LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Odišiel ako pravý velikán. Hokejista Martin Kriška sa rozlúčil so svojou bohatou hokejovou kariérou. Svoj posledný zápas odohral uplynulú nedeľu proti Slovanu Bratislava, keď nastúpil na ľad v prvom útoku spolu so svojimi dvoma synmi.
Žijúca legenda liptovskomikulášskeho hokeja odohrala v slovenskej extralige viac než 800 zápasov, v ktorých strelila 154 gólov a pripísala si 261 asistencií.
Meno Martin Kriška je najviac spájané s hokejom v Liptovskom Mikuláši, no počas kariéry si zahral aj v Košiciach, Bardejove, Martine, Kazachstane, Banskej Bystrici či Humennom. Ak by si niekto myslel, že 40-ročný hokejista definitívne ukončil pôsobenie v hokeji, bol by na omyle. Kriška trénuje mikulášsku juniorku a po odvolaní trénerov Skudru a Jassa sa dočasne dostal aj k trénovaniu seniorského mužstva.
Nerád by som skončil sezónu predčasne ako majiteľ hokejového klubu, tvrdí Mikušiak Čítajte Bohatú kariéru ste ukončili v Liptovskom Mikuláši, kde ste ju aj začínali. Bol to váš sen?
Áno, myslím si, že je to sen každého športovca, zakončiť kariéru v klube, kde začínal. Som rád, že sa to takto udialo. Neviem povedať, či som v Liptovskom Mikuláši prežil najlepšie roky kariéry, no určite som tu strávil najviac času. Narodil som sa tu a celý život som venoval hokeju v tomto meste, až na niekoľko sezón, keď som hrával inde.
S hokejom však nekončíte trénujete juniorku a po odvolaní trénerov ste sa dočasne presunuli aj k áčku. O hokejovom dôchodku teda ešte nemôže byť reč.
Získavam skúsenosti v juniorskej kategórii a od tohto pondelka sme s kolegom dočasne prevzali aj seniorský tím. V podstate sme na štadióne od rána do večera.
Aké to je, trénovať doobeda áčko a poobede mládež?
Pri dorastencoch treba dbať na veľa detailov. V áčku už hráči vedia, čo majú hrať, a tréner s nimi pracuje najmä na systémových veciach. Pri junioroch sa však stále nájde veľa individuálnych aspektov, na ktorých treba pracovať.
Ako vidíte budúcnosť mladých hráčov v Liptovskom Mikuláši? Nájde sa niekto, kto by mohol čoskoro posilniť seniorský tím?
Momentálne by som vedel menovať päť hráčov, ktorí majú veľký potenciál. No v ich veku je dôležité nepoľaviť, čaká ich ešte dlhá cesta.
Na ľad ste v poslednom zápase vykorčuľovali spolu so svojimi dvoma synmi. Bol to pre vás nezabudnuteľný zážitok?
Kamaráti mi nedávno poslali článok z roku 2009. V tom čase som hrával v útoku s bratmi Hunovcami, a práve vtedy sa mi narodil druhý syn Eric. Zo žartu som im vtedy povedal, že ich raz vymením za dvoch Kriškovcov a nakoniec sa to stalo. Bol to pre mňa nádherný moment.
Hunovcov v útoku Kiko vymení za synov Čítajte V extralige ste odohrali vyše 800 zápasov. Ubehli tie roky ako voda?
Určite áno. Ani som si to nestihol uvedomiť a zrazu bola kariéra na konci. Som vďačný, že som mohol celý život robiť to, čo milujem. Ako dieťa som na štadióne dokonca aj prespával, správca ma musel vyháňať, aby som už išiel domov.
Bolo pre vás ťažké opustiť súťažný hokej?
Na jednej strane áno, pretože hokej milujem. Na druhej strane mi telo dalo jasne najavo, že je čas skončiť. Zdravotných problémov bolo veľa a so štýlom hry, ktorý som preferoval, by sa to len zhoršovalo. V 40-tich rokoch sa telo už ťažšie regeneruje.
Keď ste strelili svoj prvý gól ešte na začiatku nového milénia, pomysleli ste si, že budete hrať hokej až do roku 2025?
Nechcem, aby to znelo povýšenecky, ale celý život som bol presvedčený, že jediné, čo budem robiť, je hrať hokej. Do štyridsiatky som si to síce nepredstavoval, no keď som mal dvadsať rokov, vôbec mi nenapadlo, že raz budem musieť s hokejom skončiť. Žil som si svoj sen a na koniec kariéry som jednoducho nemyslel.
Čo vám bude z hokeja najviac chýbať?
Asi partia. V každom tíme, v ktorom som hral, som mal šťastie na skvelých spoluhráčov. Vytvárali sme silný kolektív a presne to mi bude najviac chýbať.
Momentálne trénujete aj seniorský tím. Uvažovali ste niekedy nad tým, že by ste sa natrvalo ujali trénerského kormidla v Liptovskom Mikuláši?
Možno časom áno, ale momentálne zbieram skúsenosti v juniorke. Trénerskú licenciu som si síce urobil už dávnejšie, no predsa len hrať a trénovať je úplne odlišné. Človek sa učí celý život a platí to aj pre mňa. Nie je možné len tak prísť k áčku a stať sa veľkým trénerom. Som vďačný, že môžem trénovať juniorov, kde mám skúseného kolegu, od ktorého sa môžem veľa naučiť.
Ďalej sa dočítate:
- Ako hodnotí jeho poslednú sezónu v kariére a čo hovorí na nepostúpenie Liptovského Mikuláša do play-off,
- ako vníma zmeny v kádri či na trénerskej stoličke,
- ako vyriešil spor s Ľuptákom,
- čo hovorí na súčasné vedenie a ako ho porovnáva s minulým,
- čo odkazuje fanúšikom mikulášskeho hokeja.
Túto sezónu hokejisti Liptovského Mikuláša fanúšikov príliš nepotešili. Ako ju hodnotíte?
Mužstvo bolo dobre poskladané, hoci by sa nám zišli ešte dvaja šikovnejší obrancovia. Dovolím si tvrdiť, že sme patrili medzi najsilnejšie tímy na domácom ľade, no vonku sa nám body získavať nedarilo a práve to bola hlavná príčina neúspechu. Naše presilovky boli výborné, čo je dôkazom, že ofenzíva fungovala.
Ku koncu základnej časti došlo v kádri k viacerým zmenám. Ako to vnímate?
