LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Nestáva sa často, že sa športový svet mení a najmä vylepšuje vďaka Slovákom. Martin Benko z Liptovského Mikuláša a jeho synovec Matuš Kiczko vytvorili technológiu, ktorá digitalizuje a uľahčuje výstavbu tratí na slalomových svetových pretekoch v zjazdovom lyžovaní takmer po celom svete.
Svoj systém predstavili pred štyrmi rokmi Medzinárodnej lyžiarskej federácii (FIS) na Svetovom pohári v Jasnej, ktorú nápad okamžite nadchol a dvoch Slovákov hneď angažovali.
„V roku 2018 sme boli pozrieť Petru Vlhovú na Svetovom pohári. Sledovali sme, ako tréneri stavajú trať a šokovalo nás, že stále používajú pásmo na meranie vzdialenosti medzi jednotlivými bránkami. Spolu s mojím synovcom Matúšom Kiczkom, ktorý je tiež nadšencom inovácií a technológií, sme si uvedomili, že by sme mohli vytvoriť niečo, čo by trénerom uľahčilo prácu pri stavaní. Vedeli sme, že to môže ísť aj jednoduchšie," načrtol zrod myšlienky MARTIN BENKO, inovátor a jeden zo strojcov tejto technológie.
Váš otec Igor bol jedným zo zakladateľov lyžovania na Liptove a zároveň stál pri zrode horskej záchrannej služby. Bavilo to aj vás?
Otec miloval hory a mal veľkú záľubu v športe. Od detstva som mal na nohách lyže a lyžoval som. Voľný čas sme trávili na Priehybe v Jasnej. Moja sestra Zuzana bola dokonca majsterkou Československa v lyžovaní. Otec sa okrem iného angažoval aj v organizovaní pretekov Veľkej ceny Demänovských jaskýň.
Od malička som teda stál pri tratiach a sledoval, ako sa stavajú a rozmiestňujú bránky. Veľmi to na mňa vplývalo a ovplyvnilo moju budúcnosť. Hoci sa moja profesionálna dráha začala v diplomatických službách, pracoval som na burze v Londýne a neskôr som sa stal generálnym tajomníkom Slovenského olympijského výboru. Podarilo sa mi dostať na osem olympiád, zimných aj letných, čo ma definitívne vrátilo do sveta športu.
Vytvorili baštu, prežili privatizáciu. Organizované lyžovanie na Liptove oslavuje päťdesiatku Čítajte Náchylnosť k technológiám prišla spontánne?
Vždy som bol technologický nadšenec a digitálny svet mi bol veľmi blízky. Neskôr sme ho spojili aj s lyžovaním.
Kedy vznikla myšlienka vytvoriť technológiu, ktorá nahradí meracie pásmo pri stavaní bránok?
V roku 2018 sme boli pozrieť Petru Vlhovú na Svetovom pohári. Sledovali sme, ako tréneri stavajú trať, a šokovalo nás, že stále používajú pásmo na meranie vzdialenosti medzi jednotlivými bránkami – čo je pritom kľúčová informácia pre pretekárov.
Spolu s mojím synovcom Matúšom Kiczkom, ktorý je tiež nadšencom inovácií a technológií, sme si uvedomili, že by sme mohli vytvoriť niečo, čo by trénerom uľahčilo prácu pri stavaní bránok. Vedeli sme, že to môže ísť aj jednoduchšie. Dali sme sa do práce a prišli sme na to, že sa to dá vyriešiť pomocou GNSS technológie – teda satelitného merania s vysokou presnosťou.
Používať GPS by nebolo efektívne, pretože je nepresné a môže mať odchýlku až jeden meter. My sme však potrebovali centimetrovú presnosť. Technológiu sme si postupne osvojovali aj s podporou odborníkov zo Slovenskej technickej univerzity. Na začiatku sme konzultovali projekt aj s nórskymi a švajčiarskymi expertmi, ktorí sa zaoberali podobnými riešeniami, ale v oveľa zložitejšej podobe. My sme to dokázali spraviť jednoduchšie.
