LISKOVÁ. Nielen obyvateľov Liskovej prekvapili v uplynulých dňoch nákladiaky s hlinou, ktoré začali zasypávať veľké jazero neďaleko Váhu.
Pozemok s jazerom patrí liskovskému urbáru. Aktuálne sa ho snaží vrátiť do pôvodného stavu. To sa nepáči štátnym ochranárom, ktorí tvrdia, že v jazere a jeho okolí žijú chránené živočíchy.
Cez víkend zistili viac ako 150 porušení zákona o parkovaní v okolí Liptovskej Mary Čítajte Urbár sa okrem iného háji tým, že plní nariadenie ružomberského okresného úradu. Spochybňuje aj pravdivosť tvrdení o výskyte chráneného bobra, tvrdí, že pobytové znaky sú narafičené.
Jazero je z viacerých pohľadov prinajmenšom problematické. Ani úrady sa nezhodujú, ako v prípade ďalej konať.
Ťažba bola nelegálna
Vodná plocha vznikla ešte pred desiatimi rokmi po nelegálnej ťažbe. Časť pozemku vtedy prenajal urbár súkromnej firme Dopravex z Príboviec. Bagrovať štrk na približne piatich hektároch však začala ešte pred získaním povolenia.
Úrady po čase zakročili a spoločnosti nariadili dať pozemok do pôvodného stavu. Nápravu však nevykonala a zanechala po sebe odkryté podzemné vody. Takto sa v obci v roku 2015 dopracovali k novému „jazeru“.
Liptovskomikulášsku nemocnicu preradili do vyššej kategórie Čítajte Z čiernej stavby sa postupne stal domov viacerých druhov živočíchov, vrátane chránených. Vzniknuté jazero zároveň ľudia zarybnili bez súhlasu urbáru. Dnes priamo v ňom a jeho okolí žije podľa TANAPu viac ako tridsať druhov živočíchov.
Ochranári varujú, že zanikne biotop
Ich prítomnosť sme potvrdili viacnásobným pozorovaním, uviedla hovorkyňa Správy TANAP-u Nina Obžutová. „Sú medzi nimi aj chránené druhy európskeho významu, napríklad rybárik riečny, užovka fŕkaná, ropucha zelená, vydra riečna či netopier obyčajný,“ menuje hovorkyňa.
Podľa nej zaznamenali aj pobytové znaky bobra vodného. „Okrem toho sa na základe pozorovaní v jazere vyskytujú šťuka severná, ostriež zelenkastý či sumec veľký,“ doplnila.
V článku sa dozviete aj:
- Prečo okresný úrad zasypanie povolil,
- prečo je podľa urbáru odkrytá hladina vody rizikom,
- s akým konaním sa urbárnici stretávajú,
- akým materiálom zavážajú vodnú hladinu.
Aj preto sa ochranári snažia zasypávanie vodnej plochy zastaviť, pričom upozorňujú, že ohrozí tunajší život. Už v minulosti vo svojich stanoviskách národný park zasypávanie odkrytej podzemnej vody neodporúčal.
„Správa TANAP-u má za to, že daná činnosť vedie k ohrozeniu existencie druhov živočíchov, k narušeniu ich rozmnožovacích schopností, ako aj k zániku biotopu chránených druhov,“ vysvetľuje v mene tatranských ochranárov Nina Obžutová.
Okresný úrad: ide o porušenie vodného zákona
Urbár sa bráni, že na práce má v rukách dve právoplatné povolenia a pozemok dáva do pôvodnej podoby tak, ako mu to káže zákon aj ružomberský okresný úrad.
Úrad potvrdil, že urbáru zasypávanie vodnej plochy povolil. Rozhodnutie vydal odbor starostlivosti o životné prostredie ešte na sklonku roka 2023.
Okresný úrad upozorňuje, že nejde o jazero v pravom zmysle slova, ale o odkryté podzemné vody.
