RUŽOMBEROK. V Ružomberku dočasne rozkvitlo menšie „rozárium“. Takmer tritisíc ruží od minulého utorka zdobí tunajší farský kostol.
Za výstavou kvetín stojí miestny kňaz s dobrovoľníkmi a nepriamo aj dve svetoznáme ženy.
Domáci výzdobu chrámu oceňujú, a to aj preto, že hoci sme v meste, ktorého symbolom je ruža, v uliciach by sme ju hľadali takmer márne.

Viacnásobná symbolika
Výstavu ruží otvorili v utorok prvého októbra. Potrvá týždeň a počas týchto dní bude kostol celodenne otvorený.

S nápadom prišiel miestny kaplán Martin Tešla. „Inšpiroval som sa spolužiakom, ktorý robil takúto výstavu gladiol. Ružomberok má vo svojom názve ružu, tak som si povedal, poďme do toho,“ približuje myšlienku, ktorá v ňom zrela už dlhšie, no mal ďalšie dôvody, pre ktoré výstavu kráľovského kvetu naplánovali práve na október.
„Tento mesiac je zasvätený Panne Márii, ktorú my kresťania považujeme za najkrajší kvet,“ hovorí kaplán z farského kostola sv. Ondreja. V deň otvorenia výstavy bola zároveň spomienka na francúzsku sväticu Teréziu z Lisiex, ktorej známy výrok sa spája s ružami.

Na inštalácii výstavy pracovalo takmer 40 dobrovoľníkov spomedzi veriacich. „Ruže čistili, rezali, aranžovali, robili ikebany, ďalší upratovali, pri takom množstve kvetín bolo treba aj to, zbierali listy,“ približuje kňaz ich celodennú náplň. Nastúpili ráno o ôsmej a s dvojhodinovou prestávkou skončili o pol deviatej večer.
A hodiny práce teraz žnú vďačné reakcie. „Takú nádheru sme v kostole nemali,“ zhodnotila Anna Camberová. „Úžasný zážitok, pokoj na duši a oči nevedeli, čo skôr pozerať,“ podelila sa o svoje dojmy Viera Šimeková.
Kaplán je sám milo prekvapený, koľko ľudí výstava ruží oslovila. Spočiatku sa stretával aj s pochybnosťami a otázkami, na čo bude takáto výstava dobrá a koľko bude stáť, neskôr však podľa jeho slov prišli vo väčšom množstve pozitívna spätná väzba.
„Ľudia pookriali duchovne aj kultúrne. Ostali v kostole aj hodinu, modlili sa a pritom si robili prehliadku kvetov,“ hovorí.

S prípravami začali už pred mesiacom, zháňali vázy a črepníky, vybavovali dovoz ruží. A prečo ich je práve tritisíc? Chceli výzdobu poňať veľkolepo. Siahli pri tom po pestrých farbách, vystavili ruže klasické červené, ale aj žlté, zelené, biele a ružové. Za ich výberom nie je len estetika, každá farba má svoj význam a podľa neho aj kvetiny umiestňovali.

„Zelená symbolizuje znovuzrodenie, nový život. Preto sme ich dali ku krstiteľnici,“ konkretizuje Martin Tešla. Zlatá je znakom prítomnosti Boha medzi ľuďmi, preto možno žlté ruže nájsť pri svätostánku. Červená je zas symbolom mučeníkov a utrpenia.
V uliciach zatiaľ nepribudnú
Okrem ruží tiež v chráme inštalovali niekoľko informačných banerov. Tie približujú francúzsku sväticu, symboliku ruže aj históriu Ružomberka. Konkrétne jeho názov.
„Rosenberg – ružový vrch. Tak pomenovali nemeckí osadníci vŕšok, na ktorom sa usídlili a začali si tu stavať domy a kostol. Nešlo pravdepodobne o ruže, aké poznáme my, ale o divé šípové ruže. Kostol je postavený právo na tomto vŕšku,“ píše sa na jednom z banerov o meste, ktoré má ružu aj vo svojom erbe.

Tá súvisí s legendou, ktorá sa mala odohrať práve na tomto ružami obsypanom kopci. Princ z Likavského hradu sa v deň svojej svadby vybral uloviť nejakú zver na svadobnú hostinu. V kríkoch spozoroval pohyb a v domnienke, že ide o srnu, napol luk so šípom a vystrelil. Keď sa priblížil, zbadal, že zasiahol priamo do srdca svoju snúbenicu. Šíp ešte predtým prestrelil ružu.
A hoci je ruža s Ružomberkom historicky spätá, v uliciach by sme dnes ružové záhony hľadali takmer márne. Pár ruží možno nájsť pri mestskom úrade, v zeleni na verejných priestranstvách však prevažujú iné druhy kvetov. Radnica nad výsadbou ruží zatiaľ ani neuvažuje.

Ako priblížil hovorca mesta Vladimír Miškovčík, starostlivosť a údržba o tento druh je náročná a bola by nad možnosti mesta.
Preto ako samospráva vítajú výstavu ruží v kostole a z tohto dôvodu sa ju rozhodli aj finančne podporiť. Celková čiastka zatiaľ nie je známa.