Použili sme GNSS prístroj, ktorý využívajú aj geodeti, no kľúčové bolo, že sme vyvinuli softvér, ktorý dokáže spracovať satelitné dáta a premeniť ich na presné údaje, ktoré poskytujeme Medzinárodnej lyžiarskej federácii (FIS).
Stál milión, pasovali ho za ďalšieho Pekaríka. Hviezda z Liptova sa usadila v Poľsku Čítajte Kedy mala technológia svoju premiéru?
Projekt sme prvýkrát odprezentovali v praxi pred štyrmi rokmi v Jasnej. Predstavili sme ho FIS a okamžite ich nadchol, ihneď nás angažovali.
Náš systém nemeria len vzdialenosti medzi bránkami, ale aj ďalšie mimoriadne dôležité parametre, ako je presadenie brán, ktoré definuje charakter oblúka, strmosť medzi jednotlivými bránkami a uhol zatočenia v každej bráne.
Všetky tieto údaje dokáže namerať systém, ktorý sme vyvinuli. Využíva sa na všetkých Svetových a Európskych pohároch. Pre FIS je táto technológia mimoriadne dôležitá, pretože pomáha nastaviť trať čo najlepšie, minimalizuje riziko zranení pretekárov a umožňuje analyzovať, či je trať optimálne postavená.
Aj toto sa dozviete:
- Ako vyzeral vývoj technológie,
- či boli nejaké problémy,
- či sú prítomní pri stavaní slalomových bránok,
- čo sa stane, keď systém prestane fungovať,
- aké boli ohlasy od pretekárov,
- či má revolučná technológia uplatnenie aj na Slovensku.
Nadšení museli byť aj tréneri.
Áno. V poslednom čase túto metódu využívajú čoraz viac aj tréneri. Hneď po nastavení trate posielame trénerom dáta a report Medzinárodnej lyžiarskej federácii, ktorá ich následne distribuuje všetkým tímom pretekajúcim v daný deň.
Tréneri majú k dispozícii údaje takmer okamžite. Okrem toho sme vytvorili aj 2D model trate, ktorý umožňuje jej presné vizualizovanie, už si nemusia trať ručne kresliť na papier. To im pomáha lepšie identifikovať kľúčové a potenciálne nebezpečné úseky ešte pred obhliadkou trate.
Ľupták reaguje na predaj hráčov: Brali desaťtisíc a nehrali, s Réwayom nie som spokojný Čítajte Aký bol vývoj technológie? Mali ste nejaké problémy, alebo to išlo hladko?
Základom celého systému sú satelitné geodetické údaje. Keďže sme s Matúšom z lyžiarskej rodiny, softvér sme vedeli nadizajnovať presne podľa potrieb tohto športu.
Vývoj trval asi pol roka, počas ktorého sme vytvorili prvý funkčný model. Podarilo sa nám využiť špičkovú GNSS technológiu, ktorá sa primárne používa v autonómnych vozidlách. Keďže sa satelitné systémy neustále zdokonaľujú, musíme pravidelne aktualizovať a vylepšovať aj našu technológiu.
Pri vývoji nám výrazne pomohla Slovenská technická univerzita a Docent Juraj Papčo, ktorý je popredným odborníkom na tieto systémy. Spriatelili sme sa a jeho odborná pomoc je pre nás dodnes veľmi cenná.
Nechcem sa chváliť, ale môžem s hrdosťou povedať, že slovenská inovatívna firma zaviedla nový štandard vo svetovom lyžovaní. Dnes sa bránky už nestavajú a nemerajú pomocou pásma.
Náš systém sa využíva aj pri časomiere Longines. Diváci tak môžu v priamom prenose vidieť, v akom čase prešiel lyžiar či lyžiarka cez jednotlivé bránky. Milisekundy sa zobrazujú v pravom dolnom rohu televíznej obrazovky. Funguje to vďaka čipom, ktoré majú pretekári v lyžiarkach, a Longines je na našom systéme v tomto smere prakticky závislá.
