V Kvačanoch už vyučujú po novom, sú jedna z troch škôl v okrese

KVAČANY. „Deťom známky nechýbajú. Vidím aj to, že sa vytratila neprimeraná rivalita, neporovnávajú sa navzájom, kto dostal akú známku. Napriek tomu deti aj rodičia vedia, ako na tom s vedomosťami sú, dostanú pochvalu, a ak treba, tak vedia, na čom majú popracovať,“ povedala Natália Debnárová, učiteľka osemnástich prváčikov zo Základnej školy v Kvačanoch.

V septembri 2024 začali deti vzdelávať podľa princípov novej školskej reformy.
Od septembra 2026 bude kurikulárna reforma povinná na všetkých základných školách. V Kvačanoch sa do reformy zapojili skôr, a to z viacerých dôvodov.
O tom, ako reforma funguje v praxi, ale aj o tom, ako sa vidieckej základnej škole darí odhaľovať talent každého dieťaťa, sme sa rozprávali s riaditeľkou Máriou Rypákovou, zástupkyňou Antoniou Matuškovou a triednou učiteľkou prváckej triedy Natáliou Debnárovou.

V okrese Liptovský Mikuláš začali so zavádzaním kurikulárnej reformy zatiaľ len na troch školách. V okrese Ružomberok ich je päť. Vyzerá to tak, že nie všetky školy sú jej naklonené.

MR: Mám informáciu, že od septembra 2025 sa v okrese Liptovský Mikuláš zapojí ďalších šesť škôl. Zmena, ktorá prichádza, je nezvratná. Do akej miery bude naplnená, je ďalšia vec.

Možno by som povedala, že by bolo vhodnejšie, keby sa zmena zavádzala oveľa skôr a postupne. Mám na mysli najmä zmenu hodnotenia detí a prípravu učiteľov na tieto zmeny. Máloktorá škola má skúsenosť so slovným hodnotením.
Vnímam ho ako kľúčový moment pre vzdelávanie detí v bezpečnom prostredí a v pokojnej atmosfére, no pre učiteľov je náročná, pretože nie sú na to pripravení.
Reforma však prináša viacero ďalších zmien. Napríklad, už nebudeme rozdelení na prvý a druhý stupeň, ale budeme mať takzvané cykly.

Prvý cyklus tvorí prvý až tretí ročník, druhý cyklus štvrtý až piaty a tretí cyklus šiesty až deviaty ročník.

Slovné hodnotenie je veľká zmena oproti zaužívaným jednotkám a päťkám.

MR: Slovné hodnotenie je podľa mňa presnejšie. Dieťaťu jasne povie, či a v čom má pridať. Dostane pochvalu za to, čo urobilo dobre. Vie o sebe viac, ako keby dostalo iba známku. Doteraz väčšina detí mala na prvom stupni samé jednotky, ale keď prišli na druhý stupeň, nastala radikálna zmena a deti horšie známky chápali ako neúspech. Slovné hodnotenie je preto objektívnejšie a najmä adresnejšie.
Výborné je, že pedagóg má priestor na to, aby zohľadnil posun dieťaťa nie v porovnaní so spolužiakmi, ale v rámci jeho vlastného zlepšenia. Bola by som rada, keby sme to ustáli, keby slovné hodnotenie pokračovalo aj v druhom cykle a v treťom, aby bolo hodnotenie detí kombinované. Tam už budú potrebovať aj klasickú známku, pretože táto sa zohľadňuje pri prijímacích pohovoroch na strednú školu.

Avšak v kurikulárnej reforme nie je presne dané, že sa prechádza plošne na slovné hodnotenia. Je to vecou dohody a rozhodnutia škôl. Z našej skúsenosti to však môžem odporučiť.

Počuť hlasy rodičov, že na deti sú v školách vysoké nároky a domov chodia preťažené. Mení sa v rámci reformy aj množstvo učiva?

MR: Boli o tom diskusie, no výrazné zmeny sa nerobili. Skôr je to o formách a metódach vyučovania, o možnostiach blokového a tematického vyučovania, ktoré je pre deti zaujímavejšie. U nás sa deti rady učia formou rovesníckych skupín a rady spolupracujú pri projektovom vyučovaní.

To znie veľmi náročne pre učiteľov, ktorí musia takéto vyučovanie pripraviť. Neviem si predstaviť, ako sa dá spojiť povedzme výučba vybraných slov s iným predmetom.

