RUŽOMBEROK. Podľa svojho šéfa majú sladký život. Kurátorka a riaditeľka Fullovej galérie má prácu snov, no tá niekedy zahŕňa aj odpratávanie kusov tehál a mramoru. Vypadávajú z budovy, v ktorej aj zateká a cez prasklinu v múre je zvnútra vidieť von.
Národnú kultúrnu pamiatku sa Zuzana Gažíková s kolegyňami snažila udržiavať pri živote, no napokon vo funkcii končí. Kľúčiky odovzdáva dobrovoľne. Spolu s ďalšími vedúcimi pracovníkmi Slovenskej národnej galérie (SNG) podala výpoveď.
„Nechcem byť súčasťou rozkladu a neprofesionality,“ vraví riaditeľka Fullovej galérie, ktorá je vysunutým pracoviskom SNG. Národná kultúrna pamiatka je pre verejnosť zatvorená a jej stav sa neustále zhoršuje. Rekonštrukcia, ktorú mali na dosah, je pod novým vedením otázna, vraví Gažíková.

Počas svojej kariéry zažila už viaceré čistky a dosadzovanie spriaznených ľudí. „Funkciami si ich chceli ako keby zaviazať, kúpiť, odmeniť, nehľadiac na ich odbornosť a to, či danej inštitúcii pomôžu. To sa deje aj teraz,“ vraví na margo personálnych zmien, ktoré odštartovali napätie medzi zamestnancami národnej galérie a jej súčasným vedením.
Po odvolaní Alexandry Kusej sa na čele SNG v priebehu necelého pol roka vystriedali už traja riaditelia. Ani jeden podľa pracovníkov nebol kvalifikovaný. „Vôbec nerozumie našej práci, sme pre neho len čísla, jeho príkazy vnášajú do organizácie chaos,“ vraví o súčasnom riaditeľovi Zuzana Gažíková, ktorá v SNG pracuje zároveň ako kurátorka.

Rozprávali sme sa o tom, ako jej odchod ovplyvní budúcnosť Fullovej galérie, prečo je pre ňu aktuálna situácia neúnosná, čím je SNG pre národniarov tŕňom v oku, prečo nie je prepúšťanie pracovníkov šetrením, ale pomstou, ale aj o tom, že sladký život, ako sa o práci zamestnancov vyjadril súčasný riaditeľ národnej galérie, v jej prípade zahŕňa aj odpratávanie mramoru a kusov tehál.
Ako sa vám pracuje posledné mesiace?
Dosť zložito. Rekonštrukcia Fullovej galérie je na dosah, čoraz reálnejšími sa stávajú aj chýbajúce peniaze. Vypísali už výzvy, v ktorých sa malo ministerstvo uchádzať o grant na jej financovanie. Začiatkom decembra sme mali všetko pripravené na to, aby bolo vyhlásené verejné obstarávanie a aby práce sa mohli začať každú chvíľu.
Keďže súčasné vedenie SNG má iné priority, urobiť novú organizačnú štruktúru, znepríjemňovať všetkým život, mstiť sa, dostať odtiaľ odborníkov, tak dnes nik nevie, vrátane mňa, v akom sme štádiu. Zažívame neistotu, či rekonštrukcia bude, alebo nebude. Kladiem si otázku, či vôbec chcem, aby za takýchto okolností prebehla, keďže nik nemá garanciu, že všetky peniaze budú použité v prospech galérie.
Zároveň sa pre mňa stáva depresívnym chodiť rok a pol do zatvorenej galérie, ktorej stav sa viditeľne zhoršuje. Prasklina v obvodovom múre sa zväčšuje, vypadávajú z nej kusy tehál, uvoľňuje sa mramorový obklad na fasáde.
Zamestnanci národnej galérie verejne hovoria, že pod novým vedením zažívajú nátlak, zastrašovanie, chaos, pokus o vyštvanie odborníkov. Máte s tým osobnú skúsenosť aj vy?
So súčasným generálnym riaditeľom Niňajom som sa osobne nestretla, komunikácia s ním prebieha iba emailom formou príkazov. Niektoré sú v praxi nevykonateľné, alebo vnášajú do organizácie chaos. Akékoľvek finančné a zmluvné záväzky musia prejsť cez neho, pracovníkom galérie tiež bez jeho povolenia zakázal komunikovať s verejnosťou.
Ako vám to v praxi zasiahlo do práce?
Mali sme nastavený systém, kto môže robiť objednávky, zmluvy, bol to pomerne rýchly a funkčný proces, ktorý, samozrejme, skontrolovalo viacero kompetentných hláv a očí. Po vydaní príkazu som si nevedela predstaviť, ako mieni všetko posudzovať, ide o obrovský objem materiálov, navyše, keď ani nerozumie práci v galérii a nevie, čo koľko v rámci produkcie a výstav môže bežne stáť. Nerozumie tiež, že z titulu našej práce väčšina z nás denno-denne komunikuje s verejnosťou, či už s návštevníkmi, umelcami, partnermi alebo dodávateľmi.
Dochádzalo aj k situáciám, keď návštevníkom, ktorí sa chceli telefonicky opýtať praktickú vec, ohľadne vstupného, tak im pracovníčka podľa nariadenia riaditeľa povedala, nech svoju otázku formulujú emailom a na ten im odpovedia.

