HYBE. Jeho meno patrí neodmysliteľne nielen k slovenskej literatúre, ale aj k filmu. Do najširšieho povedomia slovenskej kultúry vošiel Peter Jaroš kultovým románom Tisícročná včela, ale nemenej rovnako ho preslávil aj Pacho, hybský zbojník.
"Tak v Hybiach je tradícia, že z tadiaľ bolo viacero umelcov - napríklad Julo Lenko ako básnik, Dobroslav Chrobák ako výborný prozaik. Boli to moji, povedal by som, predchodcovia, ktorých som sa istým spôsobom držal. Tak som sa dostal k písaniu, ktoré sa potom stalo mojou profesiou," odpovedal jubilant pre TASR na otázku ako sa u neho zrodila túžba vykročiť cestou spisovateľa.
22. januára oslavuje majstrovský rozprávač, spisovateľ, scenárista a dramaturg Peter Jaroš 85 rokov.
Narodil sa 22. januára 1940 v liptovskej obci Hybe do rodiny murára. Základnú školu vychodil v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie získal v Liptovskom Hrádku. V štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 1958 až 1962 študoval odbor slovenčina a ruština.
Po ukončení vysokej školy a absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval ako redaktor v týždenníku Kultúrny život (1964 - 1965). Odtiaľ prešiel do literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1972 až 1990 pracoval ako scenárista a ústredný dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe na bratislavskej Kolibe.
Po Nežnej revolúcii pôsobil ako spisovateľ v slobodnom povolaní. Od júna 1992 do septembra 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady (po zmene názvu 1. októbra 1992 Národnej rady SR) za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). V tomto období sa stal spoluautorom preambuly Ústavy Slovenskej republiky.
Po odchode z parlamentu bol umeleckým riaditeľom v nezávislej produkčnej filmovej spoločnosti Trigon Production a pracoval v Národnom literárnom centre a v Národnom osvetovom centre.
Peter Jaroš debutoval v roku 1963 novelou Popoludnie na terase. Zatiaľ posledná kniha poviedok pod názvom Pasca vyšla v roku 2021 s príznačným podtitulom ´Neskorý zber´. Je autorom troch desiatok kníh, šiestich rozhlasových hier a ôsmich filmových scenárov.
Spočiatku literárne experimentoval a počas takmer šiestich desiatok rokov prešiel výraznou literárnou premenou. "Chodil som na Filozofickú fakultu a teda som poznal rôzne literárne smery, preto som aj často experimentoval - antiromány, existencializmus a podobne. Mám rád Tajovského, Kukučína a všetkých, ktorí sa vyznačovali jednoduchosťou svojich prozaických diel. A teda zistil som, že najťažšie sa píše najjednoduchšie," odhalil svoju literárnu premenu spisovateľ.
Medzi jeho dielami sa vyníma jeden z najlepších slovenských románov 20. storočia, národný epos, Tisícročná včela (1979), ktorý mapuje ságu rodu Pichandovcov podobnú životu či práci včiel v úli. Ide o epickú metaforu slovenského života, tisícročného trvania slovenského národa v často nie žičlivom historickom priestore.
"Tisícročná včela je, povedal by som, obraz Slovákov, lebo tisíc rokov sme istým spôsobom boli zaznávaní a Tisícročná včela je to preto, lebo včely spolupracujú v úli. To znamená, že istým spôsobom tam bola snaha udržať sa pri živote, byť kultúrnym a napriek všetkému zachovať si jazyk i kultúru, čo sa nám Slovákom nakoniec podarilo," priblížil Peter Jaroš, ktorý nad románom pracoval takmer desať rokov.
V roku 1983 napísal spoločne s Jurajom Jakubiskom scenár k rovnomennému filmu Tisícročná včela, pričom Juraj Jakubisko sa chopil aj réžie. Snímka sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom desaťročia. Film získal cenu Zlatý fénix na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a bol nominovaný na filmového Oscara.
Voľným pokračovaním Tisícročnej včely bol román Nemé ucho, hluché oko (1984). Podľa vlastnej predlohy napísal tiež scenár k filmu Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník (1975), ktorý sa takisto stretol s mimoriadnym diváckym úspechom a stal sa najúspešnejšou komédiou v dejinách slovenskej kinematografie.
Romány, novely a poviedky Petra Jaroša vyšli knižne vo viacerých jazykoch. Napríklad len román Tisícročná včela bol preložený do desiatich jazykov, pričom najnovšie, tento mesiac, vyšiel v španielčine.
Po opakujúcich sa vážnych zdravotných problémoch a problémoch s kolenami napokon skončil na invalidnom vozíku. "Bez pomoci manželky by som to asi nezvládal... Ale, ako mi hovorí žena, spisovateľ potrebuje, aby mu išla hlava a nie nohy. Bez nohy sa dá, bez hlavy by to bolo ťažšie - a hlava mi zatiaľ ide. Cítim sa byť oveľa zdravší ako, keď som mal 80 rokov a teraz v 85-ke sa bojím, že sa dožijem aj stovky," povedal pre TASR jubilant.
S manželkou Zuzanou Jarošovou, publicistkou, scenáristkou, vydavateľkou a generálnou komisárkou Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) žije v Bratislave od roku 1980.
Spisovateľ Peter Jaroš, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, získal za svoju tvorbu viaceré ocenenia - v roku 2000 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2010 to bola Cena ministra kultúry SR. Cenu spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo si prevzal v roku 2014, v roku 2019 najstaršie národné ocenenie Mimoriadnu cenu Igric a v roku 2020 získal Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo.