ND: Dá. Napríklad s telesnou, prírodovedou či hudobnou výchovou. Tvorivý učiteľ vidí možnosti prepájania a spoločné prieniky medzi predmetmi. A to je práve výzva pre učiteľov, aby dokázali aj navzájom spolupracovať.

Je pravdou, že učiteľom pribúdajú povinnosti a pri kurikulárnej reforme si treba veľa vecí naštudovať. Možno má niekto z toho strach a je to ľudské. Mne sa javí, že je dobré robiť spoločné vzdelávanie a komunikovať. Učiteľ nemá byť osamotený, majú to robiť školské tímy, učitelia by mali navzájom zdieľať svoje skúsenosti, rozprávať sa, hľadať možnosti, ponúkať svojim kolegom napríklad otvorené hodiny.

Vidiecke školy majú oproti mestským nevýhodu v tom, že rodičia, ktorí väčšinou pracujú v mestách, tam deti aj vozia do škôl. Škola na vidieku môže mať aj výborné výsledky, moderné učebne, kvalitných pedagógov, no aj tak často ťahá za kratší koniec. Čo sa s tým dá robiť?

MR: Nie je to jednoduché. Pokles žiakov v školách nie je odrazom kvality výučby, je vecou demografie a starnutia populácie, detí sa rodí menej. Ako spojená nádoba súvisí aj s rozvojom obcí, službami, výstavbou obecných bytov, rodinných domov, do ktorých prichádzajú mladé rodiny.

Avšak viacerí rodičia sú pre kvalitné vzdelávanie detí ochotní dochádzať alebo platiť súkromné školy. Verím, že s tým, čo tu ponúkame, by sme vedeli naplniť ich očakávania. Sme porovnateľní s mestskými školami a vynakladáme množstvo úsilia na pestrosť ponúkaných vzdelávacích aktivít, no nie vždy sa to odzrkadlí na záujme rodičov o našu školu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rakvička, kopyto či lentilka. Tesla Liptovský Hrádok vyrobila milióny telefónov Čítajte 

Vlani ste boli v rebríčku INEKO najúspešnejšou vidieckou školou v okresoch Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Tento rok sa vám umiestnenie podarilo obhájiť. Na Liptove ste boli dokonca celkovo na treťom mieste medzi všetkými základnými školami.

AM: Vlani to bolo pre nás prekvapenie. Nepracovali sme cielene tak, aby sme nazbierali body do rebríčka. Vlastne sme ho ani nesledovali, až keď nás novinári upozornili, že sme najúspešnejšou vidieckou školou na Liptove. Ukázalo sa, že robíme niečo inak. Netlačíme deti do prehnanej súťaživosti, skôr ponúkame všetkým možnosti, aby sa učili v pohode a do školy chodili rady.

Áno, Testovanie 9 napísali naše deti lepšie ako celoslovenský priemer, ale v rebríčku sme boli úspešní najmä pre ďalšie sprievodné aktivity, sú to skôr čiastkové úspechy. Robíme napríklad eTwinning, Erasmus+, naše deti sa zapojili do detského činu roka. Je to variabilita nášho prístupu, zapájame sa do rôznych výziev, nielen v regióne či na Slovensku, ale je to aj spolupráca s inými školami na medzinárodnej úrovni.

Pri hodnotení sa dbá vo veľkom na výsledky z Testovania 9. To tiež nemusí byť objektívny odraz kvality vzdelávania.

MR: Ani nie je, ale napriek tomu je požadovaným výstupom žiaka základnej školy, preto na Testovanie 9 žiakov pripravujeme priebežne. Zapájame ich aj do e-testo-vania, aby deti získavali spätnú väzbu v rámci celej krajiny v rôznych predmetoch. T9 nedokáže reálne overiť celkové naplnenie profilu absolventa našej školy, je to len hodnotenie momentálneho výkonu žiaka v dvoch predmetoch.

Zapájajú sa do súťaží všetky deti? Neraz sa stáva, že školy posielajú na súťaže len tie najšikovnejšie deti, aby nazbierali body.

MR: Tu sa ukazuje výhoda menšej školy. Vďaka tomu, že máme málo detí, dávame príležitosť všetkým. Ak je škola so 700 deťmi, tak urobí výber. My dáme šance každému, kto chce na sebe pracovať a neraz sa stane, že deti prekvapia. Je to pre dieťa príležitosť, aby objavilo svoj talent. Ale, samozrejme, ak dieťa nechce ísť, nikto ho nenúti.

