Liptovský Hrádok – Podľa viceprimátora Jána Kubeka časť takto získaných peňazí mesto využije na kúpu multikáry pre Technické služby mesta, ktorá bude schopná čistiť a udržiavať chodníky v zimnom i letnom období. Za 700 tisíc Sk mesto predalo priestory bývalého informačného centra na Ulici SNP neďaleko železničnej stanice. V rámci súťaže najvyššiu ponuku dal podnikateľ František Langer z Jamníka, ktorý poslancom zastupiteľstva prisľúbil, že s radnicou bude konzultovať charakter využitia získaných objektov.
Poslankyňa Zdenka Jurčová tvrdila, že poslanci by mali mať dosah na to, aké prevádzky umiestnia v centre mesta. Jej kolega Stanislav Muráň ju doplnil výhradou, aby v predávaných priestoroch nevznikla nová herňa, aká je v susedstve. Nový majiteľ priestorov F. Langer to odmietol so slovami, že „pre herňu by to bola škoda“. Mesto odpredalo aj priestory bývalej kotolne na Rázusovej ulici spoločnosti J.M.H. L. Hrádok za 660 tisíc Sk a Jaroslavovi Vosátkovi – Kamex za 980 tisíc Sk. Časť ceny za predávaný majetok mesta však kupujúci uhradia vo forme daru. Malo by ísť minimálne o 150 tisíc Sk. Výnosy z predaja majetku tvoria kapitálové príjmy mesta, z ktorých sa financujú predovšetkým investičné akcie. Finančné dary sú však bežnými príjmami, z ktorých sa hradí bežná prevádzka mesta, a s touto kapitolou má L. Hrádok vážny problém. „Bežné príjmy sú v rozpočte mesta podhodnotené. Naháňame tam každú korunu,“ priznáva viceprimátor Ján Kubek.
Časť z jedinečných príjmov mesta – z predaja majetku, tak radnica vlastne preje, použije ich na financovanie bežných výdavkov mesta. Podľa prednostu mestského úradu Jaroslava Husa je to v poriadku, pretože zákon o rozpočtových pravidlách núti samosprávu financovať z bežných výdavkov aj akcie, ktoré by ona sama najradšej charakterizovala ako kapitálové – investičné výdavky. „Týka sa to napríklad údržby a nutnej opravy budov škôl,“ argumentuje J. Hus. Napätosť bežného rozpočtu radnice sa prejavil napríklad tým, že v auguste mestské kultúrne stredisko nemalo finančné prostriedky na mzdy pre svojich zamestnancov. Primátor mesta využil svoje právo a do výdavkov kultúrneho domu mimoriadne presunul 200 tisíc korún z výnosov dane z nehnuteľnosti. „Takáto úprava však nestačí a v októbri bude treba opäť upravovať rozpočet. Po vlaňajšom znížení počtu pracovníkov pritom vedenie mestského kultúrneho strediska už nemá veľký priestor pre ďalšie úspory,“ mieni J. Kubek. Okrem miezd kultúrnikov primátor o 100 tisíc korún zvýšil výdavky Technických služieb. Peniaze zhltla najmä výmena lavičiek v centre mesta.