KOMJATNÁ. Nový rozbeh priniesol posun z deviatej do ôsmej ligy. V nej v predchádzajúcej sezóna Komjatná skončila druhá za suverénnym Liptovským Jánom. Momentálne mužstvo zimuje na špici tabuľky druhého „poschodia“ Liptovského futbalového zväzu s 32-bodovým ziskom (10 víťazstiev – 2 remízy – 1 prehra) a so skóre 50:19. Sokol má tri body k dobru na druhú Liptovskú Lúžnu.
Máte slušne vykročené k naplneniu predsezónneho cieľa, čo poviete? – znela naša prvá otázka pre hrajúceho trénera mužstva Samuela Lacka.
Áno, u nás vládne spokojnosť. Ideme podľa plánu, akurát mrzia stratené body, po kontumačnej prehre v Štiavničke. Tiež si uvedomujeme, že Liptovská Lúžna, ktorá nám šliape na päty, má veľmi dobré mužstvo. Takže pred nami je ešte ťažký boj o prvenstvo.
Čo bolo za spomínanou kontumáciou, keď na ihrisku sa stretnutie skončilo vaším víťazstvom 4:0?
V Štiavničke za nás nastúpil Dávid Babic, hráč, ktorý v predchádzajúcom kole videl červenú kartu. Keďže v sobotu stál v zápase dorastencov, mysleli sme si, že na druhý deň už môže hrať za ´áčko´. Jednoducho, neboli nám úplne jasné disciplinárne pravidlá. Škoda, náš náskok pred Lúžnou mohol byť o tri body väčší. Tohto súpera privítame v úvodnom jarnom kole a verím, že mu hneď odskočíme o šesť bodov.
Ako sa pozeráte na dve remízy – v Liptovskej Lúžnej (1:1) a v Liptovskej Ondrašovej (1:1), ktorá bola dosť nečakaná?
V Liptovskej Lúžnej mužstvo odohralo svoj najťažší zápas. Ten bodík bol naozaj zlatý. Lúžna v jeseni potvrdzovala, že si tiež zaslúži siedmu ligu, ale takisto aj my. Stretnutie v Liptovskej Ondrašovej ovplyvnili viaceré okolnosti. Niekoľko hráčov nám vypadlo zo základnej zostavy a dopadlo to tak, ako dopadlo. Priznám sa, ani sa dáko nerátalo, že celú jesennú časť prejdeme bez jediného zakopnutia či straty. To tiež k futbalu patrí. Treba však aj dodať, že Liptovská Ondrašová má solídne mužstvo, ktoré veľmi dobre pracuje v defenzíve. Nepredpokladám, že tam si súperi na jar len tak budú chodiť po body.
Ako to vyzerá s hráčskym kádrom?
Oproti sezóne, keď sme v dedine opäť oživili futbal, sa dáko nezmenil. Akurát v lete do mužstva prišli traja mladíci, len pätnásťročný Martin Kuracina, šestnásťročný Dávid Babic a o rok starší Tomáš Mäsiar. Som rád, že veľmi dobre do kolektívu zapadli a chytili sa šance. Zvlášť mužstvu pomohli, keď prišli zranenia skúsených hráčov a úplne ich dokázali nahradiť. Káder je slušný, stabilizovaný a momentálne neviem o nikom, že by mal odísť.
Aj tréningový proces vám klape?
Určité problémy sme mali v minulej sezóne, v jej odvetnej časti. So zimnou prípravou sa vtedy začalo príliš skoro, už v strede januára a potom ku koncu sezóny akoby chlapcom odchádzali sily a chuť. Trochu sme to prepískli. V jeseni už zase bolo všetko v poriadku. Keď sme videli, že hráči majú toho dosť, tak sa miesto dvoch tréningov v týždni uskutočnil len jeden. Pravidelne sme sa stretávali dvanásti až šestnásti. Dakedy nás bolo aj osemnásť.
Čo by ste povedali na záver?
Aj do druhej polky sezóny pôjdeme s tými najvyššími ambíciami. Chceme postúpiť.
