LIPTOV. Vlk je na Slovensku celoročne chránený od roku 2021. Znamená to, že nie je možné ho strieľať. Ministerstvá pôdohospodárstva a životného prostredia oznámili zámer povoliť lov vlkov, čím ako tvrdia, reagujú na rastúce požiadavky farmárov a poľovníkov. Pre sezónu 2024/2025 stanovilo ministerstvo pôdohospodárstva kvótu na odstrel 74 vlkov.
Zámer vyvolal nesúhlas zo strany ochranárskych organizácií WWF Slovensko, My sme les a Aevis. S návrhom vyhlášky, ktorú ministerstvo životného prostredia prerokúva tento týždeň, zásadne nesúhlasia. Ak vyhláška začne platiť, lov vlkov sa môže spustiť už začiatkom roka 2025.

Povolená kvóta môže predstavovať likvidáciu 12 až 24 percent odhadovanej populácie. Na Slovensku žije podľa posledných odhadov 300 až 600 vlkov. Plánovaný odstrel by mohol mať vážne dôsledky nielen pre populáciu na Slovensku, ale aj pre okolité krajiny.
Podľa ochranárov je rozhodnutie ministerstva neopodstatnené, nevedecké a ignoruje základné ekologické fakty. Upozorňujú, že lov vlkov nielenže neochráni farmárov pred škodami, ale môže situáciu ešte viac zhoršiť. Argumentujú tým, že vlk zohráva kľúčovú úlohu v prírodných ekosystémoch, kde plní úlohu prirodzeného regulátora raticovej zveri, ako sú srnky, jelene či diviaky.
Vlk nie je hrozba, ale riešenie
Organizácie opakovane zdôrazňujú, že vlk je neodmysliteľnou súčasťou zdravého ekosystému. Jeho prítomnosť pomáha regulovať populácie raticovej zveri, ktorá je častým pôvodcom škôd na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch.
Marek Kuchta z iniciatívy My sme les uviedol, že škody, ktoré vlci spôsobili farmárom na zvieratách, predstavovali v roku 2023 len 0,14 percenta z celkového počtu chovaných zvierat. Na druhej strane, škody spôsobené raticovou zverou dosahujú ročne približne 20 miliónov eur.
Odborníci argumentujú, že odstránením vlkov z ekosystému sa zvýši počet jeleňov, srniek a diviakov, čo ešte viac ohrozí lesné porasty a poľnohospodárske plodiny. Podľa Branislava Táma, odborníka na ochranu veľkých šeliem z WWF Slovensko, vlk ako predátor prirodzene likviduje slabšie a choré jedince raticovej zveri, čím zlepšuje zdravotný stav populácie týchto zvierat.
Ak však dôjde k odstrelom vlkov, stratí sa tento regulačný efekt, čo môže spôsobiť populačný nárast raticovej zveri.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že „cieľom návrhu vyhlášky je zavedenie racionálneho manažmentu populácie vlka dravého“. Loviť vlka bude podľa ministerstva možné za prísne stanovených podmienok územnej a časovej ochrany podobne ako pred rokom 2021.
„Časová ochrana vlka dravého je stanovená od 16. januára do 31. augusta bežného kalendárneho roka, čím je zabezpečená dostatočná doba, počas ktorej môže prebiehať jeho manažment, a to bez negatívneho ovplyvnenia reprodukčného cyklu druhu. Zároveň je celoročne zabezpečená ochrana jeho obydlí," priblížili predkladatelia vládneho návrhu.
Lov vlkov môže poškodiť štruktúru svoriek
Odborníci tiež varujú pred rizikom narušenia sociálnej štruktúry vlčích svoriek. Vlk žije v organizovanej skupine, každý člen svorky zohráva špecifickú úlohu. Odstránenie vedúceho alfa jedinca môže svorku destabilizovať a spôsobiť, že jej členovia začnú útočiť na ľahšiu korisť, akou sú hospodárske zvieratá. Lov vlkov tak môže paradoxne viesť k zvýšeniu škôd, ktoré farmári zažívajú.
„Lov vlkov nezníži škody na hospodárskych zvieratách, naopak, môže ich zvýšiť,“ hovorí Branislav Tám. Ak sa svorka rozpadne, mladé vlky bez vedenia môžu ľahšie hľadať potravu v ohradách a na pastvinách. Tento fenomén je známy aj z iných krajín, kde sa odstrel vlkov realizoval. Narušenie štruktúry svorky často vedie k zvýšenému počtu mláďat vo vrhu a k vyššej fragmentácii populácie, čím sa dlhodobo zhoršuje schopnosť druhu obnoviť svoje prirodzené správanie.

Preventívne opatrenia sú efektívnejšie ako zbrane
Podľa ochranárov existuje viacero efektívnych spôsobov ako minimalizovať škody spôsobené vlkmi bez potreby ich odstrelov. Medzi najúčinnejšie preventívne opatrenia patrí používanie elektrických ohradníkov a strážnych psov. Marek Kuchta zdôrazňuje, že škody na hospodárskych zvieratách sa vyskytujú najmä tam, kde tieto opatrenia neboli zavedené alebo boli nedostatočné.
Salaše a hospodárstva, ktoré používajú dostatočný počet strážnych psov, takmer nehlásia žiadne útoky vlkov. Na rozdiel od okolitých krajín Slovensko neponúka dotácie na krmivo pre strážne psy, čo mnohých farmárov odrádza.
Katarína Butkovská z WWF Slovensko vyzýva štát, aby finančne podporoval preventívne opatrenia a poskytoval poradenstvo farmárom. „Potrebujeme investovať do prevencie, nie do lovu,“ dodáva Butkovská.
7 dôvodov, prečo je vlk pre Slovensko užitočný
- Vlk je kľúčovým druhom pri udržiavaní zdravých ekosystémov a biodiverzity.
- Ako "zdravotník lesa" likviduje choré zvieratá, čím bráni šíreniu epidémií, napríklad afrického moru ošípaných.
- Prirodzene reguluje populáciu raticovej zveri, čím priamo znižuje škody na poliach a v lesoch.
- Znižuje škody spôsobené raticovou zverou na mladých stromoch a zlepšuje stav lesných porastov.
- Môže byť významným lákadlom pre prírodný turizmus.
- Jeho prítomnosť zlepšuje stav vodných tokov, pretože obmedzuje nadmernú populáciu bylinožravcov.
- Štúdie ukazujú, že prítomnosť vlka znižuje počet nehôd spôsobených stretmi so zverou na cestách.
Zdroj: WWF Slovensko