LIPTOV. Grossglocknerská vysokohorská cesta patrí medzi najkrajšie v Európe. Jej zákruty s vysokým prevýšením prechádzajú okolo alpských rakúskych velikánov, ktorým kraľuje Grossglockner, najvyšší vrch Rakúska. Jej prechod je zážitkom pre každého cestujúceho.
Partia Liptákov si ho dopriala tiež, no mimoriadne netradične. Cestu grossglocknerským horským priechodom prešli na traktoroch. A nie na hocakých, do nadmorskej výšky takmer 2400 metrov vyšli na 80-ročných historických traktoroch československej výroby.
V Alpách sa už 22 rokov konajú majstrovstvá sveta historických traktorov. Prvý raz sa na nich zúčastnili Slováci, reprezentačnú posádku tvorili štyria nadšenci z Liptova so svojimi traktormi a závozníkmi, dôležitej úlohy sa zhostili ich manželky.
Jedným z lídrov tejto výpravy bol Zdenko Devečka z Galovian, vášnivý zberateľ stabilných motorov a starých traktorov, ktorý spolu s ďalšími vytvára na Liptove malú, no oddanú komunitu nadšencov historických vozidiel.
„Stará technika, ktorú nám zanechali naši starí rodičia, je pre nás dedičstvo, ktoré chceme uchovať a ukázať aj mladým, aby videli, ako sa kedysi pracovalo,“ hovorí Devečka, ktorého úcta k histórii prechádza všetkými jeho aktivitami spojenými s historickou technikou.
Obávali sa nestáleho počasia
Túžba reprezentovať Slovensko na svetovom podujatí v Rakúsku vznikla pred piatimi rokmi, no keďže plány skrížila pandémia, nadšenci využili tento čas na podrobné plánovanie výpravy.
„Je to poriadny kus cesty, až 750 kilometrov, takže sme museli požiadať o podporu na pokrytie nákladov,“ spomína Devečka na prípravy, ktoré neboli vôbec jednoduché. Potrebovali si prenajať kamión na prepravu a premyslieť každú maličkosť, aby ich veterány dorazili bezpečne.
Pomohlo im Združenie zberateľov historických vozidiel, ktorého je Devečka členom a tak okrem slovenskej vlajky viali na ich traktoroch aj vlajky združenia.
Náročnosť výpravy umocňovali prírodné podmienky, pre časté zrážky a hmly nie je vždy možné si užiť prechod cesty s jej výhľadmi naplno. Slovenská výprava čelila veľkému riziku, pretože v septembri, tesne pred začiatkom podujatia, Rakúsko zasiahli silné dažde a dokonca až meter snehu vo vyšších polohách. „Modlili sme sa, aby nám počasie vyšlo, a nakoniec sme mali šťastie, bolo úžasne,“ hovorí Devečka s úľavou.
Prešli aj netradičnými disciplínami
Súťažné disciplíny neboli len o rýchlosti či výdrži traktorov. V jednej z disciplín museli traktoristi preukázať zručnosť a cit pri ovládaní svojho stroja. Na prednú časť traktora im pripli drevenú palicu, s ktorou museli zasiahnuť terč o priemere iba sedem centimetrov, vzdialený 20 metrov. „To sa nedá natrénovať, šli sme tam prvý raz a brali sme to ako príležitosť ukázať, že aj Slováci majú šikovné ruky a skúsenosti,“ vysvetľuje Devečka.
Ďalšou skúškou jemného ovládania bolo manévrovanie traktora tak, aby pomaly cúval a voda z krhličky zavesenej na kladke sa vyliala presne do vedra. Súťažiaci napríklad na čas nahadzovali na veľké kolesá snehové reťaze.
Matematická presnosť a znalosť terénu
Hlavnou časťou majstrovstiev bola však jazda po horskej ceste. Samotný štart sa konal pri mýtnej bráne Ferleiten, kam museli prísť deň vopred a natankovať miestnu syntetickú naftu.
„Dostali sme žetón na tankovanie, tankovať sa dalo len na troch určených čerpacích staniciach, všetko bolo perfektne zorganizované,“ oceňuje Devečka. Na podujatí sa stretlo až 450 traktoristov z desiatich krajín, slovenská delegácia bola prvou v histórii, ktorá Slovensko na podujatí zastupovala. Všetky traktory prečkali noc na záchytnom stráženom parkovisku pri mýtnej bráne.
Hlavná disciplína, jazda pravidelnosti, bola založená na udržiavaní stálej rýchlosti počas celého úseku. Alpskú horskú cestu počas pretekov uzavreli od 7. rána do 10. hodiny. Súťažné traktory vychádzali z cieľa každých 15 sekúnd.
