LIPTOV. Na horách sú už zohratá dvojka. Nevidiaceho športovca Pavla a aktívneho policajta Stanislava spojil pred piatimi rokmi výstup na Kriváň.
Odvtedy už spolu prebrázdili nejeden tatranský kopec. Teraz sa prvý raz chystajú na zahraničnú výpravu.
Na Liptove začali zasypávať jazero s chránenými živočíchmi. Vzniklo nelegálne, reaguje úrad Čítajte A to rovno na spiacu sopku a zároveň najvyšší vrch Turecka.
Dobrodružná výprava
Pavol Kéri začal nedávno každé ráno drepovať, chcel by tiež zhodiť dve až tri kilá.
„Dal som si takúto métu, človeku sa bez nich ľahšie hýbe a behá,“ žartuje Kéri, ktorý má za sebou niekoľko maratónov. Práve vďaka behu a plávaniu je vo forme.
Teraz sa ešte potrebuje zžiť s turistickou pomôckou, ktorá bude v zahraničí nevyhnutnou súčasťou ich výbavy.
Dvojica trénuje chôdzu v mačkách, vybrali sa aj na Chatu pod Soliskom (zdroj: archív SM)„Potrebujeme, aby si Paľko zvykol na chôdzu v mačkách, keďže vrchol Araratu je trvale zaľadnený,“ hovorí jeho parťák Stanislav Mikšovský.
Okrem toho si ich plánovaný výstup nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu, dodáva.
Hoci by mala expedícia prebehnúť na prelome augusta a septembra, do kufrov si zbalia výstroj podobný tomu zimnému v našich Tatrách. Samozrejmosťou bude páperka aj bunda proti vetru.
„V júni bol sneh na Ararate od výšky 3800 metrov nad morom. A keďže je to vysoká samostatne stojaca hora, má svoj vlastný systém počasia,“ opisuje Stanislav, ktorý bol už na najvyššom vrchu Turecka dvakrát.
Ararat na prvú zahraničnú výpravu bol práve jeho výber. Ako vždy na spoločný výstup s Paľkom volí kopec, ktorý si už kedysi sám vyšliapal, a tak vie odhadnúť, či terén sadne aj jeho priateľovi.
Pavol Kéri úsudku svojho priateľa plne dôveruje. Rovnako, ako zakaždým na spoločnom vysokohorskom dobrodružstve, na ktorom mu Stanislav nahrádza oči. Opisuje mu terén a naviguje ho. Túr po Slovensku majú za sebou už niekoľko. „Už sme pekne zladení, ide nám to veľmi dobre,“ konštatuje Paľko.
Preverí ich nadmorská výška
Ten svojmu priateľovi Stanislavovi viackrát spomenul, že by chcel skúsiť novú výzvu. Výstup na spiacu sopku v Turecku ňou rozhodne bude.
Bude mať sedemsto metrov a jemnejší štrk. Pri Liptovskej Mare vznikne nová pláž Čítajte „Celá expedícia bude jedna veľká výzva, od cesty lietadlom, prestupu v Istanbule a následne všetkými výstupmi, keďže Paľko bude v jemu neznámom prostredí po celý čas. Navyše okúsi aj vysokohorskú turistiku, kde je možné dostať výškovú chorobu, ktorá sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi,“ približuje policajt z Liptovského Hrádku.
Ararat má 5 137 metrov nad morom. To, ako bude Paľkov organizmus reagovať na výstup v takej výške a redší vzduch, je pre nich zatiaľ neznámou. Doposiaľ boli spolu najvyššie na Kriváni.
„Samozrejme, nebudeme ho hneď ťahať hore, ale všetko máme naplánované, aby si zvykol na výšku,“ hovorí Stanislav. Aj preto bude ich výprava trvať vyše týždňa, samozrejmosťou bude kempovanie v stanoch.
Stanislav vystúpil na Ararat už dvakrát. (zdroj: archív SM)Okrem dvojice poletí do Turecka celý tím ľudí, medzi nimi aj zdravotník, člen HZS, kameraman a filmár v jednej osobe.
„Človek, ktorý bude robiť Paľkovi plný servis všade, kde s ním nebudeme ostatní, keďže bude v úplne neznámom prostredí. A pôjdu ďalší pomocníci a sprevádzači,“ dopĺňa Stanislav.
