LIPTOV. Mestá ťahajú za kratší koniec, kým obce v ich blízkosti rastú. Ale ani to nemusí byť zárukou zvýšeného záujmu o bývanie na vidieku. Dôležité sú aj podmienky na výstavbu, ktoré obce geograficky majú a územnými plánmi vytvárajú.
Ťahúňom v počte nárastu obyvateľov na Liptove sú v percentách obce Podtureň a Bešeňová. Podarilo sa im narásť až násobne. Počet obyvateľov Podturne aj Bešeňovej sa za ostatných dvadsať rokov zdvojnásobil. V oboch prípadoch sú dôvody totožné. Nachádzajú sa v blízkosti okresného mesta, sú rovinaté a obce vo veľkom stavali nájomné bytovky.
V okrese Liptovský Mikuláš najviac narástli za 20 rokov obce Podtureň, Liptovský Ján, Svätý Kríž a Bobrovec. Všetky sa nachádzajú vo vzdialenosti do 10 kilometrov od okresného Liptovského Mikuláša a pribúdajú v nich novostavby.
Podtureň sa rozrastie ešte viac
„Naša obec má výbornú polohu medzi dvoma mestami, v ktorých naši obyvatelia väčšinou pracujú. Výhodou je aj dobré dopravné spojenie, zabezpečené základné služby v obci, dobrá lokalita na relax a šport. Samozrejme, záujem o bývanie v našej obci narástol aj vďaka možnosti získať bývanie v nájomných bytoch a potom možnosť bývania v rodinných domoch, keďže sa rozšírila individuálna bytová výstavba a ešte sa bude rozširovať,“ vysvetlila Ivona Vejová, starostka obce Podtureň.
Problém s neochotou prihlasovať sa na trvalý pobyt evidujú aj v Podturni. Ako vysvetlila starostka, nových obyvateľov sa snažia presvedčiť, že zmenou trvalého bydliska do dediny bude mať obec vyššie podielové dane. „Podlieha tomu aj naša parkovacia politika pri nájomných bytových domoch,“ povedala Vejová.
Dedina na polceste medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Hrádkom má momentálne slušne zabezpečené služby.
„V roku 2017 bola u nás otvorená materská škola. Čo sa týka komerčných služieb, máme v obci dva obchody, maséra, kozmetičku, krajčírku, reštaurácie, čerpaciu stanicu,“ doplnila starostka.
Podtureň sa rozrastie v budúcnosti ešte viac, súkromný investor plánuje individuálnu aj hromadnú výstavbu v lokalite Nižná Roveň.
Liptovský Ján má takmer sto obecných bytov
Za Podturňou je v rebríčku obcí s najväčším prírastkom v okrese Liptovský Mikuláš Liptovský Ján. Ako vysvetlil starosta Roman Vajs, je za tým najmä vybudovanie obecných nájomných bytov a nových štvrtí pre individuálnu bytovú výstavbu.
„Obec momentálne vlastní päť bytových domov, v ktorých sa nachádza 97 nájomných bytov a podporuje alebo priamo spolupracuje na budovaní nových štvrtí. Vďaka tomu za toto obdobie pribudlo minimálne 50 stavebných pozemkov a ďalšie sa plánujú,“ ozrejmil.
Okrem pohodlnej dostupnosti do okresného mesta, rýchleho prístupu na diaľnicu a rekreačnej oblasti stojí za záujmom o bývanie v dedine aj občianska vybavenosť. Obec má materskú a základnú školu, obchody, služby a poštu. Rozvinutý turizmus zároveň zamestnáva množstvo domácich.
Hoci sa v dedine stavia, aj v Liptovskom Jáne musia vymýšľať spôsoby, ako ľudí presvedčiť, aby sa tam prihlásili aj na trvalý pobyt.
„Priamo to súvisí s financovaním chodu obce. Obec, žiaľ, nemá veľa možností, ako túto situáciu riešiť, je to každého slobodná vôľa, kde si prihlási svoj trvalý pobyt. Máme však niekoľko motivačných prvkov najmä pre mladé rodiny. Jedným z nich je rodičovský príspevok pri narodení dieťaťa s trvalým pobytom v obci, v obci sa nachádza materská a základná škola a neustále sa snažíme skvalitňovať služby obyvateľom a organizujeme rôzne kultúrne a spoločenské podujatia pre všetky vekové kategórie obyvateľstva,“ priblížil Vajs.
V dedine sa chystá ďalšia výstava. Nezabezpečuje ju obec, ale súkromní investori.
„Momentálne zvládame rastúce požiadavky spojené s nárastom počtu obyvateľov. S ohľadom na plánovanú ďalšiu výstavbu však aktívne pripravujeme a plánujeme opatrenia na riešenie danej situácie,“ dodal liptovskojánsky starosta.
Vyľudňujú sa najmä vzdialené dediny
Opačná situácia je v obciach Liptovská Kokava, ktorá prišla o viac ako 160 obyvateľov, či Východná alebo Hybe, ktorých počet obyvateľov klesol o približne 140. Spája ich vyššia vzdialenosť od okresného mesta.
V percentách strácajú najviac obce, ktorých obyvatelia to majú do okresného Liptovského Mikuláša najďalej. Veľké a Malé Borové prišli za posledných 20 rokov o takmer polovicu obyvateľstva. Na Hutách je situácia podobná. Charakter troch odľahlých obcí sa však mení, z tradičných dedín sa stávajú chalupárske a rekreačné oblasti.
Najľudnatejšou dedinou v okrese Liptovský Mikuláš je Važec, najmenšou Veľké Borové.
Darí sa dedinám v blízkosti Ružomberka
Najväčšou dedinou v okrese Ružomberok a celkovo na Liptove sú podľa údajov z konca roka 2024 Liptovské Sliače, žilo v nich takmer 3800 obyvateľov.
Najmenšou dedinou v okrese je Potok so 104 obyvateľmi. Najmenšia ružomberská dedina si stále drží počet trvalých obyvateľov okolo stovky.
Mesto Ružomberok sa za ostatných dvadsať rokov podstatne vyľudnilo, no obce v jeho východnej blízkosti raketovo rastú.
Najviac obyvateľov sa prisťahovalo do Liptovskej Štiavnice, za dvadsať rokov narástla z 878 ľudí na 1414, ide o prírastok 536 obyvateľov.
Druhý najvyšší prírastok v okrese Ružomberok evidujú v Bešeňovej, počet obyvateľov sa zdvojnásobil. Výrazne narástla aj Štiavnička, ktorá tesne susedí s mestom Ružomberok, a aj obec Ivachnová.
Na konci rebríčka sú koncové dediny Liptovská Lúžna a Liptovské Revúce. Aj tu ide o najviac vzdialené dediny od okresného mesta.
(zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky)
