RUŽOMBEROK. Jed pavúka, známeho ako čierna vdova, môže ohroziť zdravie človeka. V Európe a na Slovensku sa nevyskytuje prirodzene, ak ho tu zaznamenajú, ide o jeho zavlečenie.
Čiernu vdovu prvý raz zachytili arachnológovia už aj na Slovensku, prvý zdokumentovaný prípad je z Ružomberka.

„Patria k takzvaným synantropným druhom, a práve z tohto dôvodu sa niekedy dokážu šíriť s tovarom na veľké vzdialenosti, čo bol aj prípad nášho pavúka, ktorý pricestoval v krabici so strojovými súčiastkami z Kalifornie až do Ružomberka. Nami zaznamenaný jedinec patrí k pomerne veľkému druhu čiernej vdovy s názvom Latrodectus hesperus, ktorý sa prirodzene vyskytuje najmä v západnej časti USA a v Mexiku. S tovarom však už bol občas zavlečený do Európy. Pre Slovensko je toto prvý zaznamenaný prípad,“ povedal arachnológ Pavol Purgat.
O náleze informovala Andrea Nozdrovická zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Pavúka zaznamenal práve Purgat z Ústavu krajinnej ekológie SAV.
Majú rady blízkosť človeka
„Čierne vdovy, odborne nazývané snovačky rodu Latrodectus, patria medzi niekoľko málo pavúkov, ktorých jed môže ohroziť aj človeka. Predstavujú riziko nielen kvôli samotnej jedovatosti, ale aj preto, že sa veľmi často vyskytujú v bezprostrednej ľudskej blízkosti , v budovách a ich okolí,“ vysvetlil arachnológ.
Purgat ďalej uviedol, že k zavlečeniam čiernych vdov do Európy dochádza pomerne často, no odborníci zatiaľ nepoznajú prípad, že by sa v týchto podmienkach zdomácneli. Hoci je ich jed pomerne silný a vyskytujú sa v blízkosti ľudí, nie sú príliš útočné, a k uhryznutiu dochádza zväčša len pri náhodnom kontakte.
„Napríklad pri pritlačení pavúka bosou nohou alebo pri poškodení jeho siete. Z tohto dôvodu uhryznutia ani v prirodzenom areáli druhu nie sú príliš časté. Navyše, uhryznutie čiernej vdovy, hoci je veľmi bolestivé, zvyčajne nie je život ohrozujúce, a aj vďaka dobrej zdravotnej starostlivosti úmrtia po uhryznutí v posledných desaťročiach prakticky neexistujú,“ dodal.
Obávať sa zatiaľ netreba
Druh čiernej vdovy, ktorú objavili na Liptove, žije v teplejších podmienkach, než má sever Slovenska.
„Nami zaznamenaný jedinec bol dospelá samica, ktorá strážila znášku vajíčok. Či by však dokázali mláďatá úspešne vyrásť aj v našich podmienkach, je otázne. Je pravda, že vzhľadom na synantropný výskyt môžu byť jedince chránené pred nepriazňou počasia a teoreticky sa môžu rozmnožovať a vytvoriť menšie lokálne populácie, no takýto prípad zatiaľ z Európy známy nie je.“
Verejnosť sa podľa P. Purgata pravdepodobne nemusí obávať, že by čierne vdovy na Slovensku zdomácneli.
„Vzhľadom na to, že počet náhodných zavlečení do Európy rastie, nakoniec sa nepôvodné čierne vdovy môžu niekde udomácniť. Predpokladám však, že pokiaľ takáto populácia niekde vznikne, pôjde skôr o subtropické oblasti v okolí Stredozemného mora. Svoju úlohu môže zohrať aj klimatická zmena. Pozvoľné zvyšovanie teplôt môže na mnohých miestach uľahčiť zavlečeným jedincom adaptáciu,“ uzavrel vedec.