Ako prebieha výstavba bránok? Ste prítomní pri výstavbe, alebo ste zaškolili trénerov či niekoho zo Svetovej lyžiarskej federácie?
Pri výstavbe trate je vždy určený tréner z niektorého tímu. Pred samotným stavaním musí mať jasnú predstavu, alebo koncept, ako by mala trať vyzerať. Dôležité je, že merania s naším systémom prebiehajú súčasne so stavaním trate. Pri tomto procese je vždy prítomný riaditeľ FIS pre svetové alebo európske poháre , ktorý dohliada na správne rozmiestnenie bránok. Ak je niektorá príliš blízko alebo ďaleko, systém im pomôže túto chybu odhaliť. Dá sa povedať, že trať je „umeleckým“ dielom trénera.
Na niektoré významné preteky Svetového pohára chodíme osobne, pretože tam je najväčší nápor a všetko musí byť perfektné. Vo väčšine prípadov však tento proces zvládne ktokoľvek, kto je poverený tvorbou trate. V našom tíme máme aj Huga Uličného z Liptovského Mikuláša, ktorý postavil mnoho tratí a bol dokonca aj na zimných olympijských hrách v Pekingu. Najčastejšie ho posielame na mužské preteky Svetového pohára.
Počas sezóny aj po jej skončení analyzujeme všetky trate a výsledky posielame lyžiarskej federácii. Na základe ich hodnotenia sa snažíme systém a trate neustále vylepšovať.
Stalo sa, že systém prestal fungovať alebo nepracoval správne?
Občas áno. Slnečné erupcie ovplyvňujú ionosféru, kde sa nachádzajú satelity GNSS na obežnej dráhe. To môže spôsobiť nepresnosti v meraní. Tento problém nepostihuje len nás, ale aj leteckú dopravu a mnohé ďalšie technológie závislé od satelitných signálov. Našťastie existujú národné agentúry, ktoré sledujú stav ionosféry, robia výpočty a vedia nám dať upozornenie týždeň vopred, ak by mohlo dôjsť k výraznejšiemu narušeniu presnosti.
Zatiaľ sa nám našťastie nestalo, že by slnečné erupcie úplne vyradili náš systém. V severnej hemisfére, kde sa väčšina lyžiarskych pretekov odohráva, sa takéto výkyvy vyskytujú len zriedkavo. V južnej hemisfére sú však oveľa častejšie.
Spomínali ste, že Svetová lyžiarska federácia bola z vašej technológie nadšená. Aké boli ohlasy od pretekárov?
Každá novinka potrebuje svoj čas, kým si na ňu ľudia zvyknú. V prvých dvoch sezónach si nás všimol americký lyžiarsky tím na čele s Mikaelou Shiffrinovou a takmer okamžite začali náš systém využívať. Rovnako aj francúzsky tím.
Dnes nás oslovujú viacerí poprední pretekári so záujmom o spoluprácu, pretože náš systém je mimoriadne užitočný aj pri tréningu. Tréneri môžu pracovať s údajmi zo Svetového pohára a prispôsobiť tréningové trate tak, aby čo najlepšie simulovali podmienky na súťažiach.
Treba však povedať, že nie všetci tréneri sú otvorení novým technológiám. Mnohí sa držia tradičných metód, aj keď sú zastarané. Na druhej strane existujú tréneri, ktorí sú nadšení z technologických inovácií. Jedným z nich bol aj Livio Magoni, známy svojou vášňou pre nové technológie. V niektorých oblastiach nám dokonca poskytol cenné rady.
Má technológia využitie aj na Slovensku?
Snažíme sa spolupracovať s mládežníckymi trénermi ako napríklad Karol Král a pomáhať im pri modernizácii tréningových metód. Spoločne s Liviom Maggonim sme pripravili prezentáciu, v ktorej im ukazujeme, ako môžu našu technológiu efektívne využívať. Zatiaľ je to doma len v počiatočnej fáze, ale ako slovenská firma chceme podporovať domácich trénerov a pomôcť im stavať trate na úrovni Svetového a Európskeho pohára.
