LIPTOVSKÝ TRNOVEC. Liptov už má nezmazateľnú stopu aj v Las Vegas. V meste hriechu sa na začiatku októbra predstavil kulturista Erik Benikovský (23) z Liptovského Trnovca. V amatérskej Olympii sa mu podarilo skončiť vo finále na skvelom šiestom mieste. Hoci mu to niektorí ľudia neveria, je naturálnym kulturistom a jeho cieľom je dostať sa medzi svetovú špičku kulturistiky.
Príbeh rodáka z Liptova sa začal písať na futbalom ihrisku. Neskôr si zaumienil, že chce mať vyrysované tehličky na bruchu, čo mu zmenilo život.
S Erikom Benikovským sa nám podarilo skontaktovať na diaľku, keďže je momentálne v Texase na sústrední. O tom, čo hovorí na svoj úspech, ale aj na to, prečo je naturálny kulturista nám prezradil v rozhovore.
Keď sa nám podarilo po prvýkrát s vami spojiť, bolo v Las Vegas päť hodín ráno. Je to pre vás bežný budíček?
V príprave áno, pretože sú v nej dni dlhšie a spánku je menej, no za to je spánok hlbší. V každej príprave je pre mňa skorý budíček samozrejmosťou. Keď som mimo prípravy, doprajem si spánku viac.
Ako ste si zvykli na časový posun?
Cielene sme išli na súťaž päť dní pred ňou. Nie je to síce dostatočné, aby si človek zvykol, no kľúčovým bolo nezaspať počas letu. Musel som sa s tým potrápiť a šiel som spať až večer v Amerike. To bola ako-taká aklimatizácia na časový posun, tým, že mám mladý organizmus, podarilo sa mi zvyknúť na posun času do nejakých štyroch dní.
Poďme s vrátiť v čase. Ako mladý chalan ste začínal s futbalom. Osud to chcel však inak.
Futbal som nikdy nehral na profesionálnej úrovni, nechodil som ani na športovú školu. Futbal ma však bavil a bol výraznou časťou môjho života. Všetko sa začalo meniť vo veku, kde je človeku dávané najavo, že by mal so sebou niečo robiť. Vedel som, že chcem niečo zmeniť a zaumienil som si, že chcem mať tehličky na bruchu. O tom sníva asi každý mladý chalan. To bol počiatočný bod. Začal som cvičiť na hrazde a neskôr som začal chodiť do posilňovne.
Hneď v prvom momente v posilňovni som si uvedomil, že je to niečo pre mňa. Vedel som, že za svoje výsledky ručím sám za seba a nepotrebujem ku tomu desiatich spoluhráčov, ako tomu je vo futbale. To bolo niečo, čo ma pohltilo a futbal išiel stranou.
Ako sedemnásťročný ste sa dostal na majstrovstvá Slovenska v kategórii Men´s Physique do 23 rokov, ktoré ste vyhral. Čakali ste to v takom mladom veku?
Všetko to začalo v posilňovni, kde som stretol už dnes veľmi známeho Patrika Kmeťa. Dnes sme dobrí priatelia. Spýtal som sa ho, ako mám cvičiť benchpress a on mi ochotne poradil. Vždy som vedel, že potrebujem mať systém v cvičení a začal som sa do hĺbky zamýšľať, čo potrebujem zmeniť a zlepšiť.
Ako sa z dedinského futbalistu stal influencer. Liptáka sleduje na internete vyše 100-tisíc ľudí Čítajte Nikdy som nemal ambíciu súťažiť a keď som začal cvičiť s Patrikom Kmeťom, opýtal sa ma, či nechcem skúsiť nejakú súťaž. Povedal som si, prečo nie. Na majstrovstvá Slovenska som nešiel so zámerom vyhrať, no nakoniec sa mi to podarilo, ale nečakal som to.
Erik Benikovský (v červenom tričku) spolu s Patrikom Kmeťom. Ich príbeh sa začal písať v posilňovni, dnes sú priatelia. (zdroj: archív (EB))Ako spomínate na svojej webovej stránke, pribrzdila vás pandémia. Ako ste s tým vysporiadal?
V deň, keď sa zatvorili všetky posilňovne som sa s kontaktoval s jedným kamarátom. Na druhý deň sa mi podarilo zohnať nejaké vybavenie. Závažia, jedno rúčky a tak ďalej. U nás v garáži som si vyskladal vlastnú posilňovňu a celé obdobie covidu som cvičil tam.
Medzičasom ako som si zariaďoval v garáži fitko, cvičil som v našom byte. Stojan na drepy som mal v kuchyni a keď išli moji rodičia spať alebo si varili večeru, drepoval som pri nich so 120 kilogramami. Bolo to veľmi vtipné. Našťastie to netrvalo dlho, pretože by to naši asi nezvládli.
Ďalej sa dočítate:
- Prečo sa rozhodol presťahovať do Bratislavy,
- či mu ľudia veria to, že je naturálny kulturista,
- ako sa mu v Las Vegas súťažilo,
- či ho neľákalo kasíno.
Tesne po pandémii ste sa presťahovali do Bratislavy, kde pôsobíte ako tréner. Prečo ste sa rozhodli pre naše hlavné mesto?
V tom období som si našiel frajerku, teraz už je to moja manželka. Chceli sme začať niečo nové a sami na mieste, ktoré nebude mimo Slovenska. Bratislava nám prišla ako ideálne miesto pre rozvoj. Nabrali sme tam nejaké nové skúsenosti a asi po trištvrte roku sme sa vrátili späť.
