ĽUBEĽA. Bol to anketový večer zatiaľ, so suverénne najväčšou noblesou. LFZ spolu s hostiteľskou obcou a za pomoci svojich partnerov pripravil krásnu slávnostnú bilanciu roka 2024.
Čo sa týka hostí, možno hovoriť o excelentnej účasti. V pléne sedel aj prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik, či prezident Únie ligových klubov Ivan Kozák. Zo SFZ prišli aj ďalší predstavitelia a takisto zo Stredoslovenského futbalového zväzu, na čele s jeho predsedom Stanislavom Neuschlom. V Ľubeľu navštívili aj primátori Ružomberka a Liptovského Hrádku Ľubomír Kubáň a Branislav Tréger, viceprimátor Liptovského Mikuláša Rudolf Urbanovič a niekoľkí starostovia obcí.

Oceňovali sa najlepší futbalisti regiónu podľa jednotlivých postov za rok 2024, takisto laureáti ďalších ankiet - najlepší tréner dospelých, najlepší tréner mládeže, najlepší rozhodca a rozhodca talent a prvý raz i mladé talenty. Štyri osobnosti regionálnej „koženej“ pribudli do Siene slávy LFZ.
Na úvod sa k prítomným prihovoril predseda LFZ Igor Repa, ktorý, keď v roku 2012 prevzal tento post, „pokrstil“ aj Jedenástku roka. Na začiatku, ako spomenul, sme najlepších futbalistov spoznali v rámci exhibičných zápasov a postupne sa tento úžasný projekt kreoval a vylepšoval. Plénum od mikrofónu pozdravil tiež hostiteľský „richtár“ Erik Gemzický.

Prvá repríza
Medzi žrde hlasujúci, podobne ako vlani, postavili Erika Kravčáka, ktorý vo Važci ťahá štvrtú sezónu. „Teší ma, že som tu druhý razu za sebou,“ dal sa počuť 26 – ročný gólman. „Čo sa týka mužstva, jeseň nebol zlá, avšak škoda niektorých zápasov, ktoré sa dali zvládnuť lepšie, mohli sme byť v top trojke.“ Na otázku, týkajúcu sa silnejších a slabších stránok, náš najlepší brankár odvetil: „Plusom sú asi pevné nervy, ktoré si dokážem v niektorých fázach zápasu udržať. V každom prípade však potrebujem zlepšiť rozohrávku.“
Exligista v Černovej
Pravý kraj obrany ovládol Lukáš Ondrek (TJ Máj Černová). „Oslovil ma tréner Jakub Kudlička, s ktorým som svojho času hrával v Ružomberku a v Oravskom Veselom.“ Takto vysvetlil svoj prestup do ružomberskej mestskej časti hráč, ktorý má v štatistikách aj 32 majstrákov v najvyššej republikovej súťaži. „Najviac si cením, že som zdravý a stále sa môžem stretávať s ľudmi. Som rád, že saaj niečo takéto úžasné zorganizovalo.“ Ondrek síce musí počúvať o šesť rokov mladšieho kouča, ale, ako s úsmevom prehodil, nevyžaduje si vykanie.
Pekná šnúra
Štvrtýkrát v rade medzi laureátov zavítal Martin Šimun (TJ Družba Smrečany/Žiar). „Asi ľudia nemali dať komu hlasy, tak zostali mne,“ uškrnul sa 28 – ročný bek, no jedným dychom dodal: „Svoju nomináciu beriem maximálne vážne a veľmi si ju vážim.“ Oproti situácii spred roka sa v Smrečanoch dosť zmenilo: „Vlani sme boli po jeseni predposlední, teraz je to ôsma priečka. Podarilo sa nám priniesť do kabíny kvalitu. Angažovali sme aj nového trénera. Keďže mne sa veľa toho nakopilo v ´áčku´ som zostal iba ako hráč a trénujem mládež, ktorú sme rozbehli,“ podal informáciu Šimun, ktorý začínal v Tatrane Liptovský Mikuláš.