Miniškola podnikavosti je jeden zo špecifických projektov vašej školy. Práve takéto tematické dni sú povinné aj v rámci kurikulárnej reformy.

MR: Áno, v našom školskom vzdelávacom programe ich máme naplánovaných päť, ale nie sú pre nás novinkou. Realizovali sme už v minulých školských rokoch tematické dni s použitím metodiky Fenomény sveta. V tomto školskom roku sme už zvládli Deň čitateľskej gramotnosti, Deň jablka a Deň regionálnej histórie. Snažíme sa v čo najväčšej miere zakomponovať rovesnícke učenie.

ND: S prváčikmi sme napríklad v rámci Dňa čitateľskej gramotnosti čítali rozprávku, deti vyrábali medovníkovú chalúpku, dávali sme otázky na porozumenie textu. V rámci rovesníckeho vzdelávania chodia starší žiaci čítať mladším žiakom.

Nechýba vám to potom v klasickom vyučovaní?

MR: Nechýba, pretože my učíme aj počas tematických dní rovnako zodpovedne, ba povedala by som, že ešte cielenejšie a efektívnejšie. Nedrilujeme, ale učíme v súvislostiach.

Komunikácia medzi ľuďmi v ostatných rokoch viazne, premieta sa to nielen do rodín, ale aj do vzťahu medzi učiteľmi a rodičmi. Učitelia hovoria, že je zlá komunikácia s rodičmi a rodičia zas naopak, že zlá komunikácia je s učiteľmi. Ako to vnímate?

MR: Komunikácia je zložitá vec. Aby bola funkčná, je potrebné hľadať nové efektívne možnosti. Často sa stáva, že učiteľ je poslom len negatívnych správ. Obracia sa na rodičov, keď už nastane nejaký problém. Aby nás rodičia nevnímali len ako poslov nepríjemných správ, oslovila som kolegov učiteľov, aby vyskúšali aspoň raz za mesiac napísať rodičovi o jeho dieťati niečo pozitívne. S deťmi trávime veľa času, zažijeme s nimi veľa dobrého, ale ostáva to medzi múrmi školy a je to škoda.

Verím, že aj to je jedna z ciest, ako komunikáciu medzi rodičmi a učiteľmi zlepšiť. Dúfam, že sa to následne prejaví aj na celkovom vzťahu k škole.

Pozitívna komunikácia smerom k rodičom nie je to jediné, čo robíte.

MR: Skúšame zaviesť niečo ako rodičovskú kaviareň. Sú to otvorené a priateľské stretnutia rodičov v knižnici s nami učiteľmi. Chceme sa venovať rôznym témam. Na prvom stretnutí sme rozoberali digitálne rodičovstvo, na druhom šikanu a kyberšikanu. Ukázali sme rodičom, ako môžu deťom na mobiloch nastaviť rôzne obmedzenia, aby sa im napríklad nezobrazoval citlivý obsah a podobne.

Vaša škola sa zapája aj do programu Erasmus+. Ten je ale známy najmä vo vysokoškolskom prostredí. Môže to byť trocha prekvapivé, že nejaká základná škola sa zapája do Erasmu.

AM: Áno, veľa ľudí aj v školskom prostredí si myslí, že to nie je možné, prípadne, že je to časovo veľmi náročné.

U nás tieto benefity využívame už od roku 2019 a získali sme akreditáciu až do roku 2027. Zúčastňujeme sa odborných konferencií, seminárov, workshopov nielen na Slovensku, hľadáme všetky príležitosti, ktoré sú v prospech dieťaťa. Najskôr sme spoznali Erasmus v Čechách, české školstvo malo vždy pred slovenským istý náskok. Potom sme začali pátrať, ako to funguje, resp. by mohlo fungovať u nás. Postupne sme rozbiehali spoluprácu s českou, poľskou školou, neskôr s francúzskou, tureckou, španielskou...

