PRIBYLINA. Skanzen liptovskej dediny v Pribyline je úzko spätý s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Základ tvoria cenné stavby, ktoré zachránili zo zátopových dedín. Najvýraznejšou z nich je stavba Kostola Panny Márie. Pôvodne stál gotický kostolík v dedinke Svätá Mara, po ktorej dostala meno aj samotná priehrada.
Kostol v skanzene je replikou svätomarského kostolíka, preniesli do neho niekoľko pôvodných historicky cenných častí.
V Pribyline stojí od 80. rokov 20. storočia a šlo o mimoriadne technicky náročný projekt. Do novej stavby vkladali pôvodné kamenárske články, nástenné maľby či krov veže.
Kostol v skanzene je teda kópiou, pri jeho stavbe využili veľké tvárnice. Ich obrysy už vidieť pod popraskanou omietkou na viacerých častiach veže. Na niektorých miestach omietka chýba úplne.
Liptovská Mara má menej ako polovicu vody. V krajnom prípade obmedzia rekreáciu či rybolov Čítajte Žilinský samosprávny kraj ako zriaďovateľ Liptovského múzea, pod ktoré patrí pribylinský skanzen, sa tento rok pustí do obnovy kostolíka.
Podpísali sa na ňom zložité klimatické podmienky
Kostol od svojej výstavby v skanzene nebol výrazne opravovaný, jeho omietky sú značne poškodené vplyvom poveternostných podmienok.
„V havarijnom stave je aj strešná krytina kostola. Drevený šindeľ na ploche takmer tisíc metrov štvorcových je značne perforovaný, opotrebovaný a poškodený dlhodobými klimatickými vplyvmi,“ vysvetlila župa.
Za ostatných tridsať rokov Liptovské múzeum pravidelne vyhodnocovalo stav kostola a vykonalo niekoľko opráv.
„Zrealizovala sa drenážna úprava okolo celého pôdorysu kostola s odvedením vody mimo areálu kostola, výmena časti šindľovej krytiny na obvodovom plote vrátane povrchovej úpravy. Niekoľkokrát sa obnovil fasádny náter na severnej a západnej strane lode kostola, ošindľovali sa plochy oporných pilierov severnej strany pre lepšie odvedenie dažďovej vody a vykonala sa rekonštrukcia izolácie stropnej časti tunela zadného vchodu,“ opísal Jiří Přibyl, zástupca riaditeľa Liptovského múzea.
Napriek úsiliu múzejníkov je potrebná generálna obnova. Proti ich snahám o udržiavanie pamiatky stoja najmä zložité klimatické podmienky spôsobené západným prúdením a kumuláciou snehu v zimnom období, najmä na severnej strane kostola.
Má dôjsť aj ku kompletnej výmene drevených šindľov na členitej streche s rozlohou takmer tisíc metrov štvorcových.
„Strecha kostola má zložitý tvar s úbočiami. Niektoré z nich sú zrealizované medeným plechom spolu s medenými žľabmi a zvodmi. Čo sa týka spotreby šindľa, bude náročné najmä tvarovanie krytia zvonice,“ priblížil Přibyl.
V rámci generálnej opravy sa počíta aj s obnovou fasády a ohradného múru kostolíka.