Jedenástkový rekordér
„Teraz to bolo na veľmi vysokej úrovni zorganizované. Veď prišli aj najvyšší predstavitelia slovenského,“ vyhlásil Marko Kučera z Ludrovej, ktorý s piatimi čiarkami v počte nominácií prekonal Šimuna. Vlni však chýbal, lebo jednu sezónu potiahol vo Švošove. „Bol som sprobovať V. ligu,“ objasnil 23 – ročný obranca, ktorý o sebe prezradil: „Futbal hrám od malička a od šestnástich rokov nastupujem za A mužstvo Ludrovej. Myslím si, že zvlášť mojou silnou stránkou sú osobné súboje.“ K aktuálnej piatej pozícii OŠK v siedmej lige doložil: „Nič netreba meniť, iba viac trénovať. Potom môžeme byť aj prví.“
Ako víno
„Aj vzhľadom na svoj vek, toto som nečakal,“ pred publikom priznal ďalší obranca optimálnej jedenástky Pavol Slovák (OŠK Renop Liptovská Teplá). Takže ste ako dobré víno, čím starší, tým lepším, znela otázka. „Asi to tak bude. Hoci žiadny alkohol nepijem,“ reagoval skúsený futbalista. Líder tabuľky inkasoval len osem gólov, čo je krásne číslo. „Nie je to iba moja zásluha, veľmi dobre sa vzadu dopĺňame,“ poznamenal Slovák. Bývalému hráčovi Černovej sa na súčasnej futbalovej adrese páči: „Čo sa týka kabíny, je to paráda.“
Rodinný klan
Aj Dávid Makovický (OŠK Lisková) v liptovskej ankete zažil debut. „Som veľmi vďačný, za všetky hlasy,“ konštatoval 21 – ročný stredopoliar. „V žiackych kategóriách som hrával za Ružomberok a potom doma v Liskovej.“ V dedinskom ´áčku sú až traja Makovickí. „Spolu so mnou nastupuje starší brat Marcel a mladší brácha Ján, ktorý je brankár.“ A čo je za krásnym polčasovým druhým miestom? „Veľa a dobre sa u nás trénuje. Staviame na vlastných chlapcoch, na našich odchovancoch,“ vysvetľoval poslucháč Zdravotníckej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a smerom k jari dodal: „Prvá Liptovská Teplá je veľmi ťažký súper, ale pokúsime sa ju potrápiť.“
Prečo sa netrénuje?
Ďalším novicom bol Martin Matula z Liptovskej Teplej. „Moje prvé kroky s futbalom boli v Demänovej, no vážnejšie začiatky v Tatrane Liptovský Mikuláš. Tam som hrával zo dorast a za ´béčko´. Ďalej to bolo Liptovská Štiavnica a teraz Teplá,“ predstavil sa 26 – ročný stredopoliar, ktorý musel odpovedať aj na otázku, prečo líder VII. ligy takmer netrénuje: „Neviem, čo k tomu povedať. Čerpáme z našich skúseností. Ja sa však individuálne pripravujem.“ Hoci ŠK Renop sa miesto v piatej lige ocitol až v „okrese“, motivácia nevyprchala. „Ideme od zápasu k zápasu a chceme všetko vyhrať,“ zdôraznil Matula.
Keď doma nie ste doma
Hostiteľskú obec v hlavnej ankete zastupovali dvaja hráči. Ako prvý bol pozvaný na pódium Michal Tkáč. Partizán Ľubeľa najprv ovládol siedmu ligu a po jesennej časti mu patrí veľmi pekná piata priečka v súťaži o jedno poschodie vyššie. „Veru, asi nikto nečakal, že v dedine sa bude chodiť na šiestu ligu. My sme kráčali od zápasu k zápasu a vyšiel nám finiš. V jeseni sme niektorých stretnutiach možno mali aj trochu šťastie, ale samozrejme, že vládne veľká spokojnosť,“ vravel Tkáč, ktorý sa tiež priznal, že domáci kulturák do piatku (10. januára) vôbec nepoznal. Ale nezablúdil.
Poradili si aj so Zvolenom
Ako druhý farby Ľubele na milej slávnosti hájil Peter Dunaj. „Moje začiatky boli spojené s Ružomberkom. Tu išlo o žiacke kategórie. V doraste to už bol Liptovský Mikuláš. Nuž a potom ma oslovil predseda TJ Partizán Ľubeľa Marián Matejovie,“ povedal do mikrofónu 27 – ročný laureát. Reč bola aj o zápase 2. kola Slovnaft Cupu, v ktorom Partizán zo súťaže vylial druholigový Zvolen. „Nie, nebol za tým žiadny doping. Favorit hral zle a my sme boli lepší,“ povedal Dunaj.

