GALOVANY. „Ísť na traktore, to je ako ísť na koni. Máte krásny výhľad na krajinu, všetci vám kývajú a vy kývate im,“ hovorí ZDENKO DEVEČKA z Galovian, ktorý sa venuje netradičnej záľube.
Renovuje historické traktory a okrem toho sa venuje aj záchrane stabilných motorov. Tie boli v minulosti neodmysliteľnou súčasťou každého väčšieho gazdovstva, pretože nahradili konskú silu predtým, ako prišla elektrina.
Poháňali bežné hospodárske stroje, no vedeli vyrobiť aj elektriku do lámp. Na Slovensku je len málo mechanikov, ktorí sa venujú stabilným motorom.
Ako ste sa dostali k tejto nezvyčajnej záľube?
„Polia nám pobrali, tak nám už len tie stroje ostali,“ hovorím to, samozrejme, zo žartu. „Pracujem ako automechanik, takže opravovať autá a pohybovať sa okolo strojov ma vždy bavilo. Vďaka šťastnej náhode som sa dostal k tomu, že som začal zbierať a opravovať stabilné motory a traktory.
Keď sa rozšíril internet a YouTube, objavil som videá, kde ľudia opravovali staré motory. Inšpirovalo ma to a navyše som taký motor videl aj u kamaráta, tak som sa ho rovno opýtal, či by mi ho neposunul.
Samozrejme, najprv som mal pochybnosti – či na to budem mať priestor, čas, alebo vôbec chuť do toho ísť. Keď bol človek mladší, bolo treba venovať sa deťom, rodine, a na koníčky ani nezostával čas. No ako deti podrástli, tak som sa konečne mohol pustiť aj do záľub.
Môj prvý motor, ktorý som získal, mi práve posunul kamarát. Mal ho doma roky len tak odložený a pri jednej debate ma oslovil, či by som mu ja neopravil traktor. Tak som súhlasil, čo by nie? Dal som traktor dokopy a keď prišla reč na to, čo za opravu chcem, vypýtal som si od neho starý motor, ktorý mu už aj tak nebol na nič.
Pre mňa to bola dobrá zábavka na dlhé zimné večery – a tam sa to celé vlastne začalo. Potom prišiel ďalší, ďalší... a už sa to rozbehlo.
Takže máte doma niekoľko motorov?
Keď sa niekto nudí, pustí si hudbu, ale ja keď mám chuť si oddýchnuť, tak naštartujem motor s pomalými a pravidelnými otáčkami. Je to zvuk, ktorý upokojuje. Keď človek počúva ten „tlkot“ pomaly otáčajúceho sa motora, má to rovnaký účinok, ako keď malým deťom pustíte biely šum, je to jednoducho relaxačné.
Keď sa človek takto venuje motorom, je to asi ako s inými ľuďmi a ich koníčkami. Ženy sa pozerajú na kvety a muž sa zase rád pozrie, ako mu pracuje motor. Ja sa môžem dívať, ako sa krúti a točí, až kým sa mi hlava nezakrúti.
Často, keď chodím po výstavách, stretávam ľudí, ktorí si myslia, že tieto staré motory majú nejakú obrovskú hodnotu, dokonca v stovkách tisíc eur. No vždy vysvetľujem, že tá cena rozhodne nie je taká vysoká. Čo si ľudia neuvedomujú, je to, že samotný motor stojí pár eur, v zásade je to cena šrotu. To, čo má hodnotu, je skôr čas a práca, ktorú tomu človek obetuje.
Na Slovensku nás je asi sedem, čo sa tomu venujeme, nie je to teda práve bežná záľuba.
Čo je to vlastne stabilný motor?
Ak si človek prečíta niečo o histórii strojov, pred vznikom dnešných klasických motorov existovali aj stabilné motory. Tie sa kedysi používali v rôznych oblastiach, poháňali čerpadlá, mlyny a rôzne stroje. Konskú silu tak postupne nahradili motory, ktoré mali výhodu, že poháňali všetko, čo sa točilo a pohybovalo.
