Ružomberok – Aj keď sa vkuse tvrdilo, že MFK má dvoch rovnocenných brankárov, Ľuboš bol stále viac–menej len Muchovou dvojkou. Medzi žrde sa zväčša dostával len v časoch, keď Ján Mucha mal „stopku“ kvôli zdravotným problémom. Aj prvé dva zápasy ročníka 2005/2006 (doma s Interom a v Trnave) odchytal Mucha. Potom ale prišiel jeho transfér do Viktorie Plzeň a dlháň Hajdúch sa stal prvým gólmanom Ružomberka.
Ako ste prijali Muchov odchod? – pýtame sa Ľ. Hajdúcha (roč. nar. 1980)
- Nezakrývam, bol som úprimne rád, že môžem chytať, že nebudem v lige len sedieť na lavičke.
Vraj ste si tiež hľadali nejaké nové angažmán. Čo je na tom pravdy?
- Áno, často som rozmýšľal nad tým, že by som niekde išiel. Vyplývalo to z logickej túžby pravidelne chytať. Lenže nebolo by to vôbec jednoduché, pretože s Ružomberkom ma viaže zmluva až do júna 2007. Muchov prestup do Plzne však všetko vyriešil.
Určite vám ale neustále hlavou vírili rôzne myšlienky. Hlavne, ako ďalej?
- Počas troch ružomberských rokov som takmer každú prípravu počúval, že klub ide Muchu predať. Nikdy ale nič z toho nebolo. Takže som iba zaťal zuby a „makal“ v tréningu. Tri roky som poriadne nechytal, iba zaskakoval, keď bol Jano zranený. Byť neustále v takejto pozícii, to veru človeka nemôže baviť.
Mucha bol najprv na próbe v Slávii Praha, avšak zostalo len pri nej. Čo vám vtedy preblesklo mysľou?
- Akurát fakt, že minimálne ďalší polrok zase nebudem chytať. Iba trénovať a čakať, či sa Jano nezraní. Inak by som sa asi ťažko dostal do brány.
Takže momentálne ste už v pohode?
- Áno, som rád, že mám svoj osud vo vlastných rukách. Je tu veľká príležitosť a len na mne záleží, ako ju zvládnem. Chcem však preto urobiť maximum. Dlho som na túto chvíľu čakal.
