RUŽOMBEROK. Pozornosť Ružomberčanov v uplynulých dňoch upútali stromy v centre mesta označené ružovou bodkou. Vyše tridsiatku drevín vrátane borovíc, briez či tisu takto určili na výrub.
Ten je súčasťou plánovanej revitalizácie parku, v ktorom chce mesto po úpravách vytvoriť oddychovú zónu pre miestnych aj návštevníkov.
Hoci v projekte rátajú s výsadbou zelene, časť verejnosti má výhrady k výrubu existujúcich stromov a žiadajú zachovať aspoň niektoré z nich. Zaznievajú aj názory ľudí, ktorí tento krok vítajú a tvrdia, že ihličnany ani nie sú vhodné do mestského prostredia.
V článku sa dozviete aj:
- prečo navrhujú výrub stromov a či zvažovali existujúce dreviny zahrnúť do projektu,
- aké druhy stromov plánujú vysadiť,
- či je výrub definitívny a či je možnosť, že projekt ešte upravia,
- prečo upúšťajú od výsadby pôvodných druhov drevín.
Nový park s novými stromami
Zámer revitalizácie parku na Madačovej ulici odklepli ružomberskí poslanci ešte vlani. Mesto už má v rukách aj realizačný projekt, podľa ktorého budú územie upravovať, rovnako má právoplatné územné rozhodnutie.
Parkujú pred supermarketmi, hoci neprišli nakúpiť. Prevádzky v Ružomberku plánujú zakročiť Čítajte „Pôjde o malé námestie s mobiliárom, v rámci ktorého môže byť umiestnená pamätná tabuľa, pamätník s odkazom na nejakú konkrétnu historickú udalosť alebo dejateľa Ružomberka,“ konkretizoval ružomberský primátor Ľubomír Kubáň ešte minulý rok.
Súčasťou plochy bude aj zeleň a alej stromov. Akurát nie z tých existujúcich. Tridsaťpäť stromov, okolo ktorých dnes ľudia prechádzajú, plánujú vyťať. Sú medzi nimi borovice, brezy, smreky, borievky a tisy. Radnica má na ich výrub už právoplatné povolenie.
A práve táto časť projektu sa niektorým miestnym nepáči.
„Keby sa tento projekt realizoval v lokalite, kde nie je už žiadna existujúca zeleň, tak by mu zrejme nebolo čo vytknúť. Ale tu ide o priestor s veľkým množstvom dospelých zdravých stromov, majú takmer nenahraditeľnú funkciu. Preto je ich totálna likvidácia a nezahrnutie do projektu jediným, ale zato zásadným problémom revitalizačného projektu,“ hovorí jeden z hlasných kritikov výrubu Tibor Tišťan, ktorý tému otvoril na sociálnej sieti a neskôr aj na rokovaní mestského zastupiteľstva.
Je presvedčený, že existuje lepšia alternatíva a vyzýva mesto na diskusiu. Iní Ružomberčania sa zas obávajú, že na mieste vznikne ďalšia betónová džungľa a žiadajú, aby si mesto zachovalo čo najviac zelene.
„V Japonsku by hľadali spôsob, ako do nového projektu vložiť už existujúce dreviny. V čase klimatickej zmeny sa stromy horšie prijímajú, vyžadujú intenzívnu povýsadbovú starostlivosť,“ delí sa o svoj názor Ružomberčanka Ivana Rouseková, ktorá pôsobí aj ako lektorka v Centre environmentálnej výchovy Turiec.
Chcú odolnejšie dreviny
Za návrhom stoja architekt a mestský poslanec Róbert Dúbravec a krajinná architektka Lucia Gáborová.
„Revitalizáciu územia sme poňali komplexne, zámerom bolo vytvoriť atraktívny verejný priestor s novými funkciami pre všetky vekové kategórie, pričom do tohto konceptu existujúca zeleň nezapadá,“ približuje Lucia Gáborová spoluautorka návrhu s tým, že ide o pozostatok pôvodných sadových úprav s drevinami, ktorý už splnil svoj účel.
Ako dodáva, plocha dnes neslúži nikomu, ľudia sa v nej nezdržiavajú a peší ňou prinajlepšom len prechádzajú.
Slováci v traktoroсh Škoda a Zetor pútali pozornosť, vyšli s nimi pod Grossglockner Čítajte Pri návrhu vychádzali zo súčasných trendov v krajinnej architektúre, do úvahy zároveň brali aj nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na urbanizované prostredie. A tie by existujúce stromy v parku už nevedeli tak znášať, vraví.
„Namiesto nich sú v projekte navrhované listnaté dreviny odolné voči extrémnemu mestskému prostrediu, ako zasoľovanie, mráz, sucho, znečistenie,“ vysvetľuje ďalej architektka.
