudí toto zviera stále tak fascinuje?
Medveď je veľké zviera s obrovskou silou, ktoré vzbudzuje rešpekt a bolo to tak už pred dávnymi časmi. V niektorých dobách bol medveď uctievaný, neskôr démonizovaný a zámerne prenasledovaný. Dnes aj predmetom článkov, ktoré vzbudzujú búrlivé emócie a vyvolávajú senzáciu. Každý má na medveďa iný názor a netreba mu ho brať.
Nosíte so sebou stále sprej na medvede. Už ste ho aj naostro použili?
Párkrát som sprej vytiahol a odistil, keď som medveďa prekvapil na krátku vzdialenosť. Vždy to však dopadlo tak, že medveď ušiel. Použil som ho len raz a to na psa, ktorý na mňa vybehol od dvier domu, dom nemal plot a bol blízko ulice. Pes sa po zásahu sprejom v okamihu otočil a keď som sa o pár hodín vracal späť, znova bol pred dverami, no už sa odtiaľ ani nepohol a nechal ma v kľude prejsť.
Za noc ste stretli viac ako 20 medveďov, bol september, podarilo sa vám ich všetky zachytiť na kameru. Predpokladám, že šlo o lokalitu v blízkosti kukuričných polí. Ako vnímate, že v medveďom teritóriu sú kukuričné polia a medvede sa naučili do nich chodiť?
Tak ako človek, aj zviera si hľadá najľahšiu cestu k pohodliu a k potrave. Ak majú zvieratá pod nosom kukuričné pole, samozrejme to využijú. Či sú to medvede, jelene, alebo diviaky. S tým by mal človek potom rátať a nečudovať sa, že sú tam aj medvede, hoci neďaleko ľudských obydlí.
Fotografka Repčeková: Depresia je rakovina duše, nehanbite sa o nej hovoriť Čítajte