Pod tlakom množstva správ nám zrazu začal inštrukcie písať asistent riaditeľa. Ale akú relevanciu má jeho email? Nastal totálny chaos, nikto nevedel, kto má aké kompetencie. Ale opäť je to len dôkazom, že sa riaditeľom stal človek, ktorý vôbec nerozumie našej práci a už vôbec nerozumie, čo robia jeho zamestnanci. Sú preňho len čísla. A keď chce prepúšťať, vôbec ho nezaujíma, akí sú prínosní pre inštitúciu, či sú to bežné profesie alebo erudovaní odborníci.
Súčasné vedenie SNG pri výpovediach argumentuje prebytočnosťou, respektíve potrebou šetriť, pričom k prepúšťaniu dochádza aj v iných odvetviach.
Inštitúcia predsa nemôže šetriť spôsobom, že zároveň vytvára nové a nezmyselné pracovné miesta. Na sekretariáte riaditeľa sedia dvaja noví páni, bývalý riaditeľ Miloš Timko ostal v SNG na dohodu so mzdou 48 eur na hodinu. To je aké šetrenie?
Konsolidáciu navyše SNG naplnila, čo mám informácie, v rámci personálnych kapacít bola dosiahnutá desaťpercentná úspora. Vyjadrenia, že treba ďalej šetriť, už nie sú súčasťou konsolidácie, to už je súčasťou pomsty.
A už keď teda konsolidujeme, nebudeme ako prvých prepúšťať vlajkových a najkompetentnejších ľudí, ktorí majú kontakty a sú uznávaní odborníci minimálne v stredoeurópskom priestore, a zaslúžili sa o to, že do SNG začali prichádzať výstavy z iných významných inštitúcií. Vďaka nim začal byť o SNG záujem, a nielen preto, že je pekná a zrekonštruovaná.

Vy ste výpoveď podali sama, spolu s ďalšími ôsmimi vedúcimi pracovníčkami SNG. Prečo ste sa takto rozhodli?
V SNG pracujem približne rok a pol aj ako senior kurátorka. Keby som ňou nebola, asi by som sa rozhodovala ťažšie, čakala by som na vývoj situácie, predovšetkým kvôli rekonštrukcii Fullovej galérie. Ale mimo nej mám rozpracované tri veľké výstavné projekty, pomerne náročné, a vyhodnotila som, že za momentálnej situácie ich nedokážem spraviť v kvalite, v akej si predstavujem, a ani načas.
Odchádzajú ľudia, s ktorými na projektoch spolupracujem, jedna senior kurátorka dostala výpoveď a je tlačená k čerpaniu dovolenky. Odchádza aj riaditeľka produkcie, dôležitý človek pre prípravu výstavných projektov. Nechcem byť súčasťou takéhoto rozkladu a neprofesionality. Mala som tiež pocit, že by som z tej práce nemala radosť a len by som sa trápila, lebo v takejto nepredvídateľnej situácii sa ťažko tvorivo pracuje.
Ako dlho ste ju zvažovali?
Bolo to vyhodnotenie momentálnej situácie. Dianie v kultúre bolo také absurdné, na všetkých frontoch, že som stále dúfala, že sa v koalícii, kde musia byť aj ľudia, ktorým to myslí a sú slušní, niekto zobudí a povie, už stačilo. Ale zjavne nikomu neprekáža, že takto likvidujeme kultúru.

