RUŽOMBEROK. Ešte pred oficiálnym aktom, sa viaceré dôležité persóny vtedajšej futbalovej rozprávky stretli na pozvanie primátora mesta Ľubomíra Kubáňa vo veľkej zasadačke ružomberskej radnice.
Do poslaneckých ľavíc zasadli vtedajší tréner František Komňacký, jeho asistent Viliam Hyravý, tiež hráči, čiže hlavní strojcovia „double“ na trávniku – Ľuboš Hajdúch, Matej Šavol, Josef Dvorník, Marek Sapara, Martin Laurinc, Igor Žofčák, Štefan Zošák, Tomáš Sedlák, Miroslav Božok a Erik Jendrišek. Nechýbal ani lekár úspešného mužstva Tibor Letko, či vtedajší športový riaditeľ Karol Vály.

Odkukal od trnavského projektu
Publikáciu, ktorá má 280 strán a množstvo exkluzívnych fotografií, prírodnou zelenou trávou krstili Pavol Svrček spolu s Františkom Komňackým.
„Bolo to niekedy v závere roka 2022, len niekoľko dní potom, čo mi vyšla druhá publikácia s názvom Tváre ružomberského športu, ma napadlo napísať ďalšiu knihu. Hneď prišiel jeden nápad, no ten som vzápätí zavrhol. Úplne náhodou náhodou som si potom otvoril publikáciu Mojmíra Staška Krok od futbalového neba, kde autor mapuje trnavskú sezónu 1968/1969, keď sa Spartak prebojoval do semifinále vtedajšieho Európskeho pohára majstrov a špeciálne sa tu zameral na jeho zápasy o postup do finále s Ajaxom Amsterdam, vonku 0:3 a doma 2:0.
Vtedy som si povedal, či by nebolo vhodné niečo podobné spracovať aj na ružomberský spôsob. V tom momente sa mi v hlave vybavil náš veľký príbeh v súťažnom ročníku 2005/2006, Následne Štefana Zošáka, hráča zlatého tímu, či by mi nezohnal kontakty na svojich vtedajších spoluhráčov,“ vysvetľoval P. Svrček svoje pohnútky ísť do takéhoto projektu.

Po siedmom mieste zlato
Tréner Komňacký, spolu s asistentom Viliamom Hyravým, prevzal Ružu v apríli 2005, keď pre neuspokojivé výsledky pri mužstve skončil Ivan Hucko spolu s Jurajom Jarábkom. A tak z toho v súťažnom ročníku 2004/2005 bolo len 7. miesto.
Český kouč, ktorý predtým k republikovému zlatu priviedol Baník Ostrava, však pod Čebraťom pokračoval a napokon sa pod jeho vedením veľkými písmenami dopisovali dejiny „koženej“ centre dolného Liptova.
„Prvé dva zápasy v tej sezóne sme prehrali, doma s Interom Bratislava 1:2 a v Trnave 0:2. Potom sme sa už chytili a začali sme vyhrávať. Nie všetko ani neskôr vychádzalo, no zistili sme, že vieme hrať dobrý futbal. Tiež dôležité bolo, že sme si získali fanúšikov. Spomínam si, ako predchádzajúcej sezóne na zápasy chodilo 900-1000 ľudí. No potom boli stretnutia, keď sme mali aj sedem tisíc divákov. Nikto v tej sezóne nebol zranený, základná jedenástka bola istá, už skôr, než som ju menoval. Vďaka tejto knižke sa môžeme zase vrátiť aj späť, keďže je tam všetko zmapované,“ zaspomínal sa dnes 73 – ročný František Komňacký.
Slová bývalých hráčov
Šéfom kabíny bol vtedy 23 - ročný Marek Sapara. „Prišiel som do Ružomberka po vojenčine a ani som nečakal, že tu zostanem. Vzhľadom na predchádzajúce umiestnenie, nikto s nami na čelné priečky nerátal. Dodnes si pamätám, ako po dvoch úvodných prehrách, pred zápasom 3. kola proti Nitre, tréner Komňacký v kabíne povedal, čo bolo to bolo a odteraz sa všetko zmení. Tak sa aj stalo. Každý hráč vtedy zapadol do toho celku,“ uviedol 38 – násobný slovenský reprezentant Sapara.
Po samotnom krstu, ešte Marek Sapara a Martin Laurinc, odovzdali Františkovi Komňackému ružomberský futbalový dres. „Pán tréner, keď ste po 2. kole povedali, že všetko sa zmení, robili sme si z toho aj srandu. Ale mali sme pravdu. Aj touto formou sa vám chceme za všetko poďakovať,“ zobral si slovo Laurinca dodal: „Vďaka pánovi Pavlovi Svrčekovi, sme sa takto stretli. Máme o čom rozprávať, na čo spomínať. Bol by som rád, keby sme to aj zopakovali pri 20. výročí double.“