LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Veľké emócie, nadšenie, výkriky a úsmevy zrazu vystriedalo absolútne ticho. Šok a zdesenie.
Keď Petra Vlhová pred rokom spadla počas obrovského slalomu Svetového pohára v Jasnej, ľudia sa v cieli chytali za hlavu. So zatajeným dychom sledovali, čo s ňou bude.
Keď dlhšiu dobu ležala v sieti a nezdvíhala sa, tušili, že je zle. Až po niekoľkých minútach ju organizátori zabalili do fusaku a na sánkach odviezli dole.
Vlhová v cieli zamávala divákom, ktorí sa ju snažili povzbudiť potleskom. O chvíľu ju už vrtuľník odviezol na vyšetrenie do nemocnice v Ružomberku.
Verdikt bol nemilosrdný. Roztrhnutý predný krížový väz. Zranenie, ktoré dovtedy nikdy nemala. Nielenže jej skončila sezóna, ale čakal ju dlhý a náročný návrat na lyže.
Zapadnutý jazyk a zdrôtovaná sánka
Nepríjemné zranenie bolo o to bolestivejšie, že sa stalo pred domácim publikom. Na mieste, kde vyrastala. V Jasnej. V detstve už v tomto stredisku prežívala chvíle hrôzy.
Mala desať, keď sa na tréningu zrazila s rekreačným lyžiarom. Bola to rana ako z dela.
„Pamätám si len zvuk skútra a to, ako sa ma snažili upokojiť, lebo som veľmi kričala.Potom som sa prebrala až v nemocnici,“ priznala Vlhová vo svojej autobiografii.
Najväčší mediálny výtlak má Vlhová. Popularita je ošemetná vec, vraví sociologička Čítajte Mala otras mozgu, zapadnutý jazyk a asi na trikrát zdrôtovanú sánku.
„Bolo to dosť vážne. Vidieť dieťa na áre s drôtmi bolo srdcervúce. Manžel sa totálne zložil,“ naznačila Vlhovej mama Zuzana.
„Mal som vtedy o ňu najväčší strach v živote,“ dodal Igor Vlha.
„Bola to moja najvážnejšia nehoda na lyžiach. Zachránila ma prilba. Na kopci ju majte, prosím, vždy na hlave. Bez prilby by som nešla ani na voľné lyžovanie. Človek môže spadnúť len ľahko, ale ani neviete ako, buchnete si hlavu o sneh či o ľad,“ upozornila Vlhová.
V posteli prosila, aby ju pustili na preteky
Nepríjemná skúsenosť by s mnohými lyžiarmi poriadne zamávala. Mladučká Liptáčka je však z iného cesta. Prebehlo len zopár dní a už sa rodičov pýtala, či môže ísť na preteky.
Jej otec bol najskôr rezolútne proti.
„Nechápala som, keď si ku mne ľahla do postele a prosila, aby sme ju pustili na preteky. Lyžovanie musí vážne milovať,“ vravela si mama Zuzana.
Hlava im vravela skôr nie, ale žiarivé detské očká ich napokon obmäkčili. Hoci sa obávali, aby sa niečo podobné nezopakovalo.