Trúfate si odhadnúť, ako váš odchod ovplyvní plánovanú rekonštrukciu?
Myslím si, že plánovanú rekonštrukciu nemá súčasné vedenie vôbec ako prioritu. Môže sa stať, že zmeškáme vlak. Ak aj nezmeškáme a pustia sa do rekonštrukcie, neviem, či to bude výhra. Viac mám obavy z toho, čo sa udeje s depozitármi a zbierkami, ak zo SNG odídu aj ľudia, čo na ne dohliadajú. Aj Fullove diela sú v depozitári.

Galéria je pre svoj zlý technický stav pre verejnosť zatvorená. Vaša prítomnosť v nej bola dôležitá, spolu s ďalšími pracovníčkami ste sa v rámci možností snažili zabrániť, aby ešte viac degradovala.
V galérii pracujeme už len tri, pričom jedna kolegyňa je aktuálne na rodičovskej dovolenke, ja dávam výpoveď, ďalšia kolegyňa ju tiež zvažuje. Neviem si predstaviť, že ak obe odídeme, položíme na stôl kľúče, čo bude ďalej. Koho príjmu? A príjmu niekoho, aby chodil do zatvorenej budovy? Kto bude kontrolovať, či v nej zateká? Bude sa tam kúriť? My sme tú budovu minimálne temperovali. Keď opustíte budovu, rýchlejšie umrie. Je mi to naozaj ľúto, tá architektúra je výnimočná. Keby sa galéria začala rekonštruovať teraz, do dvoch rokov ju môžeme otvoriť aj s novou expozíciou.
V článku sa dozviete aj:
- kedy zažila podobne náročné situácie a obsadzovali posty ľudia, čo mali moc,
- prečo by malo ľudí dianie v SNG zaujímať,
- prečo podľa nej vrcholoví politici pri prejavoch strácajú zábrany,
- čo jej dáva nádej, že sa situácia zmení.
Tu sa natíska otázka, či si je vedenie SNG, ale aj ministerstva kultúry, vedomé, o čo môžu prísť.
Pre mňa to už ani nie je otázka, či sú si toho vedomí, im je to jedno. Pre mňa je skôr otázka, či sú si voliči, najmä Ružomberčania, ktorí volili túto garnitúru, ale aj tí, čo vôbec nevolili, vedomí toho, čo sa s kultúrou deje a že sa sem vďaka tomu možno Fulla tak skoro nevráti.
Aké máte ďalšie plány?
Prvý raz budem na úrade práce, to si užijem. To je existenčná rovina, čo sa týka sebarealizácie, budem pokračovať na rozpracovanej výstave maliarky Ester Šimerovej-Martinčekovej, mám tiež nejaké spolupráce s výtvarníkmi. Hovorím si však, ktovie, čo bude zajtra. Ešte trošku optimisticky verím, že tento absurdný stav nemôže vydržať dlho a že sa azda situácia zmení.
Pripúšťate, že by ste za nejakých okolností vrátili?
Vrátila by som sa veľmi rada. Môj odchod do dôchodku som si predstavovala inak, zo zrekonštruovanej galérie, s novou expozíciou, s tým, že si aspoň rok ešte galériu užijem. Bolo by to možné za predpokladu, že sa do riadiacich funkcií vrátia kompetentní ľudia.
Generálny tajomník rezortu kultúry Lukáš Machala ako aj súčasný riaditeľ Niňaj označil SNG za nepriateľské územie, pracovníkom tiež vyčítali chýbajúci rešpekt voči vedeniu, napríklad keď sa mu na vernisáži otočili chrbtom. Ako toto vnímate?
Mali by sa zamyslieť, prečo sa k nim zamestnanci takto správajú. Tieto reakcie vyvolali dosadzovaním nekompetentných ľudí. V SNG pracujú vzdelaní, inteligentní, sčítaní ľudia, pochopiteľne vyjadrujú nevôľu na mocenské zásahy, ktoré neprinášajú nič konštruktívne.