LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Práve osobná korešpondencia, teda listy a pohľadnice vojakov z frontu domov a odpovede ich rodiny, ponúkajú nevšedný a intímny pohľad do životov ľudí, ktorých postihla vojna.
Liptovskomikulášske Múzeum Janka Kráľa má v zbierkach niekoľko listov vojakov z frontu. Práve tie tvoria základ výstavy venovanej 110. výročiu vypuknutia prvej svetovej vojny.
Do vojny už na začiatku narukovalo aj muži z Liptova. Necelý mesiac od atentátu na Františka Ferdinanda d´Este bola vyhlásená čiastočná mobilizácia, úplná mobilizácia nastala už 31. júla 1914.
Liptáci rukovali najmä k 67. pešiemu pluku, ktorý malo veliteľstvo v Prešove, alebo k 9. honvédskemu pluku s veliteľstvom v Košiciach. Ich výcvik trval krátko, len tri týždne, potom ich odvelili na front. Muži z Liptova bojovali najmä na bojiskách východného frontu v Haliči a Karpatoch, no bojovali aj v Rumunsku či Taliansku.
Slováci v traktoroсh Škoda a Zetor pútali pozornosť, vyšli s nimi pod Grossglockner Čítajte Z Liptovského Mikuláša narukovalo približne tisíc mužov, bola to až tretina vtedajšieho obyvateľstva. Ako vyplýva z výskumu historika Petra Vítka, vo vojne padlo celkovo takmer 2800 Liptákov, z toho približne 280 bolo z územia dnešného Liptovského Mikuláša. Tí, čo sa vrátili z vojny živí, si doniesli často ťažké zranenia a doživotné traumy.
Listy sú skôr strohé
Ich listy domov nie sú literárnym ani dokumentačným dielom, prvotnou úlohou bolo, aby dali vedieť svojim, že sú ešte nažive. Okrem toho nemohli byť ani veľmi podrobné, pretože vojenská pošta prechádzala cenzúrou. Listov posielali vojaci mnoho, využívali pritom najmä vojenskú poštu, ktorá bola relatívne lacná.
A aké boli listy manželiek, matiek, sestier vojakov smerom na front? Tie sa pýtali najmä na to, ako sa majú ich blízki vo vojne, opisovali aj ťažký život, ktoré poznačili najmä nedostatok spôsobený vojnou, drahotu, či zlú úrodu.
„Listy neodrážajú zmeny nálad, takéto remarqueovské úvodné nadšenie v listoch nie je. Informácie o začiatku služby sú stručné, nehodnotiace. Listy z neskoršieho obdobia, keď sú vojaci už na frontovej línii, sú sťažujúcejšie, píšu o zime, blate, obavách z toho, čo bude,“ povedal Miroslav Nemec, kurátor Múzea Janka Kráľa.
Pohľad na prvú svetovú vojnu ponúkajú aj podrobnejšie zápisky či denníky významných Liptákov, ktorí narukovali vo vojne, boli nimi napríklad Miloš Janoška, lekár a dramatik Ivan Stodola, či tlačiar Michal Rázus, brat Martina Rázusa.
Výstavu dopĺňajú okrem korešpondencie aj vojenské drevené truhlice, ktoré slúžili ako kufre mužov na fronte. Okrem nich múzeum vystavilo vojenské vyznamenania účastníkov prvej svetovej vojny. Múzeu sa podarilo vypožičať si aj dobové zbrane z Múzea Slovenského národného povstania, ktoré tvorili základnú výbavu vojakov na fronte.
Vytvorili fotoateliér
Zaujímavosťou výstavy je štylizovaný fotokútik. Návštevníci si môžu sami urobiť fotografiu, akú si nechávali zhotoviť vojaci.
„Bolo bežné, že vojaci si pred odchodom na front, keď dostali už vojenskú uniformu, nechávali urobiť ateliérovú fotografiu. Fotili sa často v meste, kde narukovali. Máme k dispozícii repliku uniformy vojaka Rakúsko-Uhorska, návštevníci si ju môžu obliecť a vyfotografovať sa tak, ako vojaci pred 110. rokmi,“ dodal Nemec.
Výstava Veľká vojna očami Liptákov bude v Múzeu Janka Kráľa sprístupnená verejnosti do konca marca.
Po sídlisku v Liptovskom Mikuláši behajú diviaky, ničia zeleň a ľudia sa obávajú útokov Čítajte
