LIPTOV. Predstavte si rok 1771. Pod Jastrabou vežou v oblasti Zeleného plesa vo Vysokých Tatrách nachádzajú telo Papyrusa z Matejoviec, muža, ktorý zahynul pri hľadaní pokladov. Jeho mŕtvolu zniesli dolu a pochovali v dedine.
Táto udalosť, hoci tragická, je považovaná za prvý historicky zaznamenaný prípad záchrany v našich horách. Od tej doby uplynuli viac ako dve storočia plných dramatických udalostí, v ktorých sa záchrana v horách postupne formovala z chaotických, improvizovaných akcií na profesio-nálnu organizáciu, akou je dnes Horská záchranná služba (HZS).
Dnes Horská služba, predchodca Horskej záchrannej služby, oslavuje 70 rokov svojej oficiálnej existencie, ale jej korene siahajú omnoho hlbšie.
Začiatky záchrany v horách
V 19. storočí začali slovenské hory priťahovať čoraz väčší záujem turistov, dobrodruhov a horolezcov. V roku 1873 vznikol Uhorsko-kar-patský turistický spolok so sídlom v Kežmarku, ktorý bol prvým krokom k organizovanému prístupu k horskej turistike.
Spolok nielen propagoval krásy slovenských hôr, ale aj zorganizoval prvých horských vodcov. Vydal štatút, ktorý obsahoval aj príkaz, aby sa vodcovia v prípade nešťastia zúčastnili na záchrannej akcii. Týmto aktom sa začal proces organizovania záchrany v našich horách.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 nastali zásadné zmeny. V roku 1922 prevzal úlohu organizovania horskej záchrany Klub československých turistov, ktorý o rok neskôr založil Zbor tatranských vodcov z povolania. Tento zbor položil základy organizovanej záchrannej činnosti vo Vysokých Tatrách.
Od myšlienky k realizácii
Po druhej svetovej vojne stúpla návštevnosť slovenských hôr, čo malo za následok nárast počtu úrazov a nešťastí. Horská záchrana sa stala čoraz naliehavejšou témou. Už v roku 1947 záchranári predstavili myšlienku založenia profesionálnej celoštátnej organizácie. Táto myšlienka sa začala realizovať v roku 1950, keď riaditeľstvo cestovného ruchu nariadilo zorganizovanie Horskej zdravotnej záchrannej služby (HZZS) vo frekventovaných pohoriach.
Medzi zakladateľov profesionálnej Tatranskej horskej služby, ktorá vznikla 20. januára 1950 v Starom Smokovci, patrili významné osobnosti, ako sú Vlado Šimo, prvý náčelník organizácie, Oktavian Otto Krejči, Vlado Prošek, Ďuso Andráši, Koloman Hrnčiar, Julo Parák a Fero Mrázik.
Prvým kurzom záchranárov, ktorý sa uskutočnil 22. novembra 1951 na Mikulášskej chate v Nízkych Tatrách, sa začala nová éra profesionalizácie horskej záchrany. Na kurze sa stretli záchranári zo všetkých významných horských oblastí Slovenska. Bola vytvorená komisia HZZS na Slovensku, ktorej členmi sa stali aj zástupcovia z českých horských oblastí Vrchlabí a Harrachov.
Založenie Horskej služby
Dňa 1. decembra 1954 sa myšlienka profesionálnej organizácie naplnila a vznikla Horská služba (HS) ako celoštátna organizácia začlenená pod Československý zväz telesnej výchovy (ČSZTV). Významnú úlohu v jej vzniku zohrali osobnosti ako Štefan Kovalčík (prvý predseda HS ČSR) či Jiří Rossler (podpredseda HS). Prvým propagačno-výchovným pracovníkom sa stal Miroslav Žďára, zdravotníckym poradcom Stanislav Pospíšil a hospodárom Alois Vlček.
