RUŽOMBEROK. Desiatky ľudí si v nedeľný mrazivý večer prišlo v Ružomberku pripomenúť 35. výročie Nežnej revolúcie.
Podujatie otvorili minútou ticha za obeť policajnej brutality v Košiciach.
„Ľudí v 89 mobilizovala policajná brutalita, dnes sme stále svedkami policajného násilia, smrť človeka v Košiciach bol prejav systémového zlyhania inštitúcie, ktorá má pomáhať a chrániť,“ povedal jeden zo spoluorganizátorov spomienky Ján Kuráň.
Ako dodal, zišli sa tu v čase, keď mnohí relativizujú zločiny komunizmu, dôstojne si tiež chceli pripomenúť ľudí, ktorí sa dokázali postaviť totalitnému režimu.
Aj naďalej treba bojovať
Rečníci na pódiu v Hýrošovom parku sa zhodli, že nejde len o spomienku, za slobodu a demokraciu treba bojovať aj naďalej. Pripomínali pritom udalosti posledného roka, vrátane krokov aktuálnej vládnej moci.
„Ak si chceme demokraciu udržať, musíme za ňu bojovať. Ak budeme konať dobro, zlo nebude mať priestor,“ prihovoril sa prítomným riaditeľ Spišskej katolíckej charity Pavol Vilček. Sám ako študent zažil, ako režim trestal ľudí, ktorí vyjadrili iný názor.
„Nedovoľme, aby sme prišli o výdobytky Novembra pre naše ďalšie pokolenia,“ povedal pred svojím vystúpením hudobník s tým, že občianska ostražitosť a angažovanosť je stále potrebná. Iba tak si môžeme udržať slobodu študovať, cestovať, podnikať, tvoriť a vyjadrovať svoje presvedčenie.
„Ešte nie sme za vodou," nadviazal na predrečníkov Ivan Rončák, ktorý sa v nedeľu postavil na pódium, lebo má rád svoju krajinu a chce fungujúci a spravodlivý štát. Keď však naši volení zástupcovia moc zneužijú vo svoj prospech, občania sa majú ozvať.
„Keď sa útočí na demokratické inštitúcie, oplatí sa kričať. Ľudia takto kričali v 89, lebo vládna moc ničila fungujúce inštitúcie, kričali aj za čias mečiarizmu, keď chceli z inštitúcií spraviť svoje slúžky," povedal Rončák, ktorý v 90.rokoch študoval na vysokej škole, ktorú vtedajšia moc odpočúvala.
Kuráň v tejto súvislosti parafrázoval slová Václava Havla, ktorého sa pýtali, ako si počas tých rokov dokázal udržať nádej. „Nádej nie je optimizmus alebo presvedčenie, že niečo dopadne dobre, ale istota, že niečo má zmysel, bez ohľadu na to, ako to dopadne. Zápas o slobodu a demokraciu má stále zmysel,“ zdôrazňoval mestský poslanec, ktorý poukázal aj na snahy vlády Roberta Fica ovládnuť slobodné médiá či kultúrne inštitúcie.
Antisocialistický živel
Slova sa ujali aj pamätníci novembrových udalostí, ktorí totalitu zažili už počas svojho dospievania.
„Som živel, protisocialistický živel,“ snažil sa odľahčiť situáciu 85-ročný Fedor Polóni, známy ružomberský fotograf. Ako živel bol označovaný aj jeho otec, ktorý v meste prevádzkoval malý obchod.
Prvý kontakt so štátnou bezpečnosťou mal Fedor ako trinásťročný, keď s fotoaparátom na krku dokumentoval svet a dianie okolo seba. Zachytil aj vykoľajenie sa vlaku s obilím blízko rybárpoľskej stanice. Príslušník štátnej bezpečnosti mu vtedy vytrhol fotoaparát z ruky.
Polóni zaznamenal aj pád režimu, ktorí vyštrngali aj v Ružomberku. Sám však nečakal, čoho sa dnes dožije.
„Síce mám veľkú fantáziu, ale nevedel som si predstaviť, že po 35 rokoch od Nežnej revolúcie uvidím v televízii blondínu, ktorej maniere s odvolávaním ľudí prenikli aj do Ružomberka," povedal s tým, že k prepúšťaniu dochádza už aj vo Fullovej galérii. Kriticky vníma aj kroky predsedu vlády Roberta Fica.
„A už tobôž som si nedokázal predstaviť takú šou, akú predstavil náš premiér v moskovskej televízii,“ prihovoril sa prítomným.
Jeden z ľudí, čo pomohli vybojovať slobodu, je aj Ján Benčík, držiteľ ocenenia Bielej vrany. Pripomenul v číslach obete komunistického režimu, o ktorom dnes mnohí rozprávajú v duchu spomienkového optimizmu, ako sa v tom čase mali dobre, podobný rozhovor si vypočul nedávno aj v čakárni u lekára.
Upozornil aj na pozdrav Ľuboša Blahu, ktorý snem Smeru otvoril slovami "Česť práci súdružky a súdruhovia."