Redšieho vzduchu sa on osobne neobáva. „Počas rokov som na sebe pozoroval, že moje telo nemá problém s adaptovaním sa na vysokú nadmorskú výšku,“ konštatuje zdatný horolezec a turista, ktorý má na pomyselnom zozname odškrtnutý päťkrát Mont Blanc, Kilimandžáro či Elbrus na Kaukaze.
V kondícii sa udržiava celoročne, túrami doma aj v zahraničí a aj pravidelným behom.
„Približne tri až štyrikrát do týždňa si vezmem svoju labradorku Daisy a ideme sa prebehnúť na 5 – 7 kilometrov po poľných cestách a lúkach s nejakým tým prevýšením,“ dodáva. Za pripravovanú výpravu vďačí aj rodine.
Rakvička, kopyto či lentilka. Tesla Liptovský Hrádok vyrobila milióny telefónov Čítajte „Toto všetko by, samozrejme, nebolo možné bez podpory či už mojej manželky Zuzky s dcérkou Saškou, alebo Paľkovej rodiny. Momentálne oslovujeme potencionálnych sponzorov, bez financií takýto výstup nie je možné zorganizovať,“ vraví Stanislav.
Už si pripravuje vtipy
Plánovanie tureckého dobrodružstva je v plnom prúde. „Mám pred tým rešpekt, poviem to na rovinu, ale teším sa na to. Vždy sa sa zíde dobrá partia, bude to veselé. Rád táram vtipy, pripravím si čosi aj na policajtov, ale to musím tak opatrne,“ smeje sa Paľko, ktorý je známy svojím humorom a veselosťou.
A aj bábovkami, čo zvykne niekedy na túry napiecť. Ako teraz všetko pripravujú, niekedy mu napadne, na čo sa to dal, ale sú to len chvíľkové momenty. Radosť z nadchádzajúceho zážitku prevláda.
Dvojica využíva pri výstupe turistické paličky (zdroj: Milan Ohurniak )„Trochu sa ešte obávam, ako budem zvládať tú výšku a redší vzduch. Tieto naše hory zvládam ale v pohode,“ dodáva rodák zo Svätého Kríža. Spolieha sa tiež na to, že výstup bude prebiehať pomalším tempom a postupne.
„Výstup je rozplánovaný na viac dní, aby si organizmus zvykal na tieto výšky. Keď vyjdeme do nejakého bodu 3-tisíc alebo 4-ti-síc metrov, zase sa potom vrátime. Zvažujeme aj to, že po výstupe do určitej výšky, zoberieme spacáky a pod vrcholom prespíme,“ približuje Paľko.
Je odhodlaný na majestátnu sopku vystúpiť, no v prípade, že sa vyskytnú veľké problémy, nebudú to siliť a vrátia sa.
Človek by mal mať méty
Na kopce zvykol Paľko vybehnúť ešte pred tým, než pri autonehode prišiel o zrak.
Pochodil vrchy Tri kopy, Ostrý Roháč, Baranec, Siná, Chopok či Choč.
„Nebolo mi to nikdy cudzie. Vždy som si užíval tie výšky, výhľady, ticho, to boli krásne momenty. A stále sú krásne momenty. Je pravda, že už nevidím, ale aj tak sa z toho teším, zdolať vrch, vyjsť až hore. A potom aj dole, lebo až tam pri aute je cieľ,“ poznamenáva so sebevlastným humorom.
Neprekáža mu ani svalovica či otlaky, ktoré si z náročného výstupu odnesie. Zatiaľ najdrsnejší povrch okúsil cestou na Kriváň. „To je detail, otlaky ustúpia, ale zážitok ostane,“ dodáva.
Na hory chodí aj po strate zraku. Oči mu nahrádza kamarát Čítajte Húževnatý športovec vraví, že je dôležité mať méty.
„Ľudia by mali mať výzvy. Nejaké plány, ciele, aby ich život bol aj pestrejší a živší. Je to o tom, že plánujú a keď už niečo plánujú, to znamená, že sa aj pripravujú. A tá príprava, poviem na rovinu, nie je jednoduchá, býva ťažká, či už je to prvý beh, čo môže byť desať kilometrov, méty sú rôzne ako aj ľudia sú rôzni. Ale človeka to posúva ďalej,“ vraví s tým, že jeho osobne obohacujú aj nové priateľstvá, kontakty a zážitky.
Pred rokmi by nikdy nepovedal, že sa bude venovať behu, nieto že sa prepracuje k maratónom. „Keď cúvnem pár rokov dozadu, keď som ešte videl, je neuveriteľné, kde sa človek dostane,“ zakončuje.
