PROSIEK. Očaruje svojimi hlbokými kaňonmi, vápencovými skalami, vežami a divokým horským potokom s vodopádmi.
Turisti prechádzajú úzkym kaňonom po lavičkách a rebríkoch. Aj preto ju volajú liptovskou zmenšeninou Slovenského raja.
Známa je ako sestra susednej Kvačianskej doliny a turisti ich často spájajú do jedného okruhu.

Prosiecka dolina je po novom bezpečnejšia. Drevené mostíky a lávky nedávno nahradili vo vstupnej časti konštrukciami z pozinkovaných rohoží.
„Každý rok nám voda zobrala z doliny drevené mostíky, museli sme ich zakaždým a pravidelne opravovať. A drevo, ktoré ostalo, zas rokmi hnilo. Našu dolinu navštevuje veľké množstvo turistov, rodiny s deťmi a preto sme chceli, aby bola bezpečná pre všetkých,“ povedal Milan Vozár, predseda prosieckeho urbáru, ktorému patria pozemky v doline.
Urbáru sa podarilo získať grant na výmenu drevených lávok v doline. Rebríky meniť netreba, tie sú kovové a odolné.
„Rohože sú trvácne, bezpečnejšie na chôdzu tak, ako to turisti poznajú z Vysokých Tatier alebo Slovenského raja,“ povedal Vozár.
Pribudli aj kovové madlá zavŕtané do skál, ľudia sa ich môžu pridržať pri prechádzaní. Novinky ocenia turisti aj v zime, pretože dolina je prístupná celoročne.
Staré drevo odnášali na pleciach
Drevené mostíky v doline pravidelne udržiavali dobrovoľníci z dediny, sú to najmä dobrovoľní hasiči a miestni futbalisti.
Bola to drina, staré drevo odnášali preč, nové, ktoré poskytol urbár, museli zas ručne doniesť a opracovať.
Nechýbali ani teraz, keď sa menili drevné konštrukcie za kovové. Pôvodné lávky bolo treba rozobrať a brvná poodnášať. To bola aj podmienka ochranárov, práce museli byť čo najohľaduplnejšie k vzácnemu prostrediu doliny. Chlapi z Prosieka teda všetko drevo museli z kaňonu poodnášať ručne, no bolo to naposledy.

„Likvidovali sme to dve soboty, aby sme si navzájom neprekážali pri práci a aby bola dolina stále priechodná pre návštevníkov. Firma zvalila staré lavice cez týždeň, vybudovala nové kovové a v soboty sme už nastúpili my, všetko drevo sme vynosili na vlečku pred dolinou a odviezli sme to preč. Všetko klapalo a myslím že s dobrým a pekným výsledkom,“ povedal Roman Švárny, vedúci futbalového mužstva Prosiek.
Chceli by pokračovať
Aj starostka Prosieka Lenka Hentzelová sa teší, že Prosiecka dolina, vďaka ktorej je dedina známa na celom Slovensku, je bezpečnejšia.
„Robí nám dobré meno ale treba sa o ňu aj starať, za to sme vďační urbáru, aj našim hasičom a futbalistom, ktorí sa dokážu zorganizovať a dobrovoľnícky urobiť naozaj dobrú vec,“ povedala.
V zlepšovaní bezpečnosti v doline by chcel urbár pokračovať aj ďalej, všetko bude záležať na finančných možnostiach. Vymeniť by chceli aj informačné tabule v doline, ktoré už tiež nahlodala sila prírody.