V rámci programu Erasmus+ sa zameriavame hlavne na tri formy aktivít. Najčastejšou aktivitou pedagógov sú zahraničné kurzy. Naši zamestnanci si vyhľadávajú a následne absolvujú zahraničné kurzy, ktoré sú pre školu prínosom a sú v súlade s víziou školy, napríklad so zameraním na inklúziu. Mali sme učiteľa v českej partnerskej škole na takzvanom job shadowingu, ide o akési tieňovanie práce. Náš učiteľ pozoroval týždeň prácu svojho zahraničného kolegu.
Tretím spôsobom sú mobility žiakov, keď ich posielame do partnerskej zahraničnej školy, aby sa zúčastnili spoločného vyučovania.

Naposledy boli naše deti týždeň vo Francúzsku a francúzske deti boli u nás v Kvačanoch. Teraz sa chystáme s deviatakmi v júni do Španielska a Španieli k nám prídu už v marci. Finančné prostriedky na tieto mobility žiakov a pedagógov hradí program Erasmus+.

Prečítajte si aj: Prečítajte si aj: Na Liptove začali zasypávať jazero s chránenými živočíchmi. Vzniklo nelegálne, reaguje úrad Čítajte 

Čo sa naučia zahraničné deti a učiteliav Kvačanoch?

AM: Môžem to uviesť na príklade, mali sme tu učiteľa a deti z Českej republiky. Deti sa počas týždňa zapájali do vyučovania informatiky a čitateľskej gramotnosti a český pedagóg pozoroval metódy a výučbu týchto predmetov na našej škole. Veľmi ho zaujal aj náš robotický krúžok, a to spôsob, ako vieme zakomponovať do vzdelávania robotiku.

Žiaci z Francúzska absolvovali u nás hodiny angličtiny, telesnej výchovy a dramatiky. Zažili aj náš Atletický päťboj o pohár riaditeľky školy. Program mobility vyplýva z celoročnej spolupráce žiakov v rámci eTwinningu.

Dlhodobo sa zapájate aj do programu eTwinning.

AM: Áno, ide o program založený na medzinárodnej online spolupráci so školami po celej Európe. Hľadáme vzdelávacie prieniky v rámci rôznych predmetov. Na jednom projekte participuje viacero učiteľov. Ide tak o spoluprácu žiakov, učiteľov, škôl. Dobrá spolupráca býva uznaná národnými alebo európskymi cenami, čo sa nám zvyčajne podarí získať.

Dokonca sa opätovne uchádzame o titul Škola eTwinning, čo je najvyššie ocenenie. Sme na dobrej ceste, aby v Bruseli ocenili celý náš školský kolektív.

Prečo chodia pedagógovia z dedinskej školy po konferenciách, veľtrhoch a zapájajú školu do takto veľkých projektov?

MR: Chceme byť čo najlepšie pripravení na všetko, čo nám budúcnosť prinesie. Momentálne pracujeme na implementácii veľkého projektu, v rámci ktorého škola získa dotáciu na zariadenie pre päť odborných učební. Potrebujeme vidieť, ako učebňa 21.storočia vyzerá, ako ju perspektívne vybaviť technikou, ktorá bude funkčná ešte niekoľko rokov.

Ako sa darí vašim žiakom na stredných školách?

AM: Podľa mňa výborne, aj keď vždy je to individuálne. Pre nás je dôležité, že nestrácame so žiakmi kontakt. Naši bývalí žiaci chodia počas ErasmusDays prezentovať svoje skúsenosti z Erasmu mladším žiakom, takže máme od nich spätnú väzbu.

Zaujímame sa, ako sa im darí. Hovoria, že majú zo školy dobré základy. Počúvame to nielen od nich, ale aj od učiteľov na stredných školách.

Detí s vývinovými poruchami učenia, ako sú dyslexia, dysgrafia, dysortografia či napríklad s poruchami pozornosti je dnes na školách veľa. Aká je situácia u vás?

MR: Aktuálne máme 26 percent detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Na prvom stupni máme asistenta v každej triede.
Sme nastavení tak, že ide o asistentov pedagóga, nie dieťaťa, a preto ich priraďujeme k triede, aby mohol byť nápomocný každému dieťaťu.
Naša škola má okrem toho aj vlastného špeciálneho pedagóga. Na škole funguje školský podporný tím, ktorý je pripravený pomôcť každému dieťaťu, ktoré aktuálne potrebuje s niečím pomôcť.
Robíme všetko preto, aby nás verejnosť vnímala ako školu s otvorenou náručou pre všetky deti. Tešíme sa na zápise na každého žiaka.