MARTINČEK. V malej liptovskej dedinke Martinček pri Ružomberku mali jediný obchod s potravinami. Prevádzkovala ho Eva Pavlíková vyše tridsať rokov.
Nákupný košík tu nebolo treba, išlo totiž na dnešné pomery o čoraz raritnejšiu predajňu – pultovú.
Každého zákazníka osobitne obslúžila, žiadaný tovar vybrala z regálov za sebou a položila na pult. Ten bol v najlepších časoch zaplnený bochníkmi chleba a pečiva, každý deň jej dovážali čerstvé.
Mala to byť exkluzívna liptovská rezidencia s kaštieľom, stavba stojí a do pamiatok zateká Čítajte A keď sa zišlo viac ľudí naraz, postavili sa do radu. Niektorí to zvykli využiť aj ako príležitosť na rozhovor so susedmi či známymi z obce.
„A čo ideš variť?“ pýtali sa ženy navzájom, inšpiráciu na obed si pritom od nich brala aj pani Eva.
Družné debaty sa však z obchodíka postupne vytrácali. „Vylúštila som celú krížovku a nikde ani ducha,“ vraví. Teraz je na dverách Potravín Eva nalepený oznam „zrušená predajňa“.
Obec zároveň po viac ako sedemdesiatich rokoch ostala bez obchodu s potravinami.
Ľudí ubúdalo
Eva Pavlíková bude mať 70 rokov, pár rokov je už na dôchodku. Pracovala by aj ďalej, no obchodíku sa už veľmi nedarilo. „Dakedy sa predalo dvadsať chlebov, teraz som mala problém predať za deň štyri,“ vraví majiteľka obchodu.
Na pulte mali čerstvé pečivo každý deň. (zdroj: archív EP)Keďže s manželom gazdujú, zostatkovým pečivom, čo sa za týždeň nazbieral, skŕmili aspoň domáce zvieratá. „Nešlo nám to, obchod sa už nedal ekonomicky udržať,“ vloží sa do rozhovoru jej manžel Dušan. Ku koncu minulého roka sa ho preto po dlhšom zvažovaní rozhodli zatvoriť.
Vravia, že zákazníci začali postupne ubúdať po príchode supermarketov. Rodiny dnes už bežne vlastnia auto a aj obchody v meste sú pre nich dostupnejšie. „Kedysi nebolo toľko áut, dnes je to inak. Ľudia po práci zastavia pri Lidli, Kauflande, urobia veľký nákup a majú na týždeň pokoj,“ konštatuje Pavlík. Svoje podľa neho zohrali aj vyššie náklady, odvody a dane.
V článku sa dozviete aj:
- Prečo obchodík otvorila už aj o polnoci,
- aký sortiment predávali a či by u nich nakúpili aj celiatici,
- prečo si ešte nevie naplno užiť oddych, do ktorého ju okolie povzbudzuje,
- čím sa živila pred nástupom do predajne.
Dvere predajne ešte pravidelne otvárali seniori, chlapi si tu zvykli kupovať pivko. Miestni si to k pani Eve namierili, aj keď si niečo zabudli kúpiť alebo im niečo doma chýbalo. „Ale takto sa prevádzka udržať nedá,“ konštatujú.
Čerstvé rožky aj mucholapka
Na pulte mali čerstvé pečivo každý deň. Starší v Martinčeku si pamätajú časy, keď ho pred pani Evou mali iba trikrát do týždňa.
Ľudia si v malej predajni v priestoroch kultúrneho domu mohli kúpiť základné potraviny, ovocie, zeleninu, mäsové výrobky, ale aj ďalšie potreby do domácnosti. „Kedysi sa to nazývalo rozličný tovar. Mala som aj hrnce, metly, holiace strojčeky, prášky na pranie, drogériu,“ vyratúva Eva Pavlíková. „Aj mucholapku,“ dopĺňa ponuku sortimentu Dušan, čím svoju manželku rozosmeje.
Pýtame sa, ako sa snažili udržať ľudí a ustáť konkurenciu v podobe supermarketov. Popri stálej ponuke mali aj tovar na objednávku.