S výškou basketbalistu
„Do Černovej išiel zo Švošova môj dobrý kamarát Peter Dudko a ja sním,“ vysvetlil svoju klubovú zmenu útočník Martin Dauda, ktorý v jeseni sedemnásťkrát napol sieť súperových brán. „S touto štatistikou nie som úplne spokojný, tých gólov mohlo byť aj tridsať päť. Azda som si ich nechal na jar.“ Chalan, basketbalových parametrov, s výškou 203 cm, tiež vysvetľoval, prečo je Černová po polovici súťaže „až“ tretia, aj za Liskovou. „V mužstve sú i viacerí noví hráči, takže sme sa trochu hľadali. Už sa však v príprave na to reaguje. Všetko robíme preto, aby sme sa dostali na prvú a možno aj vedúcu priečku.“

Dlho čakal na strelecké prebudenie
Útočník Mário Almaský (Liptovská Teplá) sa v jeseni dostal na 21 presných nástrelov. „Roky som bol skôr ten hráč, čo spoluhráčom góly pripravuje. V žiactve a v doraste koncovka bola mojim veľkým problémom. Ani potom to nebolo nič slávne, až v posledných piatich rokoch mi začalo padať,“ vysvetľoval najlepší kanonier siedmej ligy, ktorý si v Lubeli prevzal aj cenu za absolútne najlepšieho futbalistu Liptova za rok 2024. „Určite góly vždy potešia, lenže, ak mužstvo prehrá, pokazíte si celý víkend. Výsledky sú najdôležitejšie.“ Prečo skončil, pomerne predčasne s profesionálnym futbalom muž s 98 štartmi v prvoligovej scéne, nechcel zvlášť rozoberať, len utrúsil, že kvôli nezhodám s vedením MFK Ružomberok. „Teraz sa prioritne venujem rodine a svojmu športovému koníčkovi hlavne pre radosť. Neviem si predstaviť, čo bude, keď raz kopačky úplne zavesím na klinec.“

Jedenástka LFZ 2024: Erik Kravčák (Važec) – Lukáš Ondrek (Černová), Martin Šimun (Smrečany/Žiar), Marko Kučera (Ludrová), Pavol Slovák (Liptovská Teplá), Dávid Makovický (Lisková), Martin Matula (Liptovská Teplá), Michal Tkáč (Ľubeľa), Peter Dunaj (Ľubeľa), Martin Dauda (Černová), Mário Almaský (Liptovská Teplá).
Najlepší tréneri: Martin Chmela (Ludrová) a Jaroslav Pagáč (Prosiek).

Najlepší rozhodcovia: Dominik Jurko a Barbora Turčiaková (v kategórii talent).

Ocenení mládežníci - dorast: Richard Cárach (Ludrová), Dominik Frolo (Liptovské Revúce), Juraj Baniak (Prosiek), starší žiaci: Šimon Fulla (Černová), Martin Cibuľa (Liptovský Hrádok), Tobias Juráš (Jamník), mladší žiaci: Tomáš Garrett Tomáš (Liptovská Ondrašová), Lukáš Madliak (Liptovský Ján) dievčatá: Katarína Bobal (Východná).

Sieň slávy LFZ rozšírili: Rudolf Urbanovič, Milan Kralčiak, Pavol Ondrejka a Stanislav Mičuda.

Čestný odznak LFZ: Ján Kovalčík, prezident SFZ, Pavol Adamčiak, kontrolór SFZ, Milan Sládkovič, vedúci matriky SFZ, Stanislav Neuschl, predseda Stredoslovenského futbalového zväzu, Ján Hiko, športový lekár, Juraj Sýkora, športový lekár, Vladimír Hubka, sekretár LFZ.
Plakety LFZ za rozvoj futbalu v meste a v obci: Ján Blcháč, primátor Liptovského Mikuláša (ocenenie prevzal Rudolf Urbanovič), Ľubomír Kubáň, primátor Ružomberka, Branislav Tréger, primátor Liptovského Hrádku, Martin Baran, starosta Bešeňovej, Erik Gemzický, starosta Ľubele, Pavol Beťko, bývalý dlhoročný starosta Závažnej Poruby.