LIPTOV. „Áno, bol som aj predsedom Olympijského klubu Liptova, ktorý svojho času vznikol ako štvrtý na Slovensku. Bolo to trošku hektické obdobie a žiadalo sa celú situáciu upokojiť,“ pritakal mikulášky rodák, ktorý OKL viedol v rokoch 2004 – 2008.
Vlhovej otec prelomil mlčanie. Túžim ešte Petru vidieť šťastnú v cieli, tvrdí Čítajte Jerguš Bača, však vždy bol a to platí aj v súčasnosti, spojený predovšetkým, s ľadom. „V hokeji som našiel svoju sebarealizáciu, tak ako väčšina mojich rovesníkov a spoluhráčov. Nuž a potom tiež nespočetné množstvo kamarátstiev, i také čo pretrvali dodnes,“ prešla naša legenda k svojej celoživotnej láske.
Okrem zlata vo Švédsku so slovenským nároďákom má Bača zo svetových šampionátov aj dva bronzy v drese Československa (1989 Štokholm a 1990 Bern). „Veru, vzhľadom na dovŕšený vek, je už azda aj čas trochu bilancovať. Veľmi rád si spomínam na všetky etapy svojho športového života. Boli obohacujúce i pre moju rodinu, veď sme precestovali kus sveta a spoznali rôzne národy, či kultúry. Samozrejme, úžasný titul z Göteborgu stojí najvyššie.
Na Liptove je nedostatok futbalových rozhodcov. Chýba stredná generácia, tvrdí šéf LFZ Čítajte Tých neopakovateľných zážitkov však bolo ďaleko viac. Veľmi rád si vybavujem úplné začiatky slovenskej reprezentácie, po rozdelení Československa. Ako sme sa v rekordnom čase vyšplhali z najnižšieho poschodia až do A divízie majstrovstiev sveta. Nikdy nezabudnem na 6. miesto na Zimných olympijských hrách v roku 1994 v Lillehammeri. To bolo tiež niečo neskutočné,“ pokračoval čerstvý šesťdesiatnik, ktorý v reprezentačnom drese odohral 132 zápasov
Jerguš Bača sproboval aj kanadsko – americkú NHL, v drese už neexistujúceho klubu Hartford Whaters. V tejto súťaži sa objavil ako prvý obranca zo Slovenska. „Keď po roku 1989, bolo možné už oficiálne sa dostať do cudziny, viacerí hráči z federálneho tímu si našli zahraničné angažmány. Tiež v špičkových európskych ligách, vo Fínsku, v Švédsku, vo Švajčiarsku no i v ďalších krajinách,“ podotkol J. Bača, ktorý na klubovej úrovni pôsobil aj v Čechách, vo Švédsku a v Nemecku. Doma, s VSŽ Košicami bol majstrom Československa a Slovenska.
Lipták, narodený 4. januára 1965, hráčsku aktívnu kariéru zavŕšil v roku 2005. „Už som cítil, že je pravý čas. Posledné tri sezóny som odohral vo svojom rodnom Liptovskom Mikuláši. Tak som si to vysníval a splnilo sa. Už vtedy človek myslel, čo ďalej. Mojou ambíciou bolo zostať pri športe a prišiel prechod na trénerskú dráhu, kde som dodnes. Spolu s Stümpelom vediem prvoligové mužstvo Žiaru nad Hronom, ktoré je farmou Slovana Bratislava.““
Na záver sme boli zvedaví, čo náš svetobežník najviac cení z pôsobenia na trénerskej pozícii.
„V roku 2006 sme boli spolu s Františkom Hossom a Jánom Jaškom asistenti trénera slovenskej reprezentácie Jána Filca na olympiáde v Turíne. Mali sme vynikajúci tím, no vo štvrťfinále prišla prehra s Čechmi 1:3. Bolo to smutné, veď pred tým naše mužstvo dokázalo zdolať Rusov i Švédov. Robil som, hoci len krátko, asistenta trénerovi Vladimírovi Vůjtkovi, keď naša reprezentácia v roku 2012 získala striebro na majstrovstvách sveta v Helsinkách,“ doložil Jerguš Bača.
