LIPTOV. Prežili privatizáciu svahov, nepoznali ratraky a svahy si vyšliapali sami. Vznikol Pohár Liptova a lyžovalo sa takmer po celom regióne. Práca nadšencov lyžovania v minulom storočí vytvorila lyžiarsky raj, ktorý každý rok navštevujú tisícky ľudí.
Organizované lyžovanie na Liptove oslavuje tento rok päťdesiate výročie vzniku.
Na podnet Slovenského úradu pre šport vznikla v minulom tisícročí Športová škola dorastu s dvoma oddeleniami. Oddelenie v oblasti Liptovského Mikuláša viedol profesor Vladimír Kresák, zatiaľ čo v Liptovskom Hrádku pôsobil profesor Igor Benko.

V roku 1960 z týchto oddelení vznikli lyžiarske základne. V Liptovskom Hrádku pre klasické disciplíny a v Liptovskom Mikuláši pre zjazdové disciplíny. Tieto oddelenia podporované rodičmi, školami, podnikmi a funkcionármi miest a dedín sa zameriavali na rozvoj lyžovania. Bolo to obdobie budovania skokanských mostíkov v Pribyline, Lúčkach či Ružomberku.
Takisto sa začala výstavba bežeckých tratí v Hybiach, Závažnej Porube, Iľanove a Demänovskej doline. Zjazdové trate s vlekmi začali pribúdať na Čertovici, v Nižnej a Vyšnej Boci, Liptovskej Porúbke, Jasnej, Malinom Brde či v Rojkove. V 90. rokoch pribudlo aj zasnežovanie (Pavčina Lehota, Žiar, Iľanovo, Podbreziny).
Vznik lyžiarskeho zväzu na Liptove
Začiatky neboli jednoduché, všetko stálo na dobrovoľníkoch, ktorí chceli dostať lyžovanie na Liptov. Podarilo sa. V roku 1974 sa skupina funkcionárov rozhodla zjednotiť športové úsilie do organizovaných súťaží v regióne Liptov. Tak vznikol Lyžiarsky zväz Liptova (LZL), v tom čase jediná takáto organizácia na Slovensku.

Na zrod Lyžiarskeho zväzu Liptova si spomína Zbyněk Poddaný (60), ktorý je v súčasnosti jeho predsedom. Žezlo prebral po otcovi Josefovi, ktorý stál pri zrode zväzu, spoločne s Vladimírom Štrkolcom a ďalšími.
„Zrod lyžiarskeho zväzu na Liptove nebol až taký bum, ako by si niekto myslel. Trvalo to dlhšie, no postupne začali vznikať lyžiarske kluby. Najskôr fungoval len jeden, TJ Jasná Nízke Tatry, neskôr sa premenoval na TJ Jasná Liptovský Mikuláš. K nemu sa pridal LK Opalisko Závažná Poruba, pretože pán Štrkolec, jeden zo zakladateľov, bol rodákom zo Závažnej Poruby. Postupne sa začali pridávať ďalšie lyžiarske kluby v Smrečanoch, Liptovskom Jáne či Liptovskej Osade,“ spomína Poddaný.
Medzi prvých funkcionárov Lyžiarskeho zväzu Liptova patrili Vladimír Štrkolec, Ivan Bubelíny, Karol Boráň, Martin Krajčí, Vladimír Mudroň, Ján Dzuroška, Ján Stano, Rúčka, Zuzkin, Staroň, Matej Sabaka a predovšetkým Josef Poddaný, ktorý bol predsedom viac ako 40 rokov.
Trvalo takmer štyri roky, kým sa Lyžiarsky zväz Liptova rozbehol. S jedlom prišla aj chuť a lyžiarov v kluboch enormne pribúdalo. Väčší záujem evidovali aj na súťažiach.
„Asi po desiatich rokoch od vzniku zväzu, sme rátali na pretekoch skoro dvesto pretekárov. V tom čase to bolo skvelé číslo,“ pripomenul Poddaný.
Lepšie podmienky, lepšie výsledky
Zlepšujúce sa podmienky v telovýchovných jednotách a vzory medzi športovcami podnietili masový rozvoj mládežníckeho lyžiarskeho hnutia. Od roku 1973 sa štátne ligové súťaže začali hodnotiť v Medzinárodnej lyžiarskej federácii (FIS) v bodoch, čo viedlo k pravidelnejšej podpore zo strany štátu.
V roku 1974 vznikli na vybraných školách Liptova Školské športové strediská, v roku 1975 Tréningové strediská mládeže a Stredisko vrcholového športu mládeže zjazdárov pri TJ Jasná.
Z tohto hnutia vyrastali špičkoví reprezentanti Československa. Medzi bežcami vynikli Štefan Harvan, Štefan Olekšák, Matej Húska, Ľudovít Hrnčiar, Michal Sabaka, Viliam Trizna, Jozef Klamár, Želmíra Šarafínová a Anna Staroňová. Medzi zjazdármi boli známi Jaroslav Nahálka, Ján Droppa, Vladimír Zajden, Milan Medla, Jozef Mikuláš, Miriam Cuninková, Darina Matošová, Anna Droppová a sestry Eva a Dana Kupčové.
„Tréningové stredisko bývalo v Palúdzke. Pracovali tam telocvikári, ktorí boli zároveň aj lyžiarskymi trénermi. Tréningové stredisko mládeže bola nadstavba Školského športového strediska,“ ozrejmil Poddaný, ktorý patril v tom čase k najlepším lyžiarom na Liptove.
To znamenalo, že lyžiari, ktorí dosahovali najlepšie výsledky v školskom športovom stredisku, sa presunuli do tréningového strediska mládeže, ktoré bolo vytvorené pri TJ Jasná Liptovský Mikuláš. Odtiaľ išli najlepší lyžiari do vrcholového strediska športu, ktoré bolo taktiež v Jasnej.
Na Liptov prichádzali najlepší mladí pretekári z celého Slovenska.
Ďalej sa dočítate:
- prečo je Jasná oporným bodom lyžovanie na Liptove,
- čoho je výsledkom slovenská lyžiarka Petra Vlhová,
- aký dopad mala komercializácia a privatizácia lyžiarskych stredísk na Liptove,
- ako prežil Pohár Liptova privatizáciu.
Ratraky neboli, sneh si museli vyšliapať
Stredisko vrcholového športu mládeže bolo financované štátom, pretekári boli ubytovaní v Jasnej a mali zabezpečené tie najlepšie možné podmienky na rozvoj.
Tréningy bývali viac komplikované ako náročné. Vleky neboli a tak si museli lyžiari na kopec vyšliapať. V prípade nedostatku snehu museli nájsť novú tréningovú trať.