Finančné a materiálne zabezpečenie Horskej služby umožnilo jej prudký rozvoj. V horských oblastiach Slovenska sa začali stavať domy HS, ktoré sa stali centrami práce záchranárov. Prvý dom bol postavený v Jasnej v roku 1963 zásluhou Ferka Mrázika a náčelníka oblasti Nízke Tatry-sever Jána Kresáka. Do roku 1972 boli vybudované ďalšie domy vo všetkých horských oblastiach Slovenska.
Rozvoj a modernizácia
Rok 1972 priniesol ďalší dôležitý míľnik. V Jasnej vzniklo Stredisko lavínovej prevencie, ktoré sa stalo jedným z najdôležitejších centier pre predchádzanie tragédiám spôsobeným lavínami.
Modernizácia pokračovala aj v ďalších dekádach, keď HS získala lepšie vybavenie, školenia a medzinárodné kontakty.
V roku 1989, po páde komunizmu, prišli organizačné zmeny. Vysoké Tatry sa odčlenili a vytvorili samostatnú organizáciu. V roku 2003 sa Horská záchranná služba stala jednotnou celoštátnou organizáciou, akú poznáme dnes, so zodpovednosťou za všetky horské oblasti Slovenska.
Horská služba dnes
Horské záchranné služby dnes patria medzi uznávané záchranné organizácie v horských krajinách. V roku 1968 bola HS na chate Monzino pod Mont Blancom prijatá do IKAR-u (Medzinárodná organizácia záchrannej služby).
So sídlom vo všetkých významných horských oblastiach Slovenska zabezpečuje pomoc turistom, horolezcom, ale aj miestnym obyvateľom, ktorí sa ocitnú v núdzi. V práci im pomáha moderná technológia, ako sú drony, helikoptéry, či moderné hľadacie prístroje v lavínach, ktoré ich záchranné akcie výrazne zrýchľujú.
Karol Špánik, Člen HZS od roku 1959, upravila Ľubica Stančíková
Osobnosti horskej záchrannej služby
František Mrázik (1914 – 2001)
Horolezec, lyžiar, horský vodca, profesionálny člen HS vo Vysokých Tatrách, jeden zo zakladateľov HS na Slovensku. Bol iniciátorom a organizátorom výstavby objektov HS, 20 rokov stál na čele HS ako ústredný náčelník (1955 – 75). Celý svoj život venoval profesionálnej a organizačnej práci v Horskej službe. Jeho zásluhou dosiahla HS vynikajúce spoločenské a odborné postavenie. F. Mrázikovi vyšla v roku 1993 kniha Priekopníci horskej služby so zoznamom všetkých dobrovoľných záchranárov z oblastí Slovenska.
Ivan Gálfy (1933 – 2011)
Profesionálny člen HS vo Vysokých Tatrách, horský vodca, horolezec, vedúci významných československých expedícií do Himalájí. Narodil sa v Partizánskej Ľupči. Bol vedúcou osobnosťou v slovenskom horolezectve nielen ako vynikajúci horolezec, ktorý vo Vysokých Tatrách vykonal množstvo prvovýstupov najvyššej kvalifikácie, ale aj ako predseda Horolezeckého zväzu ČSFR. 26 rokov stál na čele Horskej služby ako náčelník, zaslúžil sa o investičnú výstavbu a materiálne vybavenie HS. Napísal publikácie o horolezeckých expedíciách na Nanga Parbat a Makalu.
Ivan Urbanovič (1932 )
Profesionálny člen HS vo Vysokých Tatrách, horský vodca, horolezec, autor mnohých prvovýstupov, rodák z Partizánskej Ľupče. Bol účastníkom hindukúšskych a himalájskych expedícií. Dlhé roky (1973 – 1990) bol vedúcim organizačným pracovníkom HS a riadil učebno-metodický úsek. Horskú službu propagoval aj ako fotograf a publicista. V dôchodkovom veku spravoval ako starosta obec Nová Lesná, kde žije a tvorí dodnes. O svojej horolezeckej a expedičnej činnosti napísal niekoľko kníh. Svoje fotografie predstavil na výstavách vo Vysokých Tatrách.
Prvé bábätko roka 2025 sa narodilo len hodinu po polnoci Čítajte