Voláme ich stabilné, pretože sú umiestnené na jednom mieste, „stabilne“ stojace, a majú stálu rýchlosť otáčok. Napríklad v priemyselných továrňach takéto motory bežali bez prestávky a pohon sa od nich rozvádzal do strojov v celej továrni, napríklad aj do šijacích strojov.
U nás na Slovensku sa stabilné motory kedysi využívali najmä v poľnohospodárstve alebo domácnostiach. Mohli poháňať rôzne zariadenia, napríklad cirkulárku, vodné čerpadlá, generátory na výrobu elektriny alebo rôzne rezačky a mlyny. Takýto motor sa dal pripojiť napríklad plochým remeňom a hneď bol pripojený na šrotáre, mláťačky alebo menšie poľnohospodárske stroje.
V Česku ich využívali skôr ako u nás. Na Slovensku boli v tom čase najmä bežné záprahy, kde stroje poháňali kone. Stabilné motory sa z Česka rozšírili na Slovensko až s prichádzajúcou elektrifikáciou. Teda stabilné motory už nebolo treba, lebo stroje poháňala elektrina, na Slovensku zaviedli elektrifikáciu až neskôr, takže si ľudia pomáhali práve stabilnými motormi. No a keď prišla elektrifikácia aj k nám, stabilné motory zanikli. U nás tieto motory postupne zanikali, keďže ich plne nahradila elektrina.
Kedy ste začali s renováciou traktorov?
Už je to dobrých dvadsať rokov. Môj prvý traktor, ktorý som opravil, bol traktor Svoboda 15. Bol to traktor československej výroby a pochádzal z roku 1945.
Bol to traktor, ktorý patril môjmu kamarátovi, takže som ho vlastne opravil pre neho. Hneď na to, asi tak pred osemnástimi rokmi, som sa pustil do vlastného traktora, ktorý som si už nechal. Je to ako s dobrým koláčom, keď vám raz zachutí, už ho chcete mať doma. Takže som si svoj vlastný traktor po oprave nechal.
Koľko traktorov máte momentálne doma?
Momentálne máme doma dva traktory, jeden má manželka a jeden mám ja. A už to tak asi aj ostane.
Slováci v traktoroсh Škoda a Zetor pútali pozornosť, vyšli s nimi pod Grossglockner Čítajte Z toho vyplýva, že ste sa museli dohodnúť aj so ženou.
Áno, bola to dohoda s manželkou. Traktory zaberajú priestor a ich údržba tiež vyžaduje čas a energiu. Nemôžem ich len nechať zapadnúť prachom. Treba sa o ne starať, pravidelne ich preštartovať, skúšať, či je všetko v poriadku. A, samozrejme, musí to byť spoločná dohoda, kde obaja partneri chápu a rešpektujú záľuby toho druhého. Manželka musela v úvodzovkách súhlasiť, ale ona je tolerantná, a tak sme našli spoločnú cestu.
Takže manželka vie traktor aj šoférovať?
Áno, vie, a nielen to, vie o ňom aj fundovane rozprávať. Keď sa vyberieme na dlhšie trasy, ide so mnou, hoci väčšinou ako spolujazdkyňa. Ale svoj traktor dokáže ovládať úplne sama, jazdí najmä kratšie trasy.
Čo pre vás znamenajú historické traktory?
Traktory mi pripomínajú detstvo. Prvá spomienka na traktor je z obdobia, keď som mal štyri roky. Starý otec nás vtedy presťahoval do nového domu na traktore Super 50. Pamätám si, že ma previezol a ukazoval mi náš nový dom. Povedal mi: „Aha toto je tvoj dom a tu budeš bývať.“ Tá chvíľa vo mne zostala navždy. Vďaka tej spomienke majú pre mňa traktory osobitý význam.
