RUŽOMBEROK. Ľudia si pripomenuli siedme výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a zároveň tretie výročie vojny na Ukrajine.
Do Hýrošovho parku v centre mesta ich prišlo približne šesťsto.
„Zažili sme vzplanutie nádeje, že už naozaj príde to vytúžené lepšie Slovensko, a že Ján a Martina nepreliali svoje životy márne. Lenže toto všetko bol len klamný kruh slovenskej politickej reality, ktorý sa opäť uzavrel. Lídri krajiny, ktorým sme dali našu nádej, aby ju spravovali lepšie, zaslepení vlastnou dôležitosťou, túto šancu pokrčili a postúpali. A dnes žneme následky. Pomsta a krv v očiach zatienili triezve úsudky našich vládcov,“ prihovoril sa zhromaždeniu novinár a vedúci katedry žurnalistiky Peter Kravčák.

Naša spoločnosť je podľa neho rozpoltená. „Veríme čarodejníkom a vysmievame sa vedcom. Moc opakovane zverujeme do rúk tým, ktorým je jedno, čo bude s našou slobodou, demokraciou, právnym štátom, no najmä, čo bude s nami, lebo hľadia len na svoj vlastný prospech a vlastnú kvalitu života,“ dodal s tým, že nemôžeme byť odkázaní na bludné smery a falošné hlasy.
Bojíme sa falošných hrozieb
Rečník Laco Matej vyzval prítomných, aby sa otočili k človeku po svojej pravici a poďakovali mu. Zopakovali tak gesto spred siedmich rokov, ku ktorému ich Matej vyzval na proteste Za slušné Slovensko.
„Poďakovali ste človeku, ktorému záleží na Slovensku, na slobode, Európskej únii. Človeku, ktorý vie, kto je vrah a kto obeť,“ povedal a zároveň pripomenul, ako si premiér Robert Fico podal ruku s vojnovým zločincom a na nej má teraz krv.
K mikrofónu sa postavil aj spevák Ľuboš Kútnik zo skupiny Kéfas. Ešte pred tým, než zahrali, spomínal, ako s Ružomberčanmi po začatí invázie na Ukrajinu išli na hranicu a vozili ľudí do bezpečia. Boli ich stovky.

„Boli to prevažne matky a deti, mali strach. Nešlo o ľudí, čo tu idú za prospechom," hovoril davu v parku, ktorému organizátori v mrazivých teplotách ponúkali horúci čaj.
„Mne Rusi neurobili nič,“ zreprodukoval Milan Jacko slová svojho známeho, ktorý mu potom ukázal fotografiu muža v sukni s poznámkou „hrozné.“ „Mne zas neurobil nič tento muž a ani nikomu inému, na rozdiel od Rusov,“ zareagoval naňho. „Bojíme sa falošných hrozieb a tie skutočné nevidíme,“ dodal rečník.
Vláda namiesto pomoci ponúka výsmech
Na pódiu organizátori prečítali listy rodičov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vystúpila aj riaditeľka Východoslovenskej galérie Dorota Kenderová, rodáčka z Ružomberka. Pripomenula deštrukčné dianie v kultúre a aj v ďalších oblastiach života.
„Sú medzi nami ľudia, ktorí potrebujú pomoc, starší, chorí, zdravotne znevýhodnení, školopovinní, utláčaní pre inú sexuálnu orientáciu a etnicitu a ja sa pýtam, kde je ich štát. Kde je ruka, ktorá by im pomohla? Nie je, lebo tá ruka kradne, diskriminuje a súdi, klame a saje peniaze z tých, ktorí sa už ani brániť nevládzu,“ prihovorila sa ľuďom Lili Nováková, študentka na invalidnom vozíku.
Jej fotografia s transparentom z protestu spred dvoch týždňov obletela Slovensko, keď ju zverejnila známa satirická stránka.

Upozornila tiež na úzky výber škôl pre ZŤP študentov. Ona sama nemohla študovať na vysnívanej strednej škole, lebo na svoj pohyb potrebuje vozík.
„Ľútosť nechceme, žiadame len dôstojné zaobchádzanie a spravodlivý prístup. Spravodlivý prístup žiadajú aj na východe, kde už tretí rok prebieha vojna. Umierajú deti, ženy, muži, ktorí sa ničím neprevinili. A naša vláda? Uťahuje si z nich, namiesto pomoci ponúka výsmech,“ povedala.
Zhromaždenie ukončili spevom slovenskej hymny.