LIPTOV. Vidno starú cestu, ktorá spájala dnes už zatopené dediny s Liptovským Mikulášom a Ružomberkom.
Dokonca aj dlažobné kocky, ktoré ju lemovali po okrajoch. Zakotvené lode sú na suchu a voda v nedohľadne.
Hladina Liptovskej Mary je mimoriadne nízko, oproti maximálnej hladiny klesla o neuveriteľných takmer 12 metrov.
Prechádzky po dne priehrady nie sú v neskorých zimných mesiacoch pre domácich nezvyčajné.
Podobnú situáciu už zažili veľakrát, no tentoraz hľadia na priehradu s neskrývanými obavami. V horách je len málo snehu, zrážky neboli v regióne už dlho a ľudia sa boja toho, že Liptovskú Maru nebude mať do leta čo naplniť.
Suchou nohou je možné zájsť až takmer dva kilometre od brehu z Palúdzky. Na vychádzky chodia ľudia približne do štvrtiny Liptovskej Mary.
Kráčajú po starej zatopenej ceste, ktorú v minulosti lemovali stromy, ich pne je stále vidno. Rovnako aj základy starých chalúp zo zatopených dedín. Váh sa vlní v úzkom hlbokom koryte takmer tak ako v minulosti, a na dne vidieť výrazné pukliny.
Nejde o mimoriadnu situáciu
Aj keď pohľad na obnažené dno Liptovskej Mary v jej východnej časti pripomína katastrofický film, Marián Bocák, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku, pripomenul, že nejde o žiadnu mimoriadnu situáciu.
„Náš podnik postupuje v zmysle platného manipulačného poriadku, podľa ktorého sme požiadali okresný úrad o mimoriadnu a dočasnú manipuláciu na vodnej stavbe. To znamená, že odtok z nádrže bude dočasne znížený s ohľadom na zabezpečenie všetkých potrieb užívateľov pod vodnou stavbou,“ vysvetlil.
Liptovská Mara je aktuálne naplnená na 44 percent celkového objemu, stále je to v rozmedzí medzi minimálnou, ktorá je 539,59 metrov nad morom, a maximálnou hladinou vo výške 564,89 metrov nad morom.
Mala to byť exkluzívna liptovská rezidencia s kaštieľom, stavba stojí a do pamiatok zateká Čítajte „Počas zimy, kedy je prirodzene menej dažďových zrážok v povodí a do nádrže sa obvykle dostáva menej vody, postupne klesá aj výška hladiny v nádrži. Týmto spôsobom sa nádrž pripravuje na príjem vôd z topiaceho sa snehu a zvýšeného počtu zrážok v jarnom období,“ povedal Bocák s tým, že v tejto situácii vodné stavby ukazujú svoje opodstatnenie.
