Na necelú minútu sa mu zastaví svet. Zdá sa, akoby nedýchal a ani nežmurkal. Keď je na svahu Petra Vlhová, zrejme nikto to neprežíva intenzívnejšie ako jej otec.
Keď bola malá, pred pretekmi jej pripravoval vyprážaný chlieb vo vajci. Neskôr dlho financoval jej kariéru a zháňal sponzorov. Vydržal, aj keď bolo najhoršie. Posledné roky už berie lyžovanie inak a verí, že jeho dcéra sa vráti po ťažkom zranení medzi elitu.
„Chcel by som, aby robila ľuďom radosť čo najdlhšie,“ načrtol IGOR VLHA.
V poslednom období ste neposkytovali veľa rozhovorov. Z akého dôvodu?
Všetko sa vyvíja, a aj vo Vlha tíme sme to urobili profesionálnejšie. Pomohol nám s tým tréner Mauro Pini. Máme mediálneho človeka, dostalo to celé štruktúru a pravidlá. Nemôže si každý z tímu len tak poskytovať rozhovory. Zistil som, že keď sa nerozprávam s novinármi, mám väčší pokoj. Snažil som sa byť vždy úprimný, nie vždy som našiel pochopenie aj na druhej strany. Povedal som si, že sa trochu stiahnem. Po dlhšom čase som urobil výnimku.
Ďakovala mu aj Shiffrinovej mama. Prečo chodia Slováci na preteky, keď je Vlhová zranená? Čítajte Ako s odstupom času hodnotíte to, čo sa stalo počas obrovského slalomu v Jasnej, v ktorom vaša dcéra spadla a vážne sa zranila?
Každé preteky sú päťdesiat na päťdesiat. Vždy sa môže prihodiť nejaké zranenie. Lyžovanie je rizikový šport. Zraneniam môžete predchádzať silovým tréningom, dobrou regeneráciou, čo sa nám dlho darilo. Nedá sa im však úplne vyhnúť. Bral som to ako fakt. Hoci bezprostredne po páde som mal zvláštne pocity.
Pripomenulo vám to situáciu z Petrinho detstva, keď sa na svahu nepríjemne zrazila s rekreačným lyžiarom?
Áno, to bolo brutálne. Vtedy sme chceli skončiť s lyžovaním. Vraveli sme si, že nepotrebujeme ísť na hranu. Každý rodič chce spraviť všetko pre svoje dieťa, ale vtedy sme si uvedomili, že zdravie je prvoradé. Peťa nás však prehovorila a lyžovala ďalej.
Čo sa dočítate v rozhovore:
- Ako sa zmenila jeho dcéra po ťažkom zranení,
- ako sa postavili sponzori k tomu, že nesúťaží,
- ako dôležitý je pre Vlhovú tréner Mauro Pini,
- ako vníma to, čo urobili s tímom za dvanásť rokov,
- dokedy bude podľa neho pokračovať v kariére,
- ako funguje spolupráca s novým zväzom.
Vtedy mala otras mozgu, zapadnutý jazyk a na trikrát zdrôtovanú sánku. V jej autobiografii ste povedali, že ste mali o ňu najväčší strach v živote. Čo ste prežívali po jej minuloročnom páde?
Je to naše dieťa. Každý rodič to zrejme chápe. Bolo mi jej ľúto. Keď som k nej prišiel na svah, bola jej strašná zima. Dával som jej ruky na líce, aby jej bolo teplejšie a zohriala sa. Mali sme určite strach, ale už je dospelá, zobrala to profesionálne.
V akej bola nálade, keď zistila, že má pretrhnutý väz v kolene a čaká ju dlhá rekonvalescencia?
Keď prišla z vyšetrenia v Ružomberku, ktoré potvrdilo pretrhnutý väz, doma ju čakal okruh jej najbližších. Napriek tomu, čo sa stalo, tam panovala dobrá nálada. Všetci sa smiali a boli pozitívni. Bol som rád, že je vo svojej komunite, ktorá ju držala nad vodou. Peťa to brala športovo. Vedela, že sa také niečo raz môže stať.
Obávali ste sa, aby roztrhnutý predný krížový väz neukončil jej kariéru?