V parku plánujú vysadiť alej trinástich ambrovníkov, gledíčie a trvalkové záhony kvitnúce počas celého roka.
„Rozumieme ochrane zelene a ak by sa v riešenom území nachádzali listnaté dreviny s vysokou sadovníckou hodnotou, určite by sme k návrhu pristupovali inak. Je na zváženie, či urputná snaha zachovať niekoľko kusov drevín, dnes už, žiaľ, nevhodných do mestského prostredia, má brániť vzniku plnohodnotnej plochy slúžiacej nielen pre človeka, ale aj pre ostatné živé organizmy,“ reaguje Lucia Gáborová na otázku, či zvažovali v rámci projektu ponechať existujúce stromy.
Nesúhlasí ani s názorom, že v meste vznikne ďalšia betónová džungľa. Na mieste plánujú plochy priepustné pre zrážkovú vodu, ako mlatový povrch v kombinácii s kamennou dlažbou, ako aj trávnatú plochu a trvalkové záhony kvitnúce počas všetkých ročných období.
Výrub ešte nie je definitívny
Ružomberská radnica reaguje, že návrhu venovali s odborníkmi dosť priestoru a energie, zohľadňovali tiež dopad na životné prostredie. Pripúšťa však úpravu projektu a prípadné ponechanie niektorých stromov.
„Nesúhlas časti verejnosti vnímame citlivo a, samozrejme, sa mu venujeme. Aj z tohto dôvodu diskutujeme s projektantmi, či je možné zachovať časť existujúcich stromov novom v projekte,“ uvádza hovorca mesta Vladimír Miškovčík s tým, že rozsah nutného výrubu ešte prehodnocujú.
Po sídlisku v Liptovskom Mikuláši behajú diviaky, ničia zeleň a ľudia sa obávajú útokov Čítajte Odstránenie všetkých označených stromov tak ešte nie je definitívne. A hoci mesto má povolenie na výrub, pristúpiť chce k nemu až po tom, čo na nákladnú investíciu zoženie peniaze.
„Samotné stavebné povolenie je v procese riešenia a práve jeho súčasťou je právoplatné povolenie na výrub zo dňa 8. novembra. Povolenie na výrub predchádza stavebnému povoleniu. Neznamená to však, že “niekto” ide dreviny odstrániť zajtra či v najbližších dňoch, týždňoch. Realizácia projektu je totiž podmienená financovaním celého projektu vo výške viac ako 470-tisíc eur, na ktoré, dúfame, získame prostriedky z externých zdrojov. Kým nebudeme mať na realizáciu zdroje, nie je plánovaný ani výrub,“ uzatvára hovorca.
Pôvodné druhy už živoria
Dreviny, ktoré v ružomberskom parku plánujú vysadiť, môžu znieť pre niektorých cudzokrajne.
„Pri revitalizácii na ulici Madačova boli navrhnuté dreviny gledíčia a ambrovník, ktoré sa u nás bežne používajú pri výsadbách v mestskom priestore. Sú to pôvodom severoamerické druhy, ktoré prešli procesom introdukcie a šľachtenia,“ vysvetľuje architektka.
Ako dodáva, nepôvodné druhy začali v Európe zavádzať už v 17. storočí. Išlo o dreviny z Balkánu, ako napríklad pagaštan konský (gaštan), či zo Severnej Ameriky, Ázie a Austrálie ako tulipánovník, platan a agát, ktoré sa u nás medzičasom udomácnili.
V Bobrovci chystajú výstavbu domova pre seniorov Čítajte „Zavádzanie nepôvodných druhov drevín, introdukcia, v súčasnosti ďalej pokračuje a jej cieľom je priniesť do našich podmienok druhy drevín, ktoré sú schopné reagovať na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, na extrémne podmienky urbanizovaného prostredia, a to prehrievanie, sucho, mráz, znečistenie, zasoľovanie,“ vysvetľuje Lucia Gáborová.
V Ružomberku už takto šľachtené druhy možno nájsť, a to práve blízko Madačovej ulice, kde je vysadená alej ázijských sakúr.
A prečo nesiahli po pôvodných listnatých drevinách? „Čo sa týka našich pôvodných druhov drevín, tie začínajú v centrách miest veľmi trpieť dôsledkom zmeny klímy a z tohto dôvodu sa v mestskom priestore takmer prestávajú vysádzať,“ vraví s tým, že sú vhodné do otvorenej krajiny, do prírodne-krajinárskych úprav, prípadne. do vidieckeho prostredia, ktoré nie je silno poznačené urbanizáciou.
Za niekoľko desaťročí môže podľa nej dôjsť k postupnému vymieraniu existujúcich jedincov z rodu lipa, jaseň, jarabina, ktoré dnes už v urbanizovanom priestore živoria.